Advent, jeho význam a zvyky s ním spojené

Advent (po latinsky adventus = príchod) začína prvou nedeľou po 26. novembri. Tento rok to vyšlo na nedeľu 29. novembra – a bude končiť západom slnka na Štedrý deň. Každá z nadchádzajúcich štyroch nedieľ  má svoje špeciálne meno. Po železnej príde bronzová, strieborná a nakoniec zlatá.

Pre kresťanov je advent začiatkom liturgického či cirkevného roku a vyznačuje sa dvojím očakávaním – slávnosťou narodenia Ježiša Krista (24. decembra) a jeho zmŕtvychvstaním (na Veľkú noc).
V kresťanských krajinách sa advent slávi približne od 6. storočia.

Najviditeľnejším symbolom adventu je adventný veniec. Bez sviečok sa používa na zdobenie dverí. Ten so sviečkami slúži k symbolickému odpočítavaniu štyroch adventných týždňov. Zvyk postupného zapaľovania sviečok na adventnom venci sa k nám dostal až v druhej polovici 20. storočia  z Nemecka. 

Veniec predstavuje symboliku Kristovho kríža alebo tiež Božiu  večnosť a jednotu a má jasne dané pravidlá, ako by mal vyzerať. Vetvičky ihličňanov, z ktorých je vyrobený, predstavujú život. Dávnejšie sa často používali aj nevyzdobené slamené vence, ktoré odháňali zlých duchov a tým zabezpečovali do domu požehnanie.

Dôležité sú farby. Farbou adventu je fialová. Vyjadruje dôstojnosť a pokánie. Sviečky a stuhy na venci by tak mali byť fialové s výnimkou tej tretej v poradí – tá je totiž zasvätená priateľstvu  a mala by byť ružová. Sviečky sa zapaľujú proti smeru hodinových ručičiek. Časté sú i vence s piatou, bielou sviečkou uprostred. Tá sa zapaľuje na Štedrý deň a symbolizuje Krista.

K adventu patrí tiež pôst, spánok na tvrdom lôžku a zákaz sexu. Zakázaná je aj hlučná zábava či ohováranie. Naopak žiadúce sú každodenná návšteva rannej omše a konanie dobrých skutkov.

O farbách adventu

Tradičnou farbou adventu je, ako bolo spomenuté,  fialová. Evanjelici v Amerike ju nahradili modrou farbou. V Európe sa začali užívať aj vence s bielymi sviečkami, pretože biela farba je tradične braná ako slávnostná farba. U protestantských cirkví sa používajú aj štyri červené sviece. To sa rozšírilo aj k nám a veniec s červenými sviečkami je teraz asi najrozšírenejšou farebnou kombináciou.

Symbolika sviečok na venci

1. sviečka – zapaľuje sa  na prvú  adventnú – železnú – nedeľu. Tohto roku to bolo 29. novembra. Sviečka sa volá  Nádej. Podľa starých zvykov by ju malo zapáliť najmladšie dieťa rodiny.
2. sviečka – zapaľuje sa na druhú adventnú – bronzovú – nedeľu. Tohto roku to vyšlo na 6.decembra. Sviečka sa volá Mier. Podľa starých zvykov by ju malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
3. sviečka – zapaľuje sa na tretiu adventnú – striebornú – nedeľu. Tohto roku to vychádza na 13. decembra. Sviečka sa volá Priateľstvo a mala by byť ružovej farby. Na tretiu adventnú nedeľu podľa zvyklostí zapaľuje sviečky matka rodiny.
4. sviečka – zapaľuje sa na štvrtú adventnú – zlatú – nedeľu. Tohto roku vychádza na 20. decembra. Sviečka sa volá Láska. Podľa tradícií sviečky na štvrtú adventnú nedeľu zapaľuje sviečky otec rodiny.

5. sviečka – zapaľuje sa na Štedrý deň po západe slnka. Je biela a je zasvätená Kristovi. Na moderných vencoch chýba, alebo sa dáva do stredu.
Pokúsme sa nadchádzajúce dni nepokaziť si zhonom a naháňaním po obchodoch, a skúsme zachovať duchovný obsah adventu –  radosť, lásku, úsmev, pohladenie, bozk a pochopenie.

Blogy

Marek Brna

René Pavlík

Milan Šupa

Erik Majercak

Peter Lipták

Zdeno Drdol

Životný štýl

.
.

Armáda, konflikty, vojenská technika

.