Prečo obdivujem vlkov a nie supov? Prečo supi ovládli Slovensko? Korisťou je národ, jeho sloboda. Pôsobenie proti prevahe 14. časť.

Politikov, teda budúcich vodcov národa si vyberáme vo voľbách. Určujúcim kritériom výberu pre radového človeka je marketingová stratégia, neraz s výdatnou pomocou neobjektívnych uzurpátorov mediálneho priestoru, čiže špecifického druhu oligarchie vedomia más. Marketingová stratégia sa dá prirovnať stratégii supov, vyčkávajúcich na príležitosť, keď im príroda dohodí bezbrannú korisť. Všetky zmysly a genetické dispozície supov im umožňujú vyčíhať potravu, aj na veľkú vzdialenosť. A vrhnúť sa na ňu. Potravou marketingovo zručných supov vo volebnej lotérii sú znechutení voliči. Ich produkty, neraz bez štruktúr, nie sú vhodné na vládu v kríze.

Stratégia na riešenie krízovej situácie si vyžaduje radikálne rozdielny typ stratégov, teda politických vodcov. Táto stratégia sa dá prirovnať tej, ktorú používa alfa-vlk na zaručenie prežitia rodu vo fatálne nebezpečnom prostredí arktickej zimy na hranici života a smrti. Čiže je to stratégia dravca, ktorý sa lovom koristi v náročnom a nepredvídateľnom prostredí chráni pred oveľa horším dravcom: hladomorom.

”Jadrom organizácií sa stávajú mozgy – ostatné aktivity možno nakúpiť.”

 Charles Handy

Ak chceme zistiť, ako by mohli vyzerať obranné organizácie, konkrétne armády, ale aj vedenia štátov, naznačím niekoľko kľúčových aspektov.

Pre slabšiu mocnosť, ktorá chce dosiahnuť schopnosť vyhnúť sa v budúcnosti porážke numericky a technologicky silnejšou mocnosťou, sú najdôležitejšie ľudské zdroje s ich mozgami, srdcami a oddanými dušami, čiže dobre pripravené ľudské zdroje. Ak sú numerická a technologická prevaha nedosiahnuteľné, vtedy sú k dispozícii buď situačná alebo koncepčná prevaha, získané učením sa zo všetkých dostupných zdrojov. Učiť sa zo skúsenosti a z najlepšej praxe iných by mohlo byť ekonomickejšie v situácii obmedzených prostriedkov.

Z učenia a zo skúsenosti vychádzajú vedomosti. Tie spoločnosti môžu vyhrať preteky o prevahu, ktoré sú schopné prenášať a rozvíjať vedomosti rýchlo a účinne. Úspešnosť sa zabezpečuje prostredníctvom schopnosti priviesť do riadenia učebného procesu najlepšie mozgy. Moderné vojenské a bezpečnostné zložky sa jednoducho musia stať ”učiacimi sa organizáciami”. Peter Senge vo svojej knihe ”The Fifth Discipline” popisuje učiacu sa organizáciu ako miesto, na ktorom ”ľudia nepretržite rozširujú svoju schopnosť vytvárania takých výsledkov, ktoré si úprimne želajú, kde sa pestujú nové a expanzívne spôsoby uvažovania, kde je daná voľnosť kolektívnym ašpiráciám, a kde sa ľudia nepretržite učia ako sa spolu učiť.” On to určite neprevzal od Lenina.

Samotné vedomosti evidentne nestačia. Hyperveľmoci prehrávajú v mnohých vojnách proti výrazne slabšiemu protivníkovi práve preto, lebo ich predstaviteľom chýba chápanie súvislostí, čiže nedisponujú analyzovanými vedomosťami. Je to o pochopení protivníka a prostredia.

V záujme zrýchlenia rozhodovacieho procesu by mali byť na minimum znížené hierarchické stupne. Ak je rozhodnutie filtrované cez viac ako 30 úrovní velenia, vtedy je rýchlosť vylúčená bez ohľadu na technologicky založené podporné prostriedky rozhodovania. V takom prípade zostáva jediná možnosť, ktorou je nátlakový prístup, pričom výsledok je často nezlučiteľný s hodnotami, o ktoré vo vojne ide.

Prilákanie personálu najvyšších kvalít si vyžiada nevyhnutnosť zmien práve preto, lebo ako povedal Charles Handy: ”inteligentní ľudia uprednostňujú stotožnenie sa pred poslúchnutím”. Tvorivosť, agilnosť a flexibilnosť sa rátajú. Ako poznamenal jeden z prednášateľov v RCDS: ”Najagilnejším zdrojom sú ľudia. Koniec koncov, predstavivosť ľudí predstavuje jedinú konkurenčnú výhodu”. Profesionálne armády zápasia na trhu práce o obmedzené množstvo zdravej, rozumnej a zručnej pracovnej sily. Pre zvýšenie šancí na znáborovanie potenciálne rozumných a novátorských vojenských vodcovských osobností je nevyhnutné, aby proces výberu dôstojníkov zabezpečil prilákanie výrazného podielu osôb z desiatich percent populácie s nadpriemernou inteligenciou. A aby len tí najlepší z nich mohli postupovať na najvyššie miesta.

Organizačná flexibilnosť má v prostredí neistoty priaznivé dôsledky na výkonnosť. Tie vojenské organizácie získajú konkurenčnú výhodu nad ťarbavými tradičnými vojenskými telesami, ktoré sú pripravené zaviesť ”trojlístkovú” štruktúru, požičanú z moderných civilných spoločností. Charles Handy vo svojej knihe ”Beyond Certainty” vysvetľuje, čo sú to tri listy organizácie typu ďatelinového trojlístka: 1) kmeňoví pracovníci, 2) zväzok pracovníkov na kontrakt, 3) flexibilná pracovná sila, pracujúca na čiastočný záväzok, ale napriek tomu pre organizáciu hodnotná. Vojenská organizácia má síce v sebe určité obmedzenia na plné využitie tejto metódy, ale riešením sú práve rôzne kategórie záloh. Práve v tom je trik aplikovateľnosti pre ozbrojené sily a zbory. Pre plnohodnotné použitie v celom rozsahu vojenského konfliktu majú význam len aktívne a pasívne zálohy, tvorené plnohodnotne vycvičenými vojakmi s komplexnou praxou. Ale polovojenské zálohy všeobecného charakteru majú význam pre oveľa pravdepodobnejšie nevojenské ohrozenia. Nepodceňujme ich.

Selektívny technologický rozvoj by sa mal zameriavať na tie oblasti, ktoré prinesú disproporcionálne výsledky vytváraním synergického efektu. Vo vedení vojny hrá technológia iba podpornú úlohu. Jeden z piatich vzorov úspechu podľa Igora Arnoffa hovorí: ”Úspech firmy nemôže byť optimalizovaný bez toho, ak sa výkonnosť riadenia nezosúladí s prostredím”. Popisuje tým tiež základný problém, pred ktorým stoja vojenské organizácie na celom svete. Ozbrojené sily budúcnosti budú z dôvodu dosiahnutia flexibilnosti v nevyspytateľnom prostredí favorizovať viacúčelové zbraňové systémy a viacúčelový výcvik. Ide o formovanie prostredia, v ktorom numerická a technologická prevaha nebudú mať význam v prípade ignorovania ďalších dvoch faktorov: situačného a strategického. Posledné konflikty to potvrdzujú.

Teória manažmentu poskytuje radu od Kenich Ohmae ako získať ”konkurenčnú výhodu” (z ”The Mind of the Strategist”):

• Zameriavaj sa na tie faktory, ktoré sú kľúčové pre úspech;
• Stavaj na relatívnej prevahe;
• Zameriavaj sa na inováciu v tých oblastiach, ktoré nie sú dotknuté konkurenciou;
• Zmeň pravidlá hry.

Jeden zo smerov budúcich armád ukazuje tento citát Cohena, Eisenstadta a Bachevicha v ”Israel’s Revolution in Security Affairs”: ” Vojenskú ustanovizeň, ktorá sa najlepšie hodí na využitie plného potenciálu vojenskej technológie predstavuje malá elitárska a profesionálna armáda.” Nech nám neunikne fakt, že taká armáda potrebuje silné zálohy. Donútená okolnosťami bude napriek tomu väčšina krajín postupovať iným smerom, spoliehajúc sa na ekonomické a technologicky odolné vojská, s malým jadrom vojsk založených skôr na vysoko-kvalitnom personáli, ako na technológii. Dôležitosť takto nadobúdajú radikálne kvalitatívne zmeny (zlepšenie) vnútorného ducha armády. Striktne tímovo orientovaný duch by mal byť doplnený o nového ducha, ktorý plne rešpektuje dôstojnosť každého jednotlivca. Nie je to ľahká úloha. Medzitým nám od spracovania tejto štúdie pribudli už aj v našej spoločnosti generácie „X“, „Y“ a „Z“, ktoré sú v istom zmysle veľmi málo vhodné do armády a zodpovedajú skôr „bábovkám“ resp. ako ich volajú v Anglicku „snehovým vločkám“.

Hlavnou slabinou technologicky silnejšej mocnosti zostane jej centralizačná tendencia, alebo neochota decentralizovať, čo je nezlučiteľné s chaotickou podstatou vojnových aktivít, vyžadujúcich si decentralizáciu. Nie som zaujatý, týka sa to rovnako USA, ako aj Ruska, Číny, Veľkej Británie, alebo Francúzska. Centralizačnú tendenciu podporuje aj silná politická kontrola armády v tzv. liberálno-demokratickej spoločnosti (trvám na tom, že nič protištátno-liberálne, teda globalistické, nie je demokratické), čo sa môže stať pre slabšiu mocnosť osudovým. Flexibilnosť, agilnosť a adaptabilnosť sú najdôležitejšími kvalitami efektívnych moderných ozbrojených síl.

S veľkou pravdepodobnosťou úspechu predpovede možno očakávať, že v budúcnosti sa uplatní pravidlo 90/10. Totiž iba desať percent slabších protivníkov bude mať schopnosť nájsť rozumný postup na dosiahnutie úspešného cieľa. Slabšie mocenské telesá budú mať naďalej problémy s identifikáciou toho, čo je pre nich dobré v záujme úspechu pri využití výhod ponúkaných okolnosťami. Stane sa tak z rôznych dôvodov. Čiže štatisticky ”kamene ľahko zlikvidujú vajíčka”. Ale múdry národ si zanalyzuje a využije tak fenomén zázraku porážky drvivej presily vo Veľkých Vozokanoch z roku 1652, ako aj rovnakého zázraku porážky drvivej presily rovnakým etnikom a národom z Malej vojny v roku 1939. V obidvoch prípadoch ide o náš, slovenský národ a zoznam je oveľa dlhší.

Ich dnešní potomkovia idú nemúdrymi opatreniami „aj za cenu straty posledného voliča“ spôsobiť sociálny a ekonomický kolaps, keď predtým už spôsobili ich predchodcovia jednostranne zameranú a vysoko zraniteľnú ekonomiku, ako aj potravinovú nesebestačnosť a oligarchickú závislosť v základných životných potrebách, vrátane energií a vody.

Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000. (V slovenčine vyšlo pod názvom „Koncepcia komplexného manévru“ Vojenské obzory 1/2001)

Pokračovanie v nasledujúcej časti