Arogancia Matovičovej zločinnej vlády zrejme nemá hraníc, ani limitov akejkoľvek slušnosti, či pravidiel. Práve nám to predvádza ministerka na jedno použitie Kolíková. Politická zberba, ktorá sa dostala k moci preberá praktiky boľševikov z 50-tych rokov odkazovaním sa na „vôľu ľudu“, ktorá ich nezaujíma, a mečiarovcov, kde sa inšpirovali štátnym terorizmom.
Napriek výzvam na odstúpenie, ktoré sa ozývajú už aj z radov pôvodných prívržencov a voličov, Kolíková pokračuje v kamufláži smrti generála Lučanského, čo zúfalec Mikulec tak zbabral. Neodstúpi, hoci to bola ona, čo v Denníku N-ádor, 13.8.2018, jačala, že aféra s únosom Vietnamca je dôvod na odstúpenie ministra. Ale v jej prípade, 3.1.2020, vyhlasuje, že by to bola „zbabelosť“.
A tak Kolíková organizuje epochálnu frašku s Komisiou, ktorej ani presné meno nepoznáme, nieto ešte zloženie.
Komisia únosu demokracie
Aj únos prezidentovho syna predsa „vyšetrovala“ komisia, do ktorej sa nanominovali jeho organizátori – Lexa a Svěchota. Novinárka Lesná celú tú aféru nazvala „únosom demokracie“. A čo sú „zmenári“ horší?
Kolíková vyprodukovala Komisiu, ktorá by pri zdravej logike mala vyšetrovať zlyhania jej podriadených a jej politickú zodpovednosť za to. Cap sa stal záhradníkom! Kolíková si sama vymyslela štatút Komisie, teda pravidlá jej zostavenia a činnosti, pričom ani po ich zverejnení nikto mimo nej netuší, aké boli kritériá výberu členov tej Komisie.
Dopátrať sa menoslovu členov je skutočná detektívna práca, ktorú za nás zvládol zatiaľ len novinár Richard Bolješik. Na čo prišiel, to Kolíkovej aroganciou vyráža dych.
Kolíková si sama do Komisie dosadila štyroch svojich podriadených, pričom práve oni by mali byť skutočne nezávislou Komisiou vyšetrovaní!
Kolíková odkiaľsi vypriadla tri expertky, pričom nikto netuší, ako prišla práve na tieto a nie iné osoby. Tak sa môžeme oprávnene domnievať, že si proste zavolala kamošky (všetky tri osoby sú ženy), s ktorými v minulých rokoch v štátnej funkcii, či mimovládke spolupracovala.
Kolíková si z prsta vycucala nečakanú nomináciu dvoch zástupcov médií, nad čím zostáva doslova rozum stáť. Žiadny priestor pre médiá vopred neohlásila. Ako upozorňuje Bolješik, netransparentne a nedemokraticky a svojvoľne vybrala ona sama, bez toho, aby dala šancu napríklad verejnoprávnej RTVS (aj keď tam sú momentálne vzorne pro-režimový, ale ani to nestačí?!). Vraj vybrala zástupcu známeho žltého plátku aktuality.sk, ktorý je známy, že bol hlavným mediálnym inštrumentom dosadenia tejto politickej čvargy k moci. Vraj o účasť v Komisii prejavili záujem. Vážne?! Ak si dobre pamätám, bol som prvý, kto o účasť na práci Komisie prejavil záujem, ako zástupca verejnosti. Na moju žiadosť s podporou jednotlivcov aj organizácií ministerka na jedno použitie ani neodpovedala. Ale ignorovala aj takých verných zmenárskych štváčov, ako SME, či týždeň, takže ani toto kritérium nesedí. Ostáva teda politická svojvôľa…
Do Komisie boli nominovaní traja poslanci koalície a traja opozície. Kto ich nominoval? No, predsa mafiánska podržtaška a multitrtko?! Počujem dobre? Ten, čo by sa mal v prvom rade hanbiť za prípravu politických procesov, ktoré aj on podporuje, s následkom násilnej smrti generála Lučanského, nominuje poslancov, čo by mali usvedčovať vládu zodpovednú za tento bezprecedentný útok na demokraciu a právny štát? A ktože sa to tam objavuje za OĽaNO, nejaký Krúpa, ktorý hneď aj vykričí, ako je zaujatý a ako túži dokázať, že sprostá politická vražda je po vzore mačiarovského samo-únosu a samo-bombového útoku, opäť raz vítanou samo-vraždou?!! A to kváka napriek tomu, že podpísal sľub mlčanlivosti. Kde sú hranice politickej drzosti tejto zberby?
V Komisii sa objavil aj „zlosyn“ Kotleba. O tom pánovi nemám najmenšie ilúzie, ale prekvapilo ma, že si nechala koalícia „zmenári k zlu“ nasadiť takúto „blchu do kožucha“. Alebo to už pod hrozbou 4-ročného väzenia nie je žiadna blcha? A sú si istí, že nebude skákať, ani vyskakovať?!
Niekto by považoval za samozrejmé, že v Komisii bude aj zástupca rodiny generála Lučanského. Vylúčené!!! Vraj by „zbytočne vynášali informácie na verejnosť a vnášali emócie do práce komisie“. Neuveriteľná „logika“ – práve sme si ukázali, ako do práce Komisie vnáša politické emócie tento Krúpa a o tom, že známa beztrestná vykrádačka vyšetrovacích spisov Tódová bude mať cez svojho kolegu v Komisii všetko na stole okamžite k voľnému zneužitiu, snáď už nikto nepochybuje. Táto „zmena k zlu“ teda nemá hraníc…
Načo je Komisia?
Mne to tak vychádza, že je to ďalšia Matovičova politická plienka. Táto má zakryť ten smrad prípravy politických procesov, ktorý odhalila brutálna smrť generála Lučanského.
Veď uvážme spolu.
Prvé, čo členovia Komisie museli urobiť, je podpísať „sľub mlčanlivosti“. Počujem dobre?! V dobe kedy má verejnosť právo na informácie vnášajúce aspoň trochu logiky do protichodných a vzájomne si odporujúcich opisov prípadu zo strany Mikulca, Kolíkovej, Naďa a Žilinku, práve táto Komisia bude vzorne umlčaná?! A to v rozpore s Kolíkovej aktivizmom v nadácii „Občan a demokracia“, ktorej Výročná správa z roku 2001 konštatuje: „Najväčšia potreba poskytovania právnej pomoci sa v minulom roku ukázala v samosprávnej oblasti, kde sa riešili problémy nezákonného i neústavného výkonu samosprávnych kompetencií v rôznych častiach Slovenska. V tejto súvislosti bolo podaných aj niekoľko ústavných sťažností. Keďže od 1.januára 2001 sa stal účinným zákon o slobodnom prístupe k informáciám i mnohé z prípadov v nadácii súviseli práve s uplatňovaním tohto zákona. Právnici nadácie preto vydali viacero stanovísk na nezákonnosť a neústavnosť všeobecne záväzných nariadení miest a obcí o služobnom tajomstve, zúčastnili sa viacerých verejných diskusií k tejto téme.“ A takto nám ten istý zákon o slobodnom prístupe k informáciám Kolíková demontuje, lebo sa už nehodí.
Len čo sa v pondelok ustanovila Komisia dozvedáme sa, že sa zíde zase o týždeň. O týždeň?!! Niekto by veril, že nevynechajú ani deň, aby zistili, čo sa vlastne stalo, aby nám o tom denne cez spravodajcu Komisie referovali. Ale v to zjavne ani nemáme dúfať!
Načo tam teda sú? Nakoniec zisťujeme, že oni vlastne ani nemajú nič vyšetrovať, len sa oboznamovať s tým, čo im budú ochotní prisluhovači tohto režimu podstrčiť?! Neuveriteľné!
A perla na záver. Výsledná správa tejto Komisie podlieha hlasovaniu, kde rozhoduje väčšina deviatich hlasov. No tak si to spočítajme: štyri podržtašky Kolíkovej z jej vlastného ministerstva, traja poslanci žijúci zo „zmeny k zlu“ a tú budú obhajovať za každú cenu, tri kamarátky Kolíkovej zo zahraničia a minimálne jeden novinár žltej tlače: suma-sumárum pohodlná väčšina jedenástich hlasov. Už aj Sakovej došlo, že je tam akurát tak na zakrytie celej tej frašky.
Tak načo je dobrá táto Komisia? Ako povedal bývalý vyšetrovateľ Šátek, ktorý má predsa skúsenosti s podobnou vyšetrovacou komisiou únosu prezidentovho syna: „Kolíkovej komisiu považujem za neštandardnú, zbytočnú a jej závery za irelevantné.“
A sme doma, stará mama…