Adventné deviácie made in Slovakia

Hoci nám Pán Ježiš zdôraznil, aby sme strážili jeho prikázanie o vzájomnej láske s oveľa väčším dôrazom než iné jeho rady, my sme to pochopili úplne svojsky. Miesto nenávidenia hriechu a milovania hriešnika ho čakáme tak, že hriešnikov nenávidíme a svoje hriechy  čušania, neriešenia problému, ignorovania, odpisovania a hádzania sa cez palubu…to tuším až  milujeme. Nadprirodzená zadubenosť z toho rovná sa naša spokojnosť? Bieda väčšia než koronapanika spolu aj s pádom ekonomiky.

To ktorý nadboh nám dovolil žiť v ťažkých hriechoch nelásky a chodiť sa občas z inakších hriešikov spovedať?  Nielenže Pánbožko sa pozerá, ale aj ľudia to vidia, až ich to niekedy bolí, ako sa to vzorne kostolne a potom neľudsky “staráme o seba navzájom”…

Do spovednice síce prídeme, ale je to rozumnosť či pochabosť v tom stave neradosti z viery ostávať?  Zadosťučinenie, poučenie, či náprava, je pre mnohých z nás už nad naše sily. Slúžime nevedome či už aj vedome otcovi lži ? Toto praktizovanie extrémneho deviantizmu je nič iné iba našou vizitkou, že žijeme praktický ateizmus, akokeby Boha ani nebolo. A to v malebných kresťanských krojoch vpredu a kosákom s kladivom odzadu.

Netrpiaceho Ježiša v biblii či eucharistii navštevujeme až je to nadštandart, a Ježiš trpiaci v sestrách a bratoch, v chudobnejších a orabovaných, to nás vlastne ani veľmi netrápi…

Bezáka si zastávate? Pán Pakoš zamyslite sa nad sebou! pýta sa a hrozí jedna poslucháčka SH.

Asi som mal do neho “pravoverne” kopnúť, či ? Veď pochádzame obaja z Prievidze… boli sme v kňazskej službe toľké roky… sme medzi skartovanými klerikmi osem rokov, hoci to pápež František zakázal , a Ježiš to ale vôbec nikomu neodporučil… To, že som ho aj napomenul, pozval do relácie, a o ňom poviem niečo aj pozitívne, to som urobil zločin proti akému prikázaniu? To, že si mnohí z jeho kolegov na neho vraj spomínajú v modlitbe, alebo rozoberajú ako tetkoši  klebetné kydy, ale nemali čas ho navštíviť, usmerniť či vypočuť… Dodatočne na neho hľadáme prešľapy… Poslednému československému darebákovi alkoholikovi sa aspoň malý priestor určite nájde, ale absolútny žiaden záujem zo strany vrajkatolíckych médií o jedného z kresťanov, napr. to je ten záujem, čo nám pripomenul expápež Benedikt XVI? 

Nie je to naše zlozvykové nadprávo iba negativizovania či ignorovania brata v nejakej núdzi, napr. aj núdzi exarcibiskupskej, ešte horším kopancom do človeka a bývalého kolegu, ako nejaký verbálny či fyzický podpásový úder?

“Keď sa my kresťania hádžeme cez palubu, o čom je to naše ohlasovanie evanjelia?” pripomína nám filozof Vasilij Rozanov.

Pred kostolom žobre pohanská žobráčka. To je tá, čo obťažuje veriacich, čo idú okolo. Dranká peniaze, ide drzo aj do chrámu a žobre aj tam, prenasleduje obsedantno-kompulzívne niekoho aj do jeho domu. Správca kostola ju celý rok nechá tak? Prečo to miesto nerezervuje pre kresťanských žobrákov, ktorí nikoho arogantne verbálne neinzultujú a zápachom neobťažujú? Ani svojich veriacich neučí o rozlišovaním medzi kresťanským žobrákom, ktorý má aj núdzu aj v sebe pokorného Krista a pohanským žobrákom, z ktorého kričí smetisko jeho rozdrapeného ega? Dobrý pastier učí, vychováva, zasiahne. A cirkevný podnájomník učí roky čušať, nevidieť, nerozlišovať, choro tolerovať ?

Nemal som chuť ísť na testovanie. Ale išiel som. Preto, lebo opakovane mi niekto tvrdil, že na konci vatovej tyčinky sú prítomné vraj nanočipy. A tak snáď viac so svätého trucu než zo zvedavosti či mám vírus som na to testovanie šiel. V sobotu tam bol dlhý rad, a tak som odišiel. V nedeľu sa tam nečakalo, a negatívny výsledok bol asi za 15 minút. Prekvapilo ma, že to špáranie v nose bolo chvíľu aj veľmi nepríjemné. Ešte nepríjemnejšie boli zvesti o tom, že nastali storaké buzerácie preto, že niekto sa nepreukázal modrým papierikom. To som už vedel, že tu neide o službu občanom, ale o manipuláciu s nami. Ten bimbo mi ďalej tvrdil, že som spáchal vlastizradu, že som chobot aj napr. to, že som vraj tou účasťou na teste spáchal hriech proti Duchu Sv. Najprv paranoidný predsudok z preinformovanosti, a potom také obludnosti… Ani po týždňoch žiadne poučenie, žiadne prepáč… A to som si myslel aký inteligentný človek.

Takto mi tu žijeme. Aj takto si zadymujeme duše i Advent nášho Kráľa dejín a  zemegule.

Či už spievame zamaskovaní pod rúškami po kostoloch falošne koledy pre antikrista?

Každý z nás by sa mal pokúsiť liečivo dotýkať rôznych bied a rán. Napr. aj mediálne aj osobne.