Čo je základom globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ? Čo je základom globálnej diktatúry, ktorú v SR pomáha presadzovať národný štát a na ktorú si máme zvykať účasťou na simulačných cvičeniach ?

Časť V.

Záväzné usporiadanie záležitosti našej spoločnosti ( ako politiky ) sa deje porušovaním Ústavy SR, autoritárskym spôsobom vládnutia a nerešpektovaním záujmov občanov SR.

Zdôraznil som, že bola rozpracovaná a je realizovaná politika organizovania strachu obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu. To všetko k tomu, aby bolo možné realizovať program záchrany kapitalizmu v jeho bezbrehej ( globálnej ) existencií a urobiť všetky potrebné opatrenia pre splnenie úloh, ktoré som v bodoch A a B naznačil v predchádzajúcej časti IV. Dovolím si práve teraz pripomenúť, čo môže byť myslené, ak ide o pojem „politika“. Snažme sa pochopiť politiku, že ide o také konanie, ktoré sa vzťahuje k záväznému usporiadaniu všeobecných záležitosti spoločnosti ( národa ), týkajúcich sa všetkých ľudských bytosti v ich vzájomnom súžití. Čo je na tejto definícií najdôležitejšie ?

Najdôležitejšie je to, ako sa deje ( pripravuje, organizuje ) záväzné usporiadanie všeobecných záležitosti v našej spoločnosti ( národe ). Napríklad: diktátor násilím si niečo presadzuje, monarcha má svoj spôsob rozhodovania, niekde sa použijú demokratické prostriedky, politické strany hľadajú svoje spôsoby ako získať a udržať moc na úkor občanov, kapitalistická trieda využíva svoje bohatstvo a financie k presadzovaniu svojich záujmov, národná vláda sa podriaďuje nadnárodnými štruktúram a ich moci a podobne. Samotný politický poriadok by mal byť prispôsobený ľuďom pre ich vzájomné súžitie. Pochybujem, že občania národných štátov chcú mať zorganizované také vzájomné súžitie, aby boli neustále prenasledovaní globálnou mocou a globálnou diktatúrou, že musia byť neustále podriadení režimu vakcinácie či prísnej kontrole vo všetkých možných spôsoboch ich aktivít v rámci národného štátu či vôbec v rámci sveta.

Treba v zárodku odmietnuť diktatúru, ktorú napríklad Bill Gates, ako samozvaný diktátor, dokumentoval týmto spôsobom: „Nebude možné, aby sa znovu cestovalo po svete, ako pred vypuknutím vírusovej epidémie. To bude umožnené iba tým, ktorí budú mať preukaz digitálnej imunity, ktorý bude obsahovať informáciu, či bol očkovaný proti Covid – 19.“ Len preto, že tento pán je miliardár, tak peniaze a jeho drzosť mu dávajú právo rozhodovať o tom , v akých spoločnostiach budú žiť ľudia po celom svete ? Perfektnou možnosťou, ako zaviesť globálne preukaz digitálnej identity, je očkovanie. Bez očkovania budú nás nútiť zostať doma. Bill Gates to má presne premyslené, keď tvrdil, že veľa krajín ani v budúcnosti nebude zvládať nákazu, takže do takýchto krajín budú môcť cestovať iba ľudia, ktorí sa budú môcť preukázať, že boli očkovaní proti Covid – 19. Podľa Billa Gatesa preukazom digitálnej imunity musia disponovať všetci, ktorí prichádzajú v zamestnaní do styku s väčším počtom osôb, čiže ide praktický o celú ľudskú spoločnosť, lebo každý prichádza do styku s inými ľuďmi.

Z uvedeného vyplýva, že nepôjde o žiadnu jednorazovú akciu, ktorá bude ukončená k plánovanému termínu, ale o niečo, čo sa má stať nevyhnutnou súčasťou života každej ľudskej spoločnosti. A na obyvateľov národných štátov svojim „spasiteľským úsilím“ neútočí iba Big Pharma aj na čele s Bill Gatesom. V pozadí súčasnej „pandémie“ koronavírusu veľmi horúčkovito pracujú tí najsilnejší a najbohatší predstavitelia súkromných bank, ktorí majú jasné predstavy a plán o tom, ako vytvoriť spoločnosť bez obeživa a podriadiť si obyvateľstvo svojim bankovým špekuláciám. V spoločnosti bez bankoviek a mincí banky si za každú transakciu zoberú poplatok, čo znamená, že klient si bude musieť zaplatiť banke poplatok za to, že ona má z titulu svojho postavenia nad ním moc a teda sleduje jeho príjmy a výdavky. Banky sa pripravujú k tomu, aby nad každým z nás mali absolútnu peňažnú moc, čo je v skutočnosti nepredstaviteľné.

Kto nás, obyvateľov SR má pred takýmito zámermi bank chrániť ? Nikto iný iba národný štát na čele so zákonodarným orgánom, ktorý si podľa ústavy vytvárajú občania ako zdroj štátnej moci. Ale vieme niečo o tom, že náš štát nás má v pláne pred získaním absolútnej moci bank nad našimi životmi chrániť ? Politikov to vôbec nezaujíma. Ak takýmto smerom budeme pokračovať ďalej, tak je predpoklad, že sa plánuje, aby bolo presadené opatrenie zaviesť všeobecné nosenie rúška ako symbol podvolenia sa mocným tohto sveta.

Teraz je už možné analyzovať, ako sa deje záväzné usporiadanie všeobecných záležitosti v našej spoločnosti pod vedením vládnej moci, ak ide o politiku organizovania strachu obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu. Organizovanie strachu je podstatné na politickom konaní každej národnej vlády, pretože od dosiahnutej úrovne strachu sa odvíja schopnosť akceptovať všetky opatrenia, ktoré sa v mene „blaha“ občanov prijímajú: rázne obmedzenie fungovania ekonomiky, zastavenie výchovno-vzdelávacej činnosti v školách, karanténa občanov, testovanie občanov, príprava občanov na očkovanie, nosenie rúšok, organizačno-technické normy pre pohyb občanov a podobne. Fascinuje rozhodnutie vládnej moci, že „ochrana verejného zdravia“ je priamo úmerná potieraniu demokratického právneho stavu v spoločnosti. Čiže ide o nastolenie sveta prísnej vládnej autoritatívnej kontroly a dohľadu nad občanmi a ich aktivitami v rôznych oblastiach života spoločnosti.

To, čo sa v uvedených súvislostiach deje, nemá nič spoločného s demokratickým právnym poriadkom nášho štátu. Naša vládna moc prijala za svoju prioritu presadzovať záujmy minoritnej triedy kapitalistov, ktoré sa formujú a presadzujú ako súčinnosť záujmov OSN, „Triedy 1%“, Svetovej zdravotníckej organizácie ( WHO ), Európskej únie, Bankového sektora, Svetového ekonomického fóra, Medzinárodnej organizácie pre verejno-súkromnú spoluprácu ( SHF ), korporátnych médií či Big Pharmy. Lenže tak závažné usporiadanie spoločnosti, ktoré sa deje v súvislostiach „pandémie“ koronavírusu Covid – 19, si národná vládna moc nesmie dovoliť bez takého politického konania, ktorého zámerom má byť súhlas občanov, respektíve nesúhlas s danou politikou.

Globálne riadenie a rôzne k tomu existujúce inštitúcie nie sú súčasťou nášho politického poriadku a ani nereprezentujú verejný záujem, hoci sa tak tvária, pretože ich mocenské elity neboli a nie sú nikým volení, ani občanmi SR. Vyzerá to tak, že príslušníci z „Triedy 1%“ si dovoľujú samozvane sa pasovať do rolí záchrancov kapitalizmu a tým aj celého sveta, pretože svoju kapitálovú hypermobilitu môžu slobodne využívať v svoj osobný prospech a v prospech svojej triedy. Príkladom je Bill Gates – ten svoj kapitál zúročuje ako správny kapitalista, po celom svete. Pre svoje vakcíny potrebuje ľudské tela ako laboratórne krysy už aj v rámci západnej civilizácie.

Naša vládna moc, ak sa zaviazala konať čestne a pravdivo, bola povinná informovať občiansku verejnosť o tom, že z úrovne nadnárodných ekonomických, politických či rôznych záujmových štruktúr bola v rámci globálneho riadenia rozpracovaná politika organizovania strachu obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu, ktorú sú nútené presadzovať aj národné vlády. Nič také sa nestalo, to nám predseda vlády SR neprezradí a zrejme preto, že na pochopenie určitých politických súvislosti , ešte „nedorástol“ alebo nesmie o nich hovoriť. Vládna moc mala tak závažné rozhodnutie, či bude rešpektovať záujmy globalistov alebo záujmy občanov, prijať len so súhlasom ľudu ! A je nám jasné, že pomoci sa ako občania nedočkáme ani z prezidentského paláca.

Vládna moc o globálnej politike spojenej s využitím koronavírusu pomlčala a ďalej mlčí, pričom politiku globalistov zredukovala na boj proti koronavírusu, ktorý sa utrhol našej prírode z „reťaze“ a teraz ohrozuje ľudstvo. Koronavírus je smrteľnou nemocou len vo výnimočných prípadoch, inak ide o vírovú infekciu s neškodným priebehom. A treba dodať, že prítomnosť koronavírusu v organizme neznamená onemocnenie. Tieto informácie o koronavíruse tvrdia mnohí odborníci.

Vládna moc pred verejnosťou politiku globalistov síce zamlčala, avšak nepodarilo sa jej spojenie s globalistami zatajiť či ututlať. Oficiálne totiž existujú dva pramene, ktoré podriadenosť našej vládne moci globálnej politike spojenej s koronavírusom, potvrdzujú: a) je to samotný internet a vyhľadávanie faktov na webových stránkach a za b) všetky opatrenia, ktoré vládna moc prijíma v mene ochrany verejného zdravia, patria pod systém globálneho riadenia !

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že záväzné usporiadanie záležitosti našej spoločnosti sa deje porušovaním Ústavy SR, autoritárskym spôsobom vládnutia a nerešpektovaním záujmov občanov SR.

…

Minister zdravotníctva SR sa správa ako zlodej, ktorý na odvrátenie pozornosti od seba ( a samotnej vlády SR ) kričí: Chyťte zlodeja ! Podľa neho orgány činné v trestnom konaní majú nájsť niekoho, kto na webovej stránke Bádateľa šíri poplašné správy. Lenže to nie je všetko. Ak ministerstvo zdravotníctva SR na čele s ministrom si myslí, že obsah niektorých príspevkov je nepravdivý a nezodpovedný, tak očakáva od orgánov činných v trestnom konaní, že trestným stíhaním bude nájdená pravda o politike vládnej moci, ktorú realizuje v proklamovanom záujme o verejné zdravie či zdravie každého jednotlivca.

Orgány činné v trestnom konaní sa nemôžu dopracovať k záveru, že vládna moc v podmienkach SR realizuje politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu., ktorej súčasťou je propaganda, dezinformácie a klamstvo. A tie sa šíria tak z úrovne vládnej moci ako a predovšetkým z úrovne mediálnej sféry. Treba si uvedomiť, že politika, ktorá má pevné globálne riadenie a ktorú významne podporuje a spoluorganizuje aj EÚ so svojou Európskou komisiou, sa nemôže odkrývať podriadeným štátnym orgánom, ale sa má a musí odkrývať, odhaľovať v politickom konaní, v politickom boji, z ktorého občanov za žiadnu cenu nemožno vylučovať.

Podľa vyjadrenia ministerstva zdravotníctva SR za poplašné správy sa pokladajú nabádania k občianskej neposlušnosti, marenie prijatých opatrení na zabránenie šírenia ochorenia Covid – 19, k odmietaniu očkovania a podobne. Je potrebné si všimnúť, aké je z úrovne ministra zdravotníctva SR zdôvodnenie podania trestného oznámenia. Zdôvodnenie je podané v zmysle, že podané informácie: a) môžu u obyvateľstva vyvolať znepokojenie či vážne obavy a za b) sú v rozpore so skutočnosťou a bez odborných a vedeckých podkladov. Kritika vládnej politiky sa v demokratickej spoločnosti nemôže žiadnymi spôsobmi obmedzovať či potláčať. Občania SR nemôžu za to, že vládna moc nemá odvahu zorganizovať celospoločenskú verejnú diskusiu zameranú k všestrannému posúdeniu politiky organizovania strachu obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu, ktorej sa mohli zúčastňovať tak samotní občania, ako aj politici a odborníci či vedeckí pracovníci, ktorí by predstavovali diverzitu zdrojov a názorov.

A teraz – podstatné je to, čo minister zdravotníctva SR nemohol uviesť ako súčasť zdôvodnenia k hľadaniu vinníka – vinníkov za šírenie poplašných správ. Minister zdravotníctva ako člen vlády SR nemohol uviesť či spomenúť ochranu, akú každému človeku zaručuje Ústava SR. Ministrovi zdravotníctva nedošlo, že od vlády SR sa občania žiadnu pravdu o skutočnostiach s využitím koronavírusu pre politické ciele nič nedozvedeli, rovnako ako sa nič poriadneho nedozvedeli o nejakých odborných a vedeckých podkladoch ( štúdiách ) súvisiacich s koronavírusom a s opatreniami, ktoré sa na boj proti nemu z úrovne národných vlád prijímajú.

Minister zdravotníctva verejnosti neprezradí, že informácie, ktoré pokladá za šírenie poplašných správ, vo veľkom rozsahu súvisia s problematikou právneho štátu či demokracie a teda priamo s ochranou základných ľudských práv a slobôd. Samotný minister zdravotníctva a vládna moc otázky právneho štátu ignorovali a svojimi rozhodnutiami právo porušovali. Za takejto situácie je prirodzené, že prijaté rozhodnutia vládnej moci sa môžu stať predmetom ostrej kritiky či dokonca odporu občanov SR. Sloboda názoru a sloboda prejavu sa musia z úrovne vládnej moci rešpektovať a nemôže sa proti ním organizovať trestné stíhanie z dôvodov šírenia poplašných správ.

Dochádza tu k zaujímavému paradoxu: samotná vládna moc svojimi rozhodnutiami popiera právny štát a na strane druhej hľadá vinníkov nepravdivých a nezodpovedných príspevkov, ktorí nesúhlasia s praktikami vládnej moci. Podľa ministra zdravotníctva, ak vládna moc koná v rozpore so zásadami právneho štátu a občania sa proti tomu vedia svojim spôsobom ohradiť, protestovať, mať svoj výklad politických súvislosti spojených s „pandémiou“ koronavírusu, tak takíto občania šíria poplašné správy. Je zaujímavé, že minister zdravotníctva si nedovolil za šírenie poplašných správ obviniť žiadne korporačné médium.

Aké práva boli porušené zo strany vládnej moci ?

Na túto otázku som najlepšiu a kvalifikovanú odpoveď našiel u Doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc., ústavného právnika, emeritného sudcu Ústavného súdu SR, bývalého poslanca NR SR a člena Súdnej rady SR. Rozhovor s ním bol uverejnený v časopise Zem a Vek – júl 2020 pod názvom „Matovičov štáb – mäsiar práv a ústavy.“

Podľa ústavného právnika Ústredný krízový štáb bravúrne zanedbal ochranu, akú každému človeku zaručuje ústava. Prijímané rozhodnutia mali byť vecou vyvážených zdravotníckych, ekonomických a právnych opatrení. Na právo sa vonkoncom nedbalo, pretože vyhlásenie núdzového stavu sa spojilo s porušením celkom siedmich základných práv. Doc. Drgonec aj vymenoval, ktoré práva boli porušené. Ja ich iba uvediem v určitom poradí:

1. právo na súkromie,

2. sloboda pohybu,

3. sloboda zhromažďovania,

4. sloboda podnikania,

5. právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotnej poisťovne,

6. právo na súdnu ochranu,

7. nedotknuteľnosť osobnej slobody.

Viaceré opatrenia teda priamo porušili ústavu, ďalšie opatrenia zmarili dostupnosť zákonom priznaných práv – právo na interrupciu čo zdravotnú starostlivosť pre chorých na rakovinu, srdciarov a podobne. Doc. Drgonec na základe toho konštatoval, že v právnom štáte by za to ktosi musel znášať zodpovednosť – trestnú i politickú ! Nepochybujem, že by takúto zodpovednosť mal znášať aj minister zdravotníctva, Namiesto seba a seberovných sa však rozhodol, aby orgány činné v trestnom konaní hľadali niekoho na trestnú zodpovednosť z radov občanov, ktorí za presadzovanie politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu nenesú žiadnu zodpovednosť.

Kto by mal byť v skutočnosti braný na trestnú zodpovednosť: minister zdravotníctva alebo občan, ktorý prejavil svoj názor ? Odpoveď nech si dá čitateľ sám. Ja si v tejto situácií dovolím citovať, čo vo vzťahu k MZ SR a ministrovi povedal v uvedenom rozhovore Doc. Drgonec. Bola postavená otázka: Keď spomínate ministerstvo zdravotníctva, zrejme považujete za protiústavné aj odsúvanie termínov operácií a sťaženie dostupnosti zdravotníckej starostlivosti. Odpoveď:

„Samozrejme. To je o článku 40 našej ústavy a o základnom práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia. To právo nebolo vonkoncom zabezpečené v takom rozsahu, v akom ho priznáva ústava. Aby nedošlo k omylu, nehovorím, že bolo zabezpečené nad mieru zaručenú ústavou. To základné právo bolo dostupné iba fiktívne. Zdravotná starostlivosť bola zdanlivo dostupná v režime, že si mate telefonický dohodnúť, kedy vás lekár prijme na ošetrenie. Moja praktická skúsenosť s touto konštrukciou je taká, že lekári nebrali telefóny. Čiže zdravotná starostlivosť, ktorú ústava zaručuje v bezplatnom balení, odrazu nebola vôbec dostupná. Pritom ústavný zákon o núdzovom stave neumožňuje zrušiť zdravotnícku starostlivosť. Minister zdravotníctva, ktorý na internete predvádza svoju zbožnosť, sa v skutočnosti zahral na boha. Rozhodol, že starí a chorí nemajú právo žiť. Ani len k zubárovi ste sa nedostali. A poznamenávam ešte toľko, že čo sa týka ministra zdravotníctva, na Slovensku máme skutkovú podstatu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Minister je verejný činiteľ. Slovenský minister zdravotníctva sa upretím zákonom priznaných práv chorým s vysokou pravdepodobnosťou dopustil trestného činu.“

Otázka: Potom zrejme aj ďalší členovia vlády, vrátane premiéra. Bolo by ich možné obžalovať ?

„Historický precedens zrodil Norimberský tribunál. Ten presne riešil otázku zodpovednosti vybraných vojnových zločincov alebo vybraných členov vlády nacistického Nemecka. A tak ako boli zodpovední mnohí z mužov, ktorých posadili pred Norimberský tribunál, boli by spôsobili znášať zodpovednosť aj viacerí naši ministri. Samozrejme, aj predseda vlády. Nikto ich na nijakú lavicu neposadí, ale to ich nezbavuje viny a toho, že páchali veci, za ktoré by mali znášať právnu zodpovednosť. Z pozície verejného činiteľa vydávali najrôznejšie opatrenia, nech sa to už volalo akokoľvek. Vytvorilo sa zrýchlené legislatívne konanie na množstvo právnych úprav, ktoré vonkoncom nemali nič spoločného s bojom proti koronavírusu. Proste dochádzalo k širokospektrálnemu zneužívaniu právomoci. V právnom štáte by to nemohlo zostať bez postihu. Táto garnitúra politických činiteľov potrebuje svojho generálneho prokurátora, pretože Trestný zákon pozná trestné činy, za ktoré by ich bolo možné stíhať. Generálny prokurátor má právomoc znemožniť také trestné stíhanie.“

Ministra zdravotníctva znepokojujú informácie publikované prostredníctvom internetovej stránky Bádateľ, pretože tie sú v rozpore s oficiálnymi či prevládajúcimi výkladmi vládnej moci o koronavíruse Covid – 19. Ak teda občan pochybuje o pravdivosti a platnosti oficiálneho vysvetlenia vládnej moci v otázkach koronavírusu, tak je možné, že šíri poplašné správy a tým vlastne ohrozuje to, čo presadzuje minister zdravotníctva a vládna moc. A ako to môžeme vnímať na základe posúdenia ústavného právnika Doc. Drgonca, vládna moc prijíma so svojim štábom pomocníkov rozhodnutia, ktoré neberú do úvahy ústavné právo.

Ak by teda skutočne išlo v našom štáte o zabezpečenie verejného zdravia, vládna moc by sa nikdy nemiešala do toho tak, aby: a) vírus a vírusové ochorenie politickými rozhodnutiami povýšila na jedinú a najdôležitejšiu nebezpečnú chorobu ohrozujúcu zdravie ľudí, b) nikdy by nemusela postupovať v rozpore s právom, ako som to už uviedol z rozhovoru s ústavným právnikom. Ak vládna moc postupuje v rozpore s právom, potom ide o nesmierne veľkú zlodejinu namierenú proti obyvateľstvo vo svete, ktorou sa koronavírus využíva k tomu, aby sa ním zdôvodňovali rôzne iné plánované a realizované zlodejiny „Triedy 1%“ , vrátane otázok, aká má byť budúcnosť človeka či ľudstva. Vraj má ísť o nejaký kapitalizmus zainteresovaných skupín !

Ministrovi zdravotníctva je potrebné pripomenúť, že občania SR nemôžu byť rukojemníkmi vládnej moci a že nemajú za občiansku povinnosť iba opakovať jej oficiálne vyhlásenia a správať sa a konať v rozpore s právnym poriadkom SR. Stalo sa niečo nemysliteľné ! Všetky subjekty riadenia a spravovania rôznych úsekov, odborov a oblasti spoločenského života boli podriadené pod rozhodnutie nerešpektovať právny poriadok SR. Všade, kde sa človek pohne, natrafí na neustále upozorňovania, čo musí dodržiavať, rešpektovať, pretože nebude obslúžený, bude vylúčený z prepravy, zaplatí pokutu, žiaka škola nepustí do školy, príbuzných na pohreb a podobne a podobne. V potravinách môžete pracovať so všetkými možnými chorobami, ale berie sa za platné, že ohrozujete ostatných prítomných len vtedy, ak nemáte rúško. V supermarketoch všetci zamestnanci sa vzorne starajú o bezpečnosť a zdravie návštevníkov, ale vedenia takýchto spoločnosti porušovaním právneho poriadku svojimi rozhodnutiami pomáhajú, aby ich zamestnanci čo možno najskôr ochoreli. Podobné je to vo vlakoch ŽSR. Ak podnikateľ je vládnymi rozhodnutiami obmedzovaný v jeho aktivitách, tak sa to berie ako nevyhnutnosť, pretože máme „pandémiu“ koronavírusu, ale ak ten istý podnikateľ sa dostane do platobnej neschopnosti, tak môže skončiť v „náručí láskavého veriteľa“, ktorý bez mihnutia oka podá trestné oznámenie, aby súd v zmysle spravodlivých zákonov podnikateľa mohol poslať za mreže, pretože sa dopustí napríklad zločinu poškodzovania veriteľa.

Koniec časti V.

Pokračovanie v časti VI.

Dušan Hirjak