Zajtrajšok, neumieraj …

Nie, nedá sa, nedá sa nereagovať na všetky tie kolosálne svinstvá, tejto neoliberálnej vlády. Dni jej vládnutia sú DŇAMI ZRADY, zrady na nás všetkých, čo žijeme, či skôr iba prežívame zo dňa na deň na tomto našom malom kúsku zeme, ktorá si hovorí, že je slobodná, právna a demokratická. V skutočnosti je to už 31 rokov iba akási fatamorgána, fixná predstava  z dielne sci fiction, utkvelá predstava tých, ktorí chcú byť za každú cenu klamaní, oklamaní a sklamaní. Je zarážajúce, že voľby čo voľby sa opakuje už pomerne ošúchaný scenár, keď si obyčajní, slušní a dobrý ľudia myslia, že je moc a sila v ich rukách, že správa vecí verejných je v ich rukách. Kardinálny omyl, táto moc bezmocných je takisto iba akási chiméra, obludná predstava, že môžu rozhodovať o svojich zástupcoch. Ale akí sú to vlastne zástupcovia ľudu, keď okamžite po zvolení sa z nich stávajú nadľudia, ktorým nikdy nezáležalo na tom, aby ľuďom slúžili a ak, tak iba sebe, alebo svojim blízkym. Musím zopakovať to už toľko otrepaný výrok Pavla Pašku : vyhraj vo voľbách a potom môžeš všetko ! Už nebohý Paška sa tak stal týmto výrokom nechtiac nesmrteľným. Najzásadnejším problémom volieb ako takých, aj keď o nich politici unisimo hovoria ako o slobodných a priamych, nie sú až také slobodné a priame. Zatiaľ čo v obecných a krajských voľbách do VÚC môžu kandidovať aj fyzické osoby, pri voľbách do parlamentu už tak nie je. Prečo ? Komu až tak veľmi záleží na tom, aby sa toto nezastupiteľné právo voliť a byť volený doprialo iba zástupcom zástupcov a teda nepriamo voleným kandidátom politických subjektov ? No predsa tým, ktorí sa veľmi obávajú toho najpodstatnejšieho z najpodstatného a to toho, že by potom mohol skutočne vládnuť ľud. Potom, až potom by sme sa možno dožili toho, že by nám politici slúžili a nie my im. Samozrejme to nie je všeliek na všetko, najdôležitejším predpokladom toho je, aby sa našiel niekto, kto by takéto zmeny vo volebnom a vrcholne nespravodlivom zákone aj uskutočnil. Pripravuje sa referendum, ale to referendum by nemalo byť iba o jednej otázke, či skrátiť volebné obdobie, alebo nie, malo by byť hlavne o tom, ako dosiahnuť skutočnú slobodu, právny štát a demokraciu a nie iba predstieranú, ktorá slúži iba tým rovnejším a nie všetkým rovným. Referendum by malo obsahovať všetko to, čo im politici za celých tých 31 rokov od novembra 1989 upierali : zásadne obmedziť vplyv politických subjektov na celospoločenské dianie, zmenu volebného zákona minimálne v tom, aby sa zmenil jeden volebný obvod na aspoň po regiónoch ak nie po okresoch, pripustiť aj v parlamentných voľbách možnosť kandidovať aj fyzickým osobám, zmeniť kvórum pre celoštátne aj miestne referendá, zrušiť financovanie politických subjektov štátom, ako aj mnohé iné a oprávnené požiadavky občanov, aby sa skutočne správa vecí verejných skutočne a reálne vrátila do rúk ľudu. Opačne bude v našej krajine naďalej vládnuť iba papalášizmus a politická mafia. Na reči o akejsi liberálnej demokracii sme sa dosť napočúvali aj od tejto neoliberálnej vlády, ako a kde vôbec niekde na svete tento paškvil demokracie pôsobí by nemal byť náš problém. Až veľmi často a bez odporu sme náchylní preberať a to dokonca bezmyšlienkovito cudzie vzory a cudzí vplyv. Ak sa chceme zachrániť nielen pred pandémiou, ale pre všetkým zlom, nech má akúkoľvek falošnú krásu, mali by sme ostať svoji, so všetkým, čo k tomu patrí – s láskou k svojej rodnej zemi, s láskou k naším predkom a čo pre nás zanechali, k našim koreňom, s láskou k nášmu spôsobu života, k našim tradíciam a zvykom, lebo ak sa hocaká rastlinka vytrhne zo zeme zo svojich koreňov, rýchlo hynie. 

Stále to opakujem do nemoty – kto rozkradol tých cirka 32 – 35 mld. Eur z nášho pôvodne spoločného majetku ? Kto ho má, kto sa podieľal na jeho rozkrádaní, kto je za to zodpovedný ? Na illustráciu iba pripomeniem predsedov politických subjektov, ktorí sa od novembra 1989 podnes podieľali na moci v rôznych vládach či vo vrcholných ústavných fukciách – Čič, Mečiar 3 x, Fico 3 x, Moravčík, Čarnogurský, Dzurinda 2 x, Weiss, Migaš, Ľupták, Slota, Bugár, Hrušovský, Radičová, Sulík, Mikloško,  a mnohí ďalší, ktorí im poslušne asistovali. Bývalí aj súčasná prezidentka nemali a nemajú na tom pre ich kompetencie veľký vplyv a teda aj nejakú spoluúčasť. Ja ich nijako neobviňujem, ale zodpovednosť za to, čo doteraz zlého na ľuďoch a tejto krajine spôsobili je iba na ich svedomí. Je potrebné dodať, že Čarnogurský bol predsedom vlády iba krátko a to sa týka aj pána Petra Pellegríniho. Pre dnešok a hlavne pre zajtrajšok, aby nám nikdy neumrel, aby nám nikdy neumrela ani nádej ako to posledné, čo nám ešte zostáva je výsostne potrebné, aby nás viedli osobnosti, ktoré majú najvyšší stupeň dôvery u ľudí a nie nejakí potrimiskári, paranoici, psychopati, blázni, šialenci, rýchlokvasení chytráci a ostatní politickí dobrodruhovia. Pri riadení štátu musí čo najskôr zavládnuť triezvy a zdravý sedliacky rozum a nie hlúposť a nadmiera vlastného ega, ktoré potom bráni zdravému rozumu a rozhodovaniu. Všetci, ktorým záleží na dobre by sme si aj vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu mali uvedomiť, že nastal čas, keď by sme mali konečne už začať počúvať naše srdcia a nasledovať rozum. A to pri akejkoľvek činnosti, ktorá môže zásadne ovplyvňovať náš život. Sme si to povinní voči sebe samým, ale aj voči svojmu okoliu. A to sa týka predovšetkým akýchkoľvek volieb, kde často laxne a bez rozmyslu dávame hocikomu svoj hlas, posledné voľby sú toho smutným príkladom.