18.4 Ekonómia o ktorej sa nehovorí – Kde odchádza pravda z ekonómie, politiky a zo sveta

… pokračovanie 18.3 …

Ešte pred HDP musím si pomôcť výrokom môjho „obľúbeného“ Georga Sorosa, z tohto videa (42:46), kde diskutuje s googlistami 9. 8. 2006 kde hovorí – voľný preklad za pomoci googlu (1) „Ako je možné, že máte nezávislé a pluralistické médiá, napriek tomu máte podmienky veľmi podobné obdobiu roku 1984, keď tu bolo ministerstvo  pravdy, ktoré riadilo informácie. Takže ako sa mohol stať rovnaký druh narušenia pravdy spáchaný pluralitnými médiami. Jednou z odpovedí je, že ľudia sa toľko nezaujímajú pravdu. Ľudia v Amerike sa starajú o úspech a nezáleží na tom, ako sa tam dostanete. Takže táto snaha o pravdu, ktorá má dlhú tradíciu v osvietení, je v súčasnosti v ťažkostiach. To je verejnosť. Môžete obviňovať vedenie, ale musíte obviňovať aj ich nasledovníkov.“

Síce nehovorí o peniazoch, ale o úspechu. Ale úspech pre neho znamenajú peniaze. Čiže, ľudia sa viacej starajú o peniaze a nezáleží na tom ako ich získajú, či budú musieť pri tom klamať, alebo niečo nekalé spraviť, podstatné je, že zarobia. V podstate sa dostávame do bodu, kde človek je schopný predať za peniaze aj svoju dušu a tento predaj nazýva úspechom. Množstvo ľudí aj z môjho okolia majú filozofiu, že sa do ničoho nestarajú, je pre nich podstatné iba ako sa majú v danej chvíli oni. Podľa tohto subjektívneho pocitu a podľa ľudí s podobnými záujmami a im blízki hodnotia „dobu“, či je „dobrá“, alebo „zlá“. Kto im toto vsugeroval? Žeby médiá? (15.2)

Ak sa nám na Slovensku zdá, že u nás nejako sa pravda vytráca, tak v USA sa pravda vytratila už dávno. Keď v 2006 o tom hovorí Soros proces začal oveľa skôr. V 2008 boli voľby v USA na prezidenta medzi Barackom Obamom a Johnom McCainom. Keď sa spätne pozriete na vojnového štváča McCaina, keby bol vtedy zvolený, akú vojnu by sme mali za sebou? Nepodceňujme Američanov v tom, že koho si vyberú. Väčšinou si vyberú pozitívne menšie zlo, presne ako u nás. Ale čo z toho, keď stále majú na výber medzi Patom a Matom? Medzi zlým a ešte horším kandidátom? A kto im tieto voľby podsúva? Strany, za ktorými sú korporácie. V podstate si ľudia vyberajú medzi dvoma kandidátmi korporácií. U nás je to stále trošku demokratickejšie kvôli pomernému zastúpeniu v parlamente aj keď iba naoko. Voľby ľudí len vyberajú medzi záujmami korporácií s tým, že u nás okrem domácich sa o slovo hlásia aj medzinárodné a tie tu chcú zaviesť svoj vlastný poriadok.

No ale poďme späť k ekonómii a jej pravde. Uznávaný ekonóm Adam Smith a jeho neviditeľnú ruku trhu opäť komentuje môj „obľúbený“ Soros v tom istom videu (49:39) „zástancovia trhovej ekonomiky tvrdia, že ak všetko necháte na trh, ľudia urobia svoje vlastné rozhodnutia a všetci, ktorí sledujú svoj vlastný záujem, budú slúžiť spoločnému záujmu. Je to pekný nápad, ale je bohužiaľ alebo našťastie falošný, pretože trhy sú určené len na prideľovanie zdrojov medzi konkurenčné súkromné potreby. Nie sú určené na to, aby sa starali o kolektívne spoločné potreby a vyžadujú si vládu vrátane udržiavania trhov.“

Už Soros vlastne tvrdí, že základ trhovej ekonomiky nefunguje v spoločnosti na celkové riadenie zdrojov spoločnosti. Ja by som to trošku rozvinul. Neviditeľná ruka trhu – honba za peniazmi má viesť k ľudskému a sociálnemu blahu a pokroku. Ekonómia vedie k maximalizácii hodnoty peňazí. Ale ako maximalizácia hodnoty peňazí súvisí s maximalizáciou hodnoty života? Ako súvisí prideľovanie zdrojov medzi konkurenčné súkromné potreby s rozvojom života a ľudstva na zemi? Podľa mňa nijako, pretože sú to 2 načisto odlišné veličiny. Spoločnosť maximalizácie hodnoty života by mala mať priority typu – rozvoja človeka po duchovnej stránke, mať dostatok času na svojich blízkych, deti rodinu a ich rozvoj. Mohla by sa oveľa viac zamerať na životné prostredie a obnoviteľnosť zdrojov.  Môžem tu dať množstvo ďalších príkladov, ale súčasná spoločnosť v mene boha „peniaze“ v najlepšom prípade zanedbáva duchovnú stránku. Čas nám berú všetky možné „nutné“ aktivity, ktoré neumožňujú sa toľko venovať deťom a rodine. Rodina je priam v rozklade. Drancovanie prírodných zdrojov a prostredia je neobvyklé. Už keď len porovnáte množstvo hmyzu, snehu či iného v prírode teraz a pred 30 rokmi musíte vidieť ten obrovský vplyv devastácie prostredia.

… na pokračovanie …