Hlboká urážka predkov a všetkých nás, veteránov zápasu za suverenitu národa, uznaním 28. októbra za štátny sviatok.

Tento nekompromisný postoj nepíšem len za seba, ako jedného zo spolu-otcov štátnosti, ktorý bol osobne postihovaný všetkými možnými formami za niečo, čo obdivujeme v histórii iných národov. Po diskusii s viacerými spolubojovníkmi za národnú slobodu prezentujem aj ich postoj, ostro odsudzujúci prijatie vyhlásenia českého štátu 28. októbra 1918 za štátny sviatok Slovenska.

Stalo sa tak napriek nevyvrátiteľnej skutočnosti, že Slovensko sa k tomu zväzku, ktorý ho vyviedol zo žalára národov v Rakúsko-Uhorsku prihlásilo až o dva dni neskôr vyhlásením Martinskej deklarácie. Ale napriek ešte závažnejšej nevyvrátiteľnej skutočnosti, že vznik Česko-Slovenska bol zo strany vtedajších protislovenských šovinistických českých politikov od začiatku chápaný len ako nástroj na kolonizáciu Slovenska aj Podkarpatskej Rusi. Bol to aj nástroj na spustenie masívnej etnocídy, ktorej cieľom bolo vytvorenie väčšinového postavenia českého národa vo vzťahu k vtedy už rovnopočetnej nemeckej národnostnej menšine na území Čiech.

Tento nekompromisný postoj píšem aj za všetky vysoké státisíce slovenských predkov, ktorí sa stali obeťami čechoslovakistického etno-rasizmu počas celého obdobia v područí českej kolonizácie od konca októbra 1918, až do 31. decembra 1992, s krátkym prerušením v rokoch 1938 až 1945. Vyjadrujem to za všetkých národných dejateľov, aj za tých, ktorí spočiatku uverili podlým sľubom, aby za to neskôr kruto platili väzením, zdravím a po importe boľševistického režimu pre nás zo západu z Prahy, neraz aj životmi. Píšem to aj za môjho prastarého otca, ktorý bol jeden z mála dostatočne solventných kulakov, že si mohol dovoliť disponovať pasom, aby mohol ako oddaný kresťan navštíviť Rím a Svätú zem. Ale ktorý svoj postoj k podvodu na Slovákoch v tridsiatych rokoch vyjadril viditeľným prečiarknutím predpony „Česko“ na prednej strane obalu a vo vnútri svojho pasu, ktorý si dodnes starostlivo a s hrdosťou uchovávam.

Je hlboko urážajúce, ak podpredseda NR SR, ktorému tečie mlieko po brade, ktorý by mal šúchať nožičkami v základnej funkcii referenta, presadil zákon proti zločinom komunizmu ignorujúc fakt, že najväčšie zločiny totality boli spáchané proti slovenským buržoáznym nacionalistom práve zo strany čechoslovakistických šovinistov. Jeden z priamych potomkov takého protislovenského nacistu zastupuje Slovensko v Europarlamente a netají sa tým, že nezastupuje Slovákov. Je potom zarážajúce, že nebol zároveň prijatý zákon odsudzujúci zločiny čechoslovakizmu.

Neurazili ma radoví príslušníci českého národa. To som vyjadril už pár dní pred prijatím zákona tu: https://blog.hlavnespravy.sk/24123/na-konci-oktobra-1918-boli-etnicki-sloveni-slovaci-vacsinovym-etnikom-vznikajuceho-cesko-slovenska-mame-co-oslavovat/ Urazili ma domáci protislovenskí šovinisti s podporou slovenských politických analfabetov. Protislovenskí protagonisti nenávistníckeho anti-konzervatívneho, anti-tradicionalistického údajného „občianskeho“ konzervativizmu sa svojim protislovenským šovinizmom a nenávisťou voči nášmu národu netajili dlhodobo. Na presadenie svojho zverského a hlboko urážlivého zámeru potrebovali parlament zložený z dostatočného množstva naivných politických a historických analfabetov. Týmto ani teraz nedokleplo, čo vlastne spáchali. Je mi ľúto národa, ktorý je reprezentovaný takou „kvalitou“ a naivitou (to som diplomatický).

V mene našich predkov a všetkých obetí zločinov čechoslovakizmu, ktoré som naznačil, lebo na ich vymenovanie je potrebná viaczväzková kniha budem očakávať, že tento zločin Národnej rady bude zastavený, alebo čo najskôr zrušený skutočným slovenským parlamentom. Neexistuje na svete národ, ktorý by za svoj štátny sviatok vyhlásil začiatok kolonizácie kolonizátormi. Týmto postojom sa zároveň s úctou a rešpektom pridávam k skupine slovenských historikov, ktorý protestovali proti glorifikácii 28. októbra tu: https://www.hlavnespravy.sk/protest-historikov-voci-glorifikacii-28-oktobra-a-jeho-uzakoneniu-ako-statneho-sviatku-sr/2341256

Autor bol poslanec posledného tzv. Federálneho zhromaždenia unitárneho štátu v r. 1992 a svojho času známy protagonista suverenity Slovenska v rokoch 1989-1992