Keď blázni a podvodníci sedia vo vláde, hrdinovia umierajú vo väzniciach.

Na rok 2020 asi len tak nezabudneme. Všetko čo sa mohlo pokaziť sa aj pokazilo. Od spackaných parlamentných volieb, až po hysterický boj s covidom. A ako by toho už tak nebolo dosť, šokovala Slovensko na konci roka ešte aj tragická správa o záhadnej smrti bývalého policajného prezidenta.

Tak ako väčšinu Slovákov, aj mňa smrť generála Lučanského hlboko zasiahla. Dovoľte mi preto vyjadriť svoj názor na nedávne udalosti, ako aj adresovať pár slov súčasnej vládnej garnitúre.

Keď blázni a podvodníci sedia vo vláde, hrdinovia umierajú vo väzniciach.

Hrdinovia.

Bol Milan Lučanský zločinec, alebo hrdina? Toť otázka dnešných dní.

Niektorí ľudia v tom majú jasno a už dávno ho zaradili medzi takzvané “smerácke špiny”. Však to bol kandidát “smeráckej mafie” a preto je nad slnko jasnejšie, že kradol. Načo sú nám vlastne dôkazy. Tieto jednoduchšie bytosti, až po okraj naplnené nenávisťou, si však netreba všímať.

Pre mňa osobne bol Milan Lučanský hrdina. Pre väčšinu z nás, obyčajných Slovákov je veľmi ťažké objektívne zhodnotiť prácu ktoréhokoľvek policajného prezidenta. Nemáme na to ani dostatok vedomostí, ani informácií. Nevieme akou mierou sa ten ktorý policajný prezident podieľal na jednotlivých neúspechoch, či naopak úspechoch zboru. Faktom však zostáva, že generál Lučanský sa ujal úradu prezidenta vo veľmi vypätých časoch. V časoch, kedy všetci striehli na každú chybičku. Na každé zakopnutie. Jemu sa však podarilo vyviesť policajný zbor z toho najhoršieho a ukľudniť situáciu. Za to mu patrí veľká vďaka nás všetkých.

Obrovskú úctu celého národa si však vyslúžil dávno pred tým ako sa stal policajným prezidentom. Vyslúžil si ju svojim hrdinstvom v boji s jednou z najnebezpečnejších mafii na Slovensku. Aby odstavil z ulíc tých najhorších grázlov bol ochotný riskovať aj svoj vlastný život. A len vďaka tomu, že boj s touto ukrutnou hydrou, spolu so svojimi kolegami aj vyhral, sa teraz na Slovensku žije oveľa bezpečnejšie. Koľko internetových “sudcov” toto môže o sebe povedať? Koľko politikov, ktorí sa vytešovali z jeho zadržania, aspoň raz v živote prejavilo takú odvahu?

Nuž a čo sa týka samotného obvinenia. Stačia len dve slová. Prezumpcia neviny. V právnom štáte nenahraditeľná vec. To však neznamená, že si nemôže každý spraviť na základe dostupných informácií vlastný názor. Však na tom stojí celá moc a čaro masmédií. Aké presvedčivé je však obvinenie pána Lučanského? Podľa medializovaných informácii stojí len na výpovedi kajúcnikov, ktorý si obvinením vysokopostaveného funkcionára zachraňovali svoju vlastnú slobodu. Myslím si, že na zavretie človeka do kolúznej väzby trochu primálo. Ešte desivejšie sú však informácie, ktoré vychádzajú na povrch až po jeho smrti. Informácie o surovom prístupe ku generálovi (a nie len jemu). O tom ako mu bol odopretý kontakt s rodinou, telefonáty, či dokonca pošta od najbližších. Takto sa po novom zaobchádza s nevinným Slovákom? Čo sme snáď v nejakom Belgicku?

Blázni a podvodníci.

Ako inak nazvať súčasnú koalíciu zlyhaní a teroru?  Zločincami? Klamármi? Amatérmi? Či nebodaj fašistami?  Zo všetkých predvolebných sľubov, zo všetkých veľkohubých vyhlásení o politickej kultúre, o morálke, o profesionálnom a odbornom prístupe, či o čestnosti  a spravodlivosti im už nezostalo absolútne nič.

Kde sa zrazu stratili všetci čo vyzývali Danka na odstúpenie, keď sa prevalil jeho problém s rigoróznou prácou? Však v celej našej histórii sme ešte nemali vo vláde toľko plagiátorov, ako dnes. A vidieť to bohužiaľ aj na obrovskej nekompetentnosti niektorých členov vlády. Parlament radšej ani nespomeniem. Vidíme to na ich boji so samotnou pandémiou, ktorú sám premiér Matovič kriticky nezvláda. Okrem infantilných tlačoviek a agresívneho vyviňovanie sa nie je schopný nič urobiť. Minister hospodárstva si namiesto toho, aby sa zaoberal pomocou najzasiahnutejším odvetviam ekonomiky, kľudne dovolenkuje na slnkom zaliatych plážach. Štát riadia cez vyhlášky hlavného hygienika a od ich nástupu sa tu topíme v kadejakých permanentných pandemických komisiách, krízových radách, či konzíliách odborníkov a epidemiológov. A to všetko len preto, aby nemusel premiér niesť bremeno zodpovednosti.

Národnú radu zase obsadili autority s takými vysokými morálnymi štandardami akými sú „morálny etalón“ Šeliga, či sám predseda NR Kollár. Ten Kollár, ktorému by som ja osobne nedal postrážiť ani psa, nie to ešte vlastnú dcéru, tobôž nie národnú radu. Tá správna morálka však zdá sa nechýba ani “obyčajným”. Pán Kyselica je totižto natoľko čestný, že sa nedokázal vzdať svojho poslaneckého mandátu ani po tom, čo sa prevalila jeho kauza s tajnou službou. Však tým, že ako kandidát OĽaNO počas volieb pôsobil ako agent vojenského spravodajstva len trošičku porušil zákon. To títo chcú vynášať “facebookové” súdy nad takým človekom, akým bol Milan Lučanský?

Pár slov vládnej garnitúre. Úprimne a od srdca.

Vaša neschopnosť a arogancia začína štvať, čo raz viacej ľudí. Niet sa čomu čudovať. Preto v snahe odvrátiť pozornosť ľudí od vašich vlastných káuz, v snahe prezentovať sa ako kladivo na korupciu ste spustili doslova hon na čarodejnice. Využívate na to atmosféru nenávisti voči vašim predchodcom, ktorú ste v ľuďoch dlhodobo a veľmi intenzívne pestovali nie len vy, ale aj niektoré médiá a mimovládky. Tento krát ste však vo svojej bohorovnosti zašli priďaleko. Generál Lučanský nie je jediný, koho štátne zložky aj napriek chabým dôkazom strčili do väzenia. Je však prvý, ktorý za represie, ktoré ste spustili zaplatil vlastným životom. Myslíte si, že sa z tohto len tak vykrútite?

Tak dobre. Tvárme sa na chvíľu, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že si generál Lučanský sám siahol na život. Tvárme sa, že je normálne sa za pár minút obesiť v kľaku na teplákovej mikine. Tvárme sa, že ste na svojich tlačovkách opakovane nezavádzali a už vonkoncom neklamali.  Myslíte si, že v takom prípade ste čistí, že ste absolútne bez viny? Omyl vážení. Boli ste to vy, kto spustil tieto „čistky“. V RTVS ste to sám povedali pán Sulík. „Igor to čistí na jednotku“. Dokazujú to vaše infantilné statusy na facebooku pán Matovič. Či už si neužívate, že bol generál Lučanský vzatý do väzby? Dokazuje to vaše úbohé pexeso pani Remišová. Dokazujú to vaše nemiestne a nátlakové vyjadrenia na rozhodnutia sudcov. Dokazujú to zatýkania, ktoré za exkluzívnej prítomnosti spriaznených médií vyzerajú priam ako scénky z akčných filmov.

To si naozaj neuvedomujete, že čím ďalej, tým viacej pripomínate fašistov a Slovensko sa pomaly ale isto pod vaším vedením mení na policajný štát? Však ako chcete vysvetliť to vaše slávne pexeso pani Remišová? Osobne vidím len dve logické vysvetlenia. Buď ste mali informácie o údajnej korupcii policajného prezidenta Lučanského už v máji, alebo ste si ten zoznam proste vytvorili z nominantov predchádzajúcej vlády, ktorých ste sa chceli čo najskôr zbaviť. Vysvetlite mi preto prosím, ako sa môže dostať podpredsedníčka pre informatizáciu k takýmto informáciám? A čo robí na tom vašom zozname riaditeľ RTVS Rezník? To máme očakávať aj jeho zatknutie? Ešte desivejšia je však druhá možnosť. Z myšlienky, že si ako členka vlády vytvoríte zoznam nepohodlných, ktorí následne končia vo väzení, kde jeden z nich dokonca zomiera, mi behá mráz po chrbte. Vysvetlite preto mne, ako aj celému Slovensku ako to naozaj bolo.

A vysvetlite mi prosím, prečo bol nutný taký krutý prístup k človeku, akým bol generál Lučanský? Prečo taký krutý prístup aj k ostatným obvineným? Príde vám snáď normálne zavrieť nevinného človeka na samotku a dokonca na opačný koniec republiky? Bez možnosti komukoľvek zavolať? Bez kontaktu s rodinou? Nie vážení, to normálne naozaj nie je. Tak ako nie je normálny prístup vás pán Mikulec. Je totižto absolútny nonsens, že ste nedali vyvesiť čiernu vlajku na jeho počesť, už keď to od vás všetci žiadali. A to už ani nehovorím o tom, že neusporiadať mu štátny pohreb je svinstvo toho najhrubšieho zrna. Hanba vám. A prečo vlastne? Kvôli tomu, že si siahol na život? Aj keď vy všetci v tom už zjavne máte jasno, vyšetrovanie ešte neskončilo, takže tvrdiť, že spáchal samovraždu je z vašej strany prachsprostá konšpirácia.

Na záver by som vás chcel už len požiadať o jednu vec. Prosím, nájdite v sebe aspoň štipku cti, ospravedlňte sa rodine generála Milana Lučanského za bolesť, ktorú ste im spôsobili a všetci do jedného podajte demisiu. Verte mi, bude to tak lepšie pre nás všetkých. Pretože smrť generála Lučanského vám Slovensko už nikdy nezabudne. Tak ako vám ju nezabudnem ja. A pevne verím, že Slováci urobia všetko preto, aby ste ani vy už nikdy nezabudli. Odstúpte, kým je ešte čas. Kým ešte stále máte dostatok hlasov na to, aby ste sa po nadchádzajúcich voľbách mohli pohodlne usadiť do opozičných lavíc. A z plna hrdla vykrikovať ako sú všetci okolo vás mafiáni a ako by ste vy zvládli všetko lepšie.