„Pandémia“ koronavírusu je o hre globálnych hráčov, ktorí sledujú svoje vlastné, veľmi úzkoprsé lokálne ( triedne ) záujmy, ale s globálnym dosahom. K zastaveniu ich hry občania nepotrebujú neziskové organizácie a tie politické strany, ktoré sa spreneverili národným záujmom. Občania potrebujú odvážnych komunálnych politikov: starostov, primátorov, poslancov. Kde sa teraz v ťažkých časoch „skrývajú“ ? Dávam návrh, ako zastaviť „preventívnu vojnu“ globálnej moci proti obyvateľstvu národného štátu pod ich vedením a tak konkretizovať článok 32 Ústavy SR jednou z možných foriem priamej demokracie.

I. Úvodné poznámky.

A.

Najprv je potrebné objasniť, čo chápem pod globálnou mocou a jej „preventívnou vojnou“.

Globálna moc je nikým nedelegovaná moc minoritnej triedy skutočných kapitalistov v USA, Európe či inde vo svete, založená na obrovskom bohatstve a vlastnení kapitálu, ktorý je základom ekonomického systému kapitalistickej spoločnosti a ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje jej spoločensko-politické procesy a život samotného obyvateľstva. Kapitalizmus sa zmieta v krízach, ktoré v minulom storočí boli riešené svetovými vojnami. V tomto storočí predstavitelia kapitálu si želajú, aby sme sa dívali na svet a život v ňom cez okuliare dominantnej ideológie globálneho kapitalizmu, ktorá nepripúšťa žiadne zásadné zmeny v ekonomickom systéme kapitalizmu. Ak sa aj plánujú nejaké zmeny či reformy, tak len v takom spoločensko-politickom režime, aby to vyhovovalo triede kapitalistov a ich prisluhovačov. Ide teda o to, aby nárast ďalšieho bohatstva a moci bol pre „Triedu 1%“ zabezpečený.

„Preventívna vojna“ proti obyvateľstvu národných štátov je pripravené a organizované úsilie predstaviteľov globálnej moci a jej prisluhovačov s využitím moci, bohatstva a vplyvov nadnárodných kartelov a výdobytkov modernej vedy a techniky, ktorá podľa svojho kapitalistického konceptu v predstihu zabezpečí zásadné zmeny v živote obyvateľov národných štátov a v organizácií života každej spoločnosti tak, aby boli ustanovené podmienky pre ďalší rast bohatstva a moci nositeľov kapitálu a pre moderné a trvalé ovládanie ľudí k ich využívaniu v prospech vlastných „humánnych“ cieľov. Modernou zbraňou v tejto vojne je koronavírus a strach z neho, ktoré spolu tvoria jej „jadro“, ktoré svojim „štepením“ dokáže poháňať národné vlády, aby pod zástavou ochrany zdravia a životov obyvateľov zavádzali nové pravidlá a nové poriadky v spoločnosti, potrebné k jeho „mierovej“ vakcinácií a k modernému panstvu „Triedy 1%“ !!!

B.

Bol som päť volebných období starostom malej obce. Mal som to šťastie byť členom delegácie starostov obcí zo SR, ktorá dostala príležitosť stráviť týždeň v Dánskej škole pre verejnú správu a tým získať určité skúsenosti, ktoré sa týkali predovšetkým prípravy vzdelávania miestnej samosprávy doma na Slovensku. Zapamätal som si okrem iných aj jedno dôležité ponaučenie pre starostov obcí. Bolo nám povedané, že pre Dánov je najdôležitejší komunály politik, s ktorým treba spolupracovať a riešiť problémy a že pre nich nie je tak dôležité, aby poznali, kto je ministrom príslušného rezortu a trápili sa s tým, ako ministra dokázať ovplyvniť, aby sa mohol starať aj o komunálnu sféru.

V terajšej ťažkej situácií som si na túto radu spomenul a ostal som smutný, pretože sa mi akosi celkom jasne ukazuje, že občania konkrétnych miest a obcí majú mnoho problémov a starostí, ale hlas komunálnych politikov akosi nepočuť. Nás, občanov SR, nie je kto chrániť pred globálnou diktatúrou, ktorá bola vo veľkej časti sveta spustená a ktorú aktívne pomáha presadzovať naša vládna a zákonodarná moc. To ozaj nás, občanov SR, ešte stále baví počúvať nekonečné tlačovky Matoviča, Pelegriniho či Fica, keď všetci spolu tvoria iba rub a líce tej istej mince – posilnenia moci globálneho kapitálu a zabezpečiť stratu národnej suverenity – pričom sa naťahujú iba na tom, ktoré prostriedky či nástroje diktatúry sú pre nás ešte prijateľné a ktoré nie. Z ich strany je to falošná hrá na pravdu a spravodlivosť. V tomto článku nie je priestor na mnoho výčitiek na adresu tých politických strán, ktoré sa dostali k moci. Uvediem iba jeden príklad.

Existuje mnoho výčitiek, ako je možné, že sme si vo voľbách dokázali zvoliť tak veľké zlo, ktoré sa teraz presadzuje v plnej sile. Po voľbách prezidenta SR sme si kládli otázku, ako je možné, že sa prezidentkou SR stala pani Čaputová a ako je možné, že bola uvedená do prezidentského úradu, keď nebolo rozhodnuté o volebnej sťažnosti Dr. Š. Harabina. Najzákladnejšia odpoveď spočíva v pochopení, že nemáme dostatočne účinné volebné zákony – zákon o voľbe prezidenta SR a zákon o voľbách do NR SR, ktoré by posilňovali vplyv a moc občanov pri ich výbere z kandidátov za prezidenta SR alebo za zástupcov do NR SR a nemáme z hľadiska práva dostatočne ošetrené, ako zamedziť konfliktu záujmov medzi výkonnou a zákonodárnou mocou. Štátna moc pripustila, aby bola mizerne organizovaná kampaň pred voľbami a aby bola v rukách korporačných médií. Azda Smer – SD mala za tri volebné obdobia málo času a možnosti, aby toto dala do poriadku ?

Prečo dávam do pozornosti našim občanom, že ak majú množstvo problémov, majú právo dožadovať sa, aby o ich riešenie sa zaujímali komunálni politici ? Vychádzať v ústrety globálnej moci a presadzovať v záležitostiach „pandémie“ koronavírusu globálnu diktatúru zo strany štátnej moci, znamená vo veľkom poškodzovať záujmy miest a obcí a záujmy a život ich obyvateľstva. Takže všetko je o to o politike, do ktorej sa majú aktívne zapojiť komunálni politici. Tí by mali mať na vedomí, že ak nebudú konať spoločne so svojimi občanmi, stratia ich dôveru. Stratia však niečo viac: možnosť dostatočne účinne spravovať svoje územie a život v ňom. Stratia právomoci, pretože im ich zoberie vláda a rôzne štruktúry nadnárodnej moci.

Dovolím si uviesť jeden citát  od nemeckého filozofa Rudigera Safranského z jeho práce „Koľko globalizácie unesie človek ?“. Citujem: „Aj horizonty globálnych problémov sú zrejme znesiteľné len vďaka deľbe práce. Problémom pritom je, že človek má len málo dôvodov veriť moderným odborníkom na globálno. Veď na scéne, kde sa koná naozaj s globálnym dosahom účinkujú najmä ľudia so silnými vlastnými ekonomickými a mocenskopolitickými záujmami. Bolo by potešujúce, keby sa skutočne globálne myslelo a lokálne konalo. Spravidla je to však naopak: globálni hráči sledujú vlastné, veľmi úzkoprsé lokálne záujmy – ale s globálnym dosahom“ ( str. 72 ). Viď v súčasnosti napríklad petrochemický a farmaceutický kartel.

Politika spojená s „pandémiou“ koronavírusu je práve o tom: naplniť záujmy kapitalistov ako minoritnej skupiny a pritom ovládnuť ľudí, keď to bude možné, na celej planéte ! Uvediem jeden konkrétny príklad. Už možno každý počul o miliardárovi Billovi Gatesovi. On aj s petrochemickým a farmaceutickým kartelom sa netaja tým, že chcú zabezpečiť vakcináciu celého sveta ! A nie iba to, chcú ovládnuť ľudí na celom svete s definitívnou platnosťou. Vyhovuje to bankárom, vyhovuje to ďalším nadnárodným korporáciám napríklad v oblasti informačných technológií, obchodu, vojensko-priemyselného komplexu a podobne. Je preto potrebné zamyslieť sa nad citovaným názorom filozofa a porozumieť mu. Týka sa to aj lokálnej sféry a teda aj komunálnych politikov.

Ak budú komunálni politici ticho a budú sa skrývať pred politikou, ktorá sa robí v súčasnosti, tak globálnym hráčom umožnia, aby na komunálnych ihriskách hrali svoju hru podľa svojich záujmov. A preto skôr potrebujeme heslo: Každé komunálne ihrisko nech sa stane baštou proti globálnej moci a globálnej diktatúre ! Je to jednoduchá rovnica: lebo absolútna väčšina obyvateľov miest a obcí nemá záujmy totožné s globálnym kapitálom a preto v spoločnosti musí byť organizovaná a zabezpečená akási „rovnováha“ záujmov a potrieb a najmä nesmie sa umŕtviť skutočný verejný záujem. Komunálni politici sú v tomto smere nenahraditeľní. A keďže z ich strany sa nič nedeje, tak obyvateľstvo márne čaká na to, čo vymyslí opozícia, teda opäť iba politické strany. Lenže tie, až na výnimky, z vplyvu globálnej moci nevystúpili a zabávajú občanov príbehmi o tom, ako pracujú v ich prospech a aké drobné benefity pre ich uspokojenie navrhujú.

C.

Najprv chcem zdôrazniť, že povaliť samotnú vládnu moc je možné tak, ako to navrhuje opozičným politickým stranám pán JUDr. Štefan Harabin. Nech sa časť poslancov NR SR vzdá svojich mandátov, aby sa mohli vyhlásiť predčasné parlamentné voľby. Či to urobia, to neviem. Ak by sa týmto spôsobom povalila vládna moc, tak stále by neexistovala záruka, že nový parlament a nová vláda zabezpečia, aby bola zrušená politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Z môjho pohľadu k vzdaniu sa mandátov by bol potrebný aj druhý a zásadný krok, ktorý rozhodne o tom, ako sa bude organizovať kampaň pred voľbami. V čom je jeho dôležitosť ?

Nové voľby do NR SR by bolo možné organizovať iba podľa doteraz platného zákona o voľbách do NR SR. Opozičné strany by sa preto museli v kampani pred voľbami záväzne zaviazať svojim voličov – občanov k tomu, že splnia tieto základné požiadavky:

1. Okamžite po voľbách a ustanovení novej vlády ukončiť organizovanie politiky spojenej s „pandémiou“ koronavírusu. Problematiku spojenú s koronavírusom vrátiť na úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti. Bližšie viď v ďalšej časti článku.

2. Prijať opatrenia vo vzťahu ku komerčným médiám a verejnej RTVS, aby bola zastavená organizovaná histeria okolo „pandémie“ koronavírusu, teda aby bola zastavená mediálna dominancia, ktorá poškodzuje diverzitu zdrojov a názorov.

3. Pripraviť do celospoločenskej diskusie nové návrhy zákonov: zákon o voľbách do NR SR a zákon o voľbe prezidenta SR či zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré zásadným spôsobom posilnia vplyv a moc občanov pri výbere kandidátov a pri ich odvolávaní. Vzhľadom na konflikt záujmov na úrovni politických strán, je potrebný ich záväzok, že návrhy nových volebných zákonov ( buď v paragrafovom znení alebo ako zásady pre tvorbu paragrafového znenia ) budú predložené na ich schválenie buď v rámci verejných zhromaždení občanov alebo v referende. Musí sa odbúrať zaužívaná prax, že vládna koalícia si sama pre seba bude pripravovať zákony takým spôsobom, aby to bolo výhodné práve pre každú potenciálnu koalíciu a pre záujmy oligarchov v pozadí politiky.

4. V kampani pred voľbami do NR SR opozičné politické strany predložia občanom na posúdenie nové zásady potrebné k objektívnemu ustanoveniu novej výkonnej moci – vlády SR a to počnúc výberom a vymenovaním predsedu vlády SR a výberom a vymenovaním členov vlády SR. Hlavnou úlohou týchto zásad má byť to, aby bol odstránený dlhé roky trvajúci konflikt záujmov, keď koalícia v NR SR a koalícia vo vláde SR je to isté a z tohto dôvodu výkonnú moc nemá kto zodpovedne kontrolovať. V kampani pred voľbami sa opozičné strany zaviažu, že v prípade volebného úspechu budú podľa nových zásad k objektívnemu ustanoveniu novej výkonnej moci postupovať.

D.

Povalenie vlády SR tým, že časť poslancov NR SR sa vzdá mandátov a nenastúpia náhradníci, je účinný spôsob, ktorý však nespĺňa podmienku ústavného práva na odpor občanov. Aby bolo možné pustiť sa do organizovania odporu proti súčasnej vládnej moci, je potrebné sa zhodnúť na tom, čo sa má odporom občanov SR riešiť a vyriešiť. Treba odpovedať na tieto otázky:

D.1.

Potrebujeme zorganizovať odpor proti súčasnej vládnej moci iba preto, že používa zlú taktiku a stratégiu boja proti „pandémií“ koronavírusu, ktorá nám nepomôže zachrániť sa pred touto hnusobou, ako to nazval Bill Gates ? Ak by to bolo iba o lepšej taktike a stratégií, tak by to znamenalo, že chceme aj naďalej, aby politika strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu ostala zachovaná, čo by na cieľoch globálnej moci v podmienkach nášho národného štátu nič zásadného nezmenilo.

D.2.

Alebo skôr ide o to, že predstavitelia globálneho kapitalizmu aj so svojimi prisluhovačmi na nadnárodnej úrovni a v rámci nadnárodných štruktúr – OSN, WHO, EÚ, Svetová banka, petrochemický a farmaceutický kartel, Svetového ekonomického fóra, Rockefellerovej nadácie a podobne – a za aktívnej pomoci predstaviteľov národných štátov – pripravili a realizujú politiku strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, v rámci ktorej sa robia v mene „ochrany“ zdravia a životov všetky potrebné opatrenia, ako v záujme veľkokapitálu zachrániť globálny kapitalizmus, aby extrémne bohatí a mocní boli ešte viac extrémne bohatými a mocnými a ako docieliť, aby bola definitívne nad ostatnou absolútnou väčšinou obyvateľstva nastolená globálna diktatúra a svetová moc ?

Moje stanovisko:

Ja osobne som presvedčený, že odpor proti súčasnej vládnej moci je potrebný preto, že je realizovaná politika strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, v rámci ktorej sa môžu z pohľadu vládnej moci zdôvodňovať všetky možné opatrenia a nariadenia, ktorými sa doslova ničí a organizuje život jednotlivcov, dochádza k devastácií v každej oblasti života spoločnosti, aby nakoniec pod organizovaným milodarom – vakcináciou obyvateľstva – bola zrealizovaná transformácia kapitalistickej spoločnosti do takej podoby, aby ostala kapitalistická „otrocká“ spoločnosť na večné časy. Podľa tejto predstavy by bol odpor proti vládnej moci chápaný ako odpor proti maximalistickému programu – transformácie kapitalistickej spoločnosti – a teda by išlo o záchranu obyvateľstva pred nastolením silnej globálnej moci a globálnej diktatúry.

Reálnejšie je zorganizovanie odporu proti vládnej moci ako minimalistickému programu, v rámci ktorého bude potrebné urobiť rozhodné kroky k tomu, aby bola politika organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu na území Slovenskej republiky úplne zastavená a zrušená ! Tým bude samotná ochrana pred koronavírusom odpolitizovaná a daná na riešenie do systému bežnej zdravotnej starostlivosti. Človeka má liečiť jeho lekár – lekárka a nie predseda vlády, minister zdravotníctva, minister obrany aj so svojou armádou či vládna koalícia.

E.

Aby bola politika spätá s „pandémiou“ koronavírusu zastavená a zrušená, bude potrebné verejným odporom obyvateľstva donútiť vládu, aby podala demisiu, respektíve, aby demisiu podal predseda vlády. Demisia vlády SR môže byť spojená len s využitím dvoch alternatívnych možnosti ďalšieho politického vývoja. Prvá alternatíva je praktický bežná a doteraz používaná a je založená na rozhodnutí o predčasných voľbách do NR SR. K nej patrí aj návrh JUDr. Štefana Harabina na vzdanie sa poslaneckých mandátov opozičných poslancov, následkom čoho NR SR stratí možnosť plniť si svoje poslanie. Druhá alternatíva súvisí s možnosťou, že vláda SR podá demisiu a na základe toho prezidentka SR bude mať určitý čas k tomu, aby pripravila a vymenovala novú úradnícku vládu, ktorá v svojej právomoci bude mať až do prípravy riadnych volieb v riadnom termíne a ustanovenia nového zákonodarného zboru tieto úlohy:

1.Ukončiť s podporou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. V prvom rade to znamená, že koronavírusové opatrenia nemajú dostatočne faktické a právne opodstatnenie, sú preto protiústavné a musia byť okamžite zrušené. Žiadna vakcinácia obyvateľstva sa nebude pripravovať a ani organizovať. Opraviť všetky zákony, ktoré boli v súvislosti s bojom vlády proti „pandémii“ koronavírusu novelizované v skrátenom legislatívnom konaní. V záležitostiach koronavírusu vrátiť riešenie existujúcich problémov na úroveň zabezpečenia bežnej zdravotníckej starostlivosti.

2. Úradnícka vláda na čas svojho pôsobenia zmrazí svoje aktivity vo vzťahu k Bruselu a EÚ. Zabezpečí, aby boli analyzované všetky dokumenty a kroky vlády Igora Matoviča, ktoré súvisia s politikou globálnej moci vo vzťahu k „pandémii“ koronavírusu a s financovaním tejto politiky vrátane zadlžovania sa štátu. Úradnícka vláda na základe analýzy vypracuje správu o činnosti vlády Igora Matoviča na úseku presadzovania globálnej politiky a globálnej moci v podmienkach SR, s obsahom ktorej bude informovať občanov SR.

3. Úradnícka vláda ako jednu z prvých opatrení v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Všeobecnou pripomienkou č. 34 Komisie OSN pre ľudské práva k tomuto Paktu, prijme opatrenia k tomu, aby v oblasti korporačných médií a verejnoprávnej televízie bola zastavená propaganda politiky „pandémie“ koronavírusu ako jednostranná a teda aby bola zastavená nenáležitá mediálna dominancia, ktorá poškodzuje diverzitu zdrojov a názorov. Prijme opatrenia k tomu, aby verejnoprávna RTVS lepšie slúžila potrebám občanom a SR a bude predstavovať miesto a priestor, v ktorom budú organizované celospoločenské diskusie na odborné či politické témy, rovnako rešpektujúc diverzitu zdrojov a názorov.

4. V záujme suverenity SR a v záujme občanov ako zdroja štátnej moci, už nie je možné, aby doteraz platné volebné systémy boli v prospech oligarchov či s nimi spojených politických strán, pretože v konečnom dôsledku to vedie k tomu, že volení zástupcovia sú úplne odtrhnutí od občanov, z veľkej časti zastupujú záujmy cudzích síl a sú neodvolateľní. Úradnícka vláda zorganizuje prípravu úplne nových volebných zákonov a to zákona o voľbách do NR SR a zákona o voľbe prezidenta SR. Návrhy zákonov, ktoré budú pripravené v určitých alternatívach, budú predložené na celospoločenskú diskusiu, občiansku oponentúru a k vydaniu záväzného stanoviska od každého mestského a obecného zastupiteľstva na území SR, respektíve schválené v referende. Následne budú dané na prerokovanie a schválenie NR SR.

5. Podľa schváleného nového zákona o voľbách do NR SR úradnícka vláda pripraví voľby do NR SR. Zároveň zabezpečí, aby vzhľadom na nové zákony bola včas novelizovala Ústava SR a aby bol odstránený konflikt záujmov, ktorý doteraz existuje vďaka koaličným zmluvám a týka sa tak zákonodarnej moci ako aj výkonnej moci. Predpokladá sa, že s novým volebným systémom má byť v súlade aj spôsob ustanovenia výkonnej moci – vlády SR.

Podľa môjho názoru vymenovanie úradníckej vlády predstavuje náročný proces, v ktorom zodpovednú a rozhodujúcu úlohu pod vedením prezidentky SR musia zohrať všetky politické strany a hnutia, ktoré pôsobia na území SR a to, vzhľadom na mimoriadnu situáciu, bez nároku tieto subjekty deliť na parlamentné a mimoparlamentné. Mimo politických strán a hnutí bude potrebné k spoločnému stretnutiu zvolať aj predstaviteľov záujmových organizácií zastupujúcich jednotlivé oblasti života v spoločnosti vrátane Rady ZMOS a predstaviteľov vyšších územných celkov. Toto auditórium bude dostatočne zodpovedné k tomu, aby sa pod jeho spoločným vedením podarilo dohodnúť a aj prezidentke SR navrhnúť niekoľkých kandidátov na funkciu predsedu vlády SR a kandidátov na jednotlivé ministerské kreslá. Aby bolo možné dosiahnuť zhodu na zložení úradníckej vlády, je potrebné, aby sa zástupcovia politického a občianskeho bloku najprv zhodli na tom, ktoré úlohy úradnícka vláda po svojom vymenovaní bude plniť. Z môjho pohľadu som najzákladnejšie úlohy úradníckej vlády uviedol, pričom predpokladám, že ďalšie úlohy sa budú dotýkať zabezpečenie riadneho chodu Slovenskej republiky v súčinnosti s prezidentkou SR.

II. Ako organizovať odpor občanov SR ?

Odpor občanov je potrebné organizovať v zmysle ústavného práva. Ústava Slovenskej republiky v svojom článku 32 má toto znenie:

„Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Nemám vedomosť o tom, že uplatnenie tohto práva je konkretizované vo forme podmienok jeho výkonu nejakým zákonom. Najskôr predpokladám, že predstavitelia žiadnej politickej moci ustanovenej podľa Ústavy SR, nemali záujem, aby právo občanov postaviť sa na odpor bolo podrobnejšie rozpracované.

Ústava SR bližšie nešpecifikuje, ako občania môžu uplatniť svoje právo na odpor a aké prostriedky by mohli použiť. Na otázky ( ako ? ) a ( aké ) môžu a musia hľadať odpovede len samotní organizátori odporu občanov. Zo znenia § 32 je zrejme iba to, kedy je tento odpor občanov aktuálny. A aktuálny je vtedy, keď sa a) odstraňuje demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave SR , b) ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Z môjho pohľadu aktuálnosť odporu je potrebné posúdiť z hľadiska práva, aby bol jasný prehľad, čo všetko sa porušuje, čo je v rozpore s ústavom a príslušnými zákonmi, k akému rozsahu škôd v živote spoločnosti došlo a aké sú ďalšie hrozby. Opatrenia a nariadenia vládnej moci v záležitostiach koronavírusu sa dotýkajú podmienok života každej obce a mesta a každého ich obyvateľa. Je teda na občanoch obcí a miest, resp. mestských častí, aby sa politikou vládnej moci zaoberali a vyjadrili svoje stanoviska.

V našom prípade právo občanov postaviť sa na odpor je právom na odpor proti našej výkonnej a zákonodárnej moci, pretože vládna moc je predlženou rukou zákonodárnej moci a v rámci boja proti „pandémii“ koronavírusu porušuje ústavné práva občanov a ďalšie dôležité zákony, ktoré súvisia s normálnym fungovaním života spoločnosti či ochranou prirodzených práv občanov.

Právo občanov postaviť sa na odpor patrí medzi politické práva a preto z tohto dôvodu sa zamedzuje tomu, aby štát zasahoval do slobodného správania sa občanov.

II.1. Zásady organizácie odporu občanov proti vládnej moci.

Organizácia odporu občanov proti vládnej moci má podľa môjho návrhu vychádzať z určitých, vopred dohodnutých a jasných zásad. Môže ísť o rešpektovanie a uplatnenie týchto zásad:

1.1. Potreba mať spracovanú jasnú analýzu politicko-spoločenského života v Slovenskej republike ako jednej z podmienok naplnenia ústavnosti práva občanov na odpor.

1.2. Potreba mať ustanovenú dočasnú organizačnú jednotku – riadiaci štáb odporu, ktorý bude mať svoju organizačnú schému a o zložení a činnosti tejto jednotky bude verejnosť informovaná. Personálne zabezpečenie na vertikálnej a horizontálnej úrovni riadiaceho štábu má byť v súlade s organizačnou formou odporu občanov proti vládnej moci.

1.3. Potreba celoplošného zabezpečenia odporu občanov proti vládnej moci – na celom území Slovenskej republiky. Nepôjde o protesty na námestiach niektorých našich miest.

1.4. Potreba zapojiť do prípravy a realizovania odporu proti vládnej moci tých najdôležitejších a najpotrebnejších politikov pre občanov – komunálnych politikov a aktívnych občanov.

1.5. Potreba organizovania odporu ako celospoločenskej diskusie občanov tvoriacich základ štátnej moci.

1.6. Potreba zabezpečenia mediálneho pokrytia z prípravy a priebehu zorganizovaného odporu občanov proti vládnej moci v určitom časovom období. Predpokladám, že rozhodujúcu úlohu má zohrať taká verejnoprávna inštitúcia ako RTVS.

1.7. Potreba mať ustanovenú hlavnú organizačnú formu pre stretávanie sa občanov, ktorá bude spĺňať podmienku byť efektívna, racionálna, masová a s obsahovo jasným stanoviskom. Takouto organizačnou formou odporu občanov proti vládnej moci môžu byť len verejné zhromaždenia občanov na úrovni miest a obci v Slovenskej republike. Verejné zhromaždenie obyvateľov obce je popri hlasovaní obyvateľov obce ďalšou z foriem priamej demokracie. Právna úprava verejného zhromaždenia obyvateľov obce môže byť aj predmetom všeobecne záväzného nariadenia obce a mesta alebo aj štatútu obce či mesta.

1.8. Potreba mať jasné stanovisko v tom, na akých vzťahoch bude založená spolupráca a pomoc s politickými stranami a vyššími územnými celkami. Pre zabezpečenie prípravy a usporiadania verejných zhromaždení občanov riadiace štáby odporu na všetkých ďalej uvedených organizačných úrovniach oficiálne nebudú spolupracovať so žiadnou politickou stranou a ani s vedením vyšších územných celkov. Poslanci vyšších územných celkov a zákonodarného zboru sa môžu aktívne zapájať do prípravy odporu a usporiadania verejných zhromaždení občanov v rámci svojho trvalého bydliska ako každý radový občan.

1.9. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby verejné zhromaždenie občanov ( obyvateľov obce ) bolo efektívne a racionálne, je vhodné, aby toto zhromaždenie:

a) prerokovalo správu o tom, aký má dopad politika vládnej moci týkajúca sa „pandémie“ koronavírusu v rámci ochrany zdravia a životov obyvateľstva Slovenskej republiky na život obce, respektíve mestskej časti a život samotných obyvateľov,

b) umožnilo prítomným občanom slobodne vyjadriť svoje názory, pripomienky a návrhy k predloženej správe a teda k politike vládnej moci vôbec,

c) prijalo záverečné stanovisko, v ktorom budú predložené návrhy občanov vo vzťahu k orgánom obce ( mesta ), aby zabezpečili nápravu problémov, ktoré obec ( mesto ) trápia a v ktorom bude uvedené aj stanovisko vo vzťahu k vláde SR. Stanovisko vo vzťahu k vláde SR môže svojim obsahom niečo pripomínať, konštatovať, niečo žiadať a navrhovať, k niečomu vládu SR vyzývať. Tam, kde sa občania na verejnom zhromaždení dohodnú, má výzva obsahovať aj požiadavku na vzdanie sa výkonu funkcie predsedu vlády SR, respektíve na abdikáciu celej vlády SR ako kolektívneho orgánu.

II.2. Schéma riadenia organizácie odporu občanov Slovenskej republiky proti vládnej moci

Verejné zhromaždenia obyvateľov obcí a miest v Slovenskej republike dávajú priestor uplatniť priamu demokraciu aj bez organizovania referenda a bez čakania na iniciatívy politických strán a hnutí, ktoré majú na svedomí, že politika vládnej moci je organizovaná proti záujmom národného štátu a jeho obyvateľov. Za situácie, že ani prezidentka SR sa nevie zastať strany obyvateľov či občanov SR, je jediná schodná cesta odporu proti vláde SR v tom, že namiesto protestov na námestiach budú k prerokovaniu súčasnej politiky boja proti „pandémie“ koronavírusu organizované verejné zhromaždenia občanov.

Za tejto situácie sa ukazuje, že rozhodujúcu úlohu majú zohrať komunálni politici a komunálna politika, ktorá sa celoplošne týka všetkých obyvateľov SR. Komunálna politika je oblasťou, ktorú globálna moc ešte priamo nezasiahla svojim vplyvom, lež tento vplyv presadzuje cez národné vlády, ktoré sa stali nástrojom presadzovania globálnej diktatúry. Organizovať odpor proti vláde SR na komunálnej úrovni má svoj veľký zmysel a aj poslanie. Je potrebné do vedomia spoločnosti dostať predstavu o tom, že musíme mať schopných komunálnych politikov, ktorí budú schopní presadzovať riešenie problémov a správu svojich území v mene dobrého života obyvateľstva. Toto nebude možné zabezpečiť, ak sa komunálna sféra bude iba prispôsobovať všetkému, čo si centrum vládnej moci vymyslí.

Z uvedeného vyplýva, že samotná schéma riadenia organizovania odporu občanov proti vládnej moci bude nasledovná:

2.1. Každý obyvateľ obce a mesta má právo písomne či ústne vyzvať orgány obce a mesta k tomu, aby z ich úrovne bolo k súčasnej politike vlády vo veci „pandémie“ koronavírusu zvolané verejné zhromaždenie občanov obce či mesta. V mestách predpokladám, že je to možné podľa mestských častí a jednotlivých volebných obvodoch.

2.2. Orgány obce a mesta môžu verejné zhromaždenia zvolávať aj bez návrhov zo strany občanov a teda z vlastnej iniciatívy.

2.3. Z uvedeného vyplýva, že funkciu riadiaceho štábu odporu bude vykonávať obecné zastupiteľstvo obce a mestské zastupiteľstvo mesta. Vyplýva to z toho, že verejné zhromaždenie občanov zvoláva výlučne obecné, mestské zastupiteľstvo. Predpokladám, že do prípravy verejného zastupiteľstva bude potrebné zapojiť rôzne skupiny obyvateľstva: z ekonomiky, školstva, športu, kultúry, politiky, rodín a podobne. Orgány obce ako riadiaci štáb odporu zabezpečia pozvanie občanov na verejné zhromaždenie, prípravu správy v zmysle prijatej zásady a dohliadnu, aby verejné zhromaždenie občanov si na úvod zvolilo k príprave stanoviska pracovnú komisiu zloženú zo zástupcov orgánov obce či mesta a z prítomných občanov.

2.4. Stanovisko z verejného zhromaždenia občanov obce či mesta aj s kópiou prezenčnej listiny neodkladne zašle riadiaci štáb obce či mesta na adresu svojho Regionálneho združenia miest a obcí. Výkonný orgán regionálneho združenia k dohodnutému termínu zistí aktuálny stav a zvolá zasadanie členských obcí a miest, na ktorom sa vyhodnotí organizácia odporu proti vládnej moci. Regionálne združenie na základe výsledkov môže prijať, ak sa na tom dohodne, aj svoje vlastné stanovisko vo vzťahu k vláde SR a k celoslovenskému ZMOS.

2.5. Na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska úlohu riadiaceho štábu odporu môže najlepšie plniť Rada ZMOS, ktorú tvorí predseda ZMOS a zástupcovia regionálnych združení miest a obcí. Aktuálny počet členov Rady ZMOS v roku 2019 bol 132 členov. Rada ZMOS na svojom riadnom či mimoriadnom rokovaní sa môže na návrh iniciatívnej skupiny primátorov a starostov obcí dohodnúť na tom, že započne s prípravou organizovania odporu občanov proti vládnej moci. K príprave organizovaného odporu ustanoví Ústredný riadiaci štáb, ktorého zloženia bude pozostávať z členov Komory obcí a členov Komory miest.

2.6. Ústredný riadiaci štáb si pre svoju prácu schváli organizačnú smernicu a pre zabezpečenie prípravy odporu občanov proti vládnej moci vypracuje metodické pokyny, ktoré budú zaslané obciam a mestám v SR. Ústredný riadiaci štáb vo vzťahu k obciam a mestám môže plniť úlohu iniciatívnu, metodicko – informačnú, vzdelávaciu či koordinačnú. Môže usmerňovať prácu regionálnych združení. Na základe predložených správ a podkladov od regionálnych združení vypracuje súhrnnú správu o organizovaní odporu občanov proti vládnej moci na území SR. K výsledkom celoslovenského odporu občanov zorganizuje tlačovú konferenciu, aby bolo možné oboznámiť verejnosť. Ústredný riadiaci štáb po prerokovaní a schválení správy na Rade ZMOS, nakoniec súhrnnú správu predloží vláde SR, NR SR a prezidentke SR.

2.7. Z uvedeného vyplýva, že schéma riadenia odporu občanov proti vládnej moci je nasledovná:

2.7.1. Riadiaci štáb obce – mesta: starosta, primátor a poslanci.

2.7.2. Riadiaci štáb regionálneho združenia ( R Z ): výkonný orgán R Z a členská schôdza členov.

2.7.3. Ústredný riadiaci štáb: Rada ZMOS.

Samotný Ústredný riadiaci štáb, ak by bol ustanovený, nebude mať žiadnu právomoc niečo nariaďovať R Z či mestám a obciam. Môže im iba pomáhať v rámci funkcií uvedených v bode 2.6. V praxi je možné predpokladať, že Rada ZMOS iniciatívny návrh skupiny starostov a primátorov či iniciatívnych skupín občanov na prípravu a organizovanie odporu občanov proti vláde SR jednoducho neprijme alebo zamietne ako niečo nepodstatné a nenáležité. V takomto prípade otázka posúdenia návrhu, aby miestna samospráva bola zapojená do prípravy organizovaného odporu občanov ostáva na rozhodnutí členskej schôdze regionálneho združenia. V prípade, že členská schôdza R Z návrh na organizovanie odporu zamietne, ostane rozhodnutie iba na pleciach komunálnych politikov miest a obcí.

Na pleciach komunálnych politikov ostane rozhodnutie o príprave organizovať odpor aj za predpokladu, že regionálne združenie doporučí v každom meste a v každej obcí pripraviť verejné zhromaždenia občanov. Podľa zákona verejné zhromaždenie môže zvolať iba zastupiteľstvo. Ak sa ani na úrovni regionálneho združenia nedohodne na príprave odporu proti vláde SR, potom je celá záležitosť iba v kompetencií orgánov obce a mesta a obyvateľov obce a mesta. V prípade, že sa verejné zhromaždenia uskutočnia vo väčšine miest a obcí daného regiónu, z iniciatívy dotknutých členských obcí sa pripraví členská schôdza regionálneho združenia, na ktorej sa vyhodnotí organizovanie odporu občanov proti vládnej moci a dohodne spôsob prezentácie výsledkov verejnosti a ich predloženie na Úrad vlády SR, NR SR a prezidentskému úradu.

2.8. Organizácia odporu občanov proti vládnej moci musí mať svoj časový harmonogram, aby sa z toho nestal nekonečný príbeh o rozhodovaní sa, či áno alebo či nie. Vzhľadom na samotnú schému riadenia organizovaného odporu občanov v zmysle Ústavy SR predpokladám, že od prvého rozhodnutia započať s prípravou odporu až po záverečné verejné zhodnotenie odporu a odovzdanie dokumentov o výsledkoch odporu občanov predstaviteľom štátnej moci, bude postačovať šesť až osem týždňov. Beriem do úvahy, že v mestách na usporiadanie verejného zhromaždenia občanov bude potrebné viacej času ako napríklad v menších obciach.

2.9. Uvedená organizácia odporu občanov SR proti vládnej moci má výhodu v tom, že k naplneniu ústavného práva nie je potrebné organizovať protestné zhromaždenia na námestiach, že k prerokovaniu hlavného problému súčasnej doby – politiky strašenia „pandémiou“ koronavírusu – budú pre občanov vytvorené tie najlepšie organizačno-technické podmienky, že občanom bude všade umožnené, aby sa mohli zapojiť do otvorených, kritických a racionálnych diskusií, že občania dostanú možnosť prerokovať problémy svojho mesta, mestskej časti či obce za účasti svojich komunálnych politikov a že svoje stanoviska k činnosti orgánov obce a mesta a k samotnej vláde SR si budú môcť odhlasovať demokratickým spôsobom, že načrtnutá forma odporu občanov je finančne nenáročná, pretože náklady spojené s organizovaním, prípravou a uskutočnením verejných zhromaždení občanov patria k nákladom bežného rozpočtu obce či mesta. V konečnom dôsledku táto forma organizovania sa občanov predstavuje efektívny spôsob účasti občanov na správe vecí verejných a môže mať vysokú výpovednú hodnotu, možno vyššiu ako spôsob organizácie referenda, ktoré sa dá propagandistický zneužiť.

Dušan Hirjak