Vládna moc úmyselne nehovorí občanom SR, čo chystá EÚ. Časť I.

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Najprv si je potrebné niečo pripomenúť z prostredia nacizmu. Predovšetkým:

1. Vízia Hitlera bola celkom jednoduchá: zjednotiť Európu a potom svet.

2. Nacisti sa snažili založiť systém vlády na kontrole všetkých ľudských bytosti hŕstkou individuálnych vládcov, ktorí sa násilím chopia moci ( Rooswelt ).

3. Idea globalizácie bola v nacistickej ideológií výrazná.

Tieto „axiómy“ nacizmu si bude potrebné zapamätať, keď budem pripomínať, akú politiku razí vládna moc na Slovensku v tomto volebnom období a kde zásluhou tejto politiky sa môžeme dostať ako Slovenská republika či samotná Európa.

Je dobre si uvedomiť, aká je podstata politiky Róberta Fica, predsedu vlády SR. K tomu stačí použiť jeho slová z tlačovej konferencie dňa 15.8.2017. Citujem: „Byť v jadre , byť pri Nemecku, byť pri Francúzsku, to je podstata mojej politiky.“ Z rôznych politických procesov a skúmania súvislosti dotýkajúcich sa záujmov EÚ, záujmov vládnej moci a záujmov občanov na Slovensku si môže čitateľ poskladať obraz o tom, či podstata politiky Róberta Fica má nejakú súvislosť s ideológiou nacizmu a či na túto ideológiu aj nadväzuje. Nejde však iba o Róberta Fica ako individuálneho politika, ale o celý priestor EÚ aj s jej politickou elitou.

Treba si pripomenúť, čo ( po Brexite ) povedal vtedajší predseda Európskeho parlamentu dňa 27.6.2016: „Británia porušila pravidlá. To nepatrí do filozofie EÚ, aby dav mohol rozhodovať o svojom osude.“ Naša vládna moc na čele s Róbertom Ficom presne podľa tohto stanoviska Martina Schulza postupuje. Dav, teda občania – voliči, nesmie rozhodovať a to ani v takej dôležitej záležitosti ako je fungovanie EÚ či nebodaj jej premena na európsky super štát. Naši ústavní činitelia, celá vládna moc a politické elity zrejme predpokladajú, že pre budúcnosť Slovenskej republiky úplne postačuje, ak v politike budme vychádzať iba z Programového vyhlásenia vlády SR, čo je už program prijatý po voľbách do NR SR. Čo je možné sa o. i. dočítať v Programovom vyhlásení vlády SR ?

A. Ako vláda spoločného konsenzu a štátotvornej politickej dohody podporí národnoekonomické a politické záujmy občanov SR v spoločnej Európe.

B. V rámci zahraničnej a európskej politiky je národnoštátnym záujmom krajiny jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácií SR, založenej na širokej politickej zhode.

C. vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v EÚ a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR.

D. Vláda bude usilovať o zachovanie inštitucionálnej rovnováhy v rámci EÚ v zmysle platných zmlúv a zároveň podporovať posilňovanie postavenia národných parlamentov.

Nášho predsedu vlády SR už sme počuli hovoriť o viacrýchlostnej EÚ, o jeho túžbe byť v jadre EÚ. Na stretnutí slavkovského formátu v Salzburgu bola deklarovaná vôľa ďalej prehlbovať európsku integráciu. Hovorí sa o novej Európe, o tom, že EÚ musí zostať jednotná a nedeliteľná. Politická omáčka má zastierať potrebu hovoriť o členstve národného štátu v EÚ celkom konkrétne a zodpovedne a hlavne za súčinnosti s občanmi – voličmi. Hovorí sa o projekte európskej integrácie a politici v tomto smere robia iba jedno – nechávajú občanov – voličov, aby si podstatu európskej integrácie každý vysvetľoval po svojom: podľa vlastnej úvahy a svojich schopnosti a možnosti. Ani masmédia sa v tomto smere nepretrhnú v úsilí o to, aby verejnosť mala o európskej integrácií dostatočnú znalosť, pričom ide tak o odbornú stránku ako aj o znalosť záujmov, ktoré sa v priestore EÚ presadzujú.

Sami si môžeme pomôcť tak, že si o európskej integrácií niečo prečítame a pozrieme na serveri ObcaneCR.cz a to v dokumente „Das neue Európe“. Z tohto dokumentu, ktorého súčasťou sú aj videodokumenty v troch častiach, môže čitateľ získať jasnejšiu predstavu o integrácií v rámci EÚ a o tom, kde to všetko speje a aké to bude mať dôsledky. Treba, aby čitateľ pochopil, že integrovať sa znamená niekde sa začleniť a začleňovanie samo sa má udiať tak, že sa ako človek začlením do väčšinovej spoločnosti. A čo v tomto prípade Slovenská republika ako národný štát ? Aj v tomto prípade platí, že sa môže ( nie má ! ) začleniť do väčšinovej spoločnosti ako určitého organizačného zväzku, v ktorom sa má plne zachovať a zachovávať jeho identita.

Z metodického hľadiska je veľmi dôležité dívať sa na problém európskej integrácie z dvoch pohľadov. Prvý pohľad – integrácia do akej spoločnosti ? Ako vypadá väčšinová spoločnosť na Západe a aké má hodnoty ? Druhý pohľad na integráciu – integrácia do akých právnych a štrukturálnych pomerov v rámci EÚ ?

Potrebu „dvoch pohľadov“ na európsku integráciu si občan bežne neuvedomí, pretože reč politikov je na míle vzdialená od zámeru, aby sa naučil chápať politické javy a procesy v určitých súvislostiach. Podľa dokumentu „Das neue Európe“ väčšinovú spoločnosť v rámci EÚ predstavuje západná spoločnosť. Ide tu teda o počty obyvateľov v jednotlivých krajinách EÚ, pretože väčšinu obyvateľov môže reprezentovať len65 miliónov obyvateľov z celkových 443,- miliónov obyvateľov EÚ ( bez Veľkej Británie ).

V rámci problematiky integrácie teda môžeme vedieť ( tušiť ), kto bude určovať hodnoty, ktoré máme prijímať a rešpektovať. A počty obyvateľov súvisia s tým, koľko europoslancov majú jednotlivé krajiny EÚ v Európskom parlamente. Europoslanci z niekoľkých členských krajín EÚ ( napríklad ôsmich ) predstavujú väčšinu z celkového ich počtu 751. Slovenská republika má 14 europoslancov. Čo z toho náčrtu vyplýva ? Že taká členská krajina ako SR či ČR sa budú musieť prispôsobiť väčšine, väčšinovému názoru, normám, hodnotám, ktoré väčšina v tomto čase uznáva a presadzuje.

Z významu slová integrácia a pochopenie toho, ktoré členské krajiny EÚ tvoria väčšinovú spoločnosť, je možné teraz lepšie pochopiť „lásku“ Róberta Fica byť pri Nemecku, byť pri Francúzsku. Tieto krajiny tvoria základ väčšinovej spoločnosti, do ktorej sa podľa našej vládnej moci musí začleniť a prispôsobiť SR a to bez akýchkoľvek výhrad a podmienok, skôr podľa princípu, že nás to bude niečo stať. Podľa nášho ministra zahraničných vecí zásadné rozhodnutia sa prijímajú v jadre a preto tam musíme byť. Jemu nevadí, že väčšinová spoločnosť nás v každom dôležitom ohľade hravo prehlasuje.

Naši štátni predstavitelia nezakryto priznávajú, že zásadné rozhodnutia prijíma väčšinová spoločnosť a oni ako zástupcovia občanov sa týmto rozhodnutiam budú z vlastnej vôle prispôsobovať, pretože tak si to žiada morálka toho, kto sa má niekde určitým spôsobom začleniť. Toto začlenenie sa SR do euro – spoločnosti tak Róbert Fico ako aj Miroslav Lajčák pokladajú za presadzovanie národnoštátnych záujmov !!! Podľa nich, ak by sa našiel na Slovensku niekto, kto by sa snažil narušiť proces začleňovania sa SR do väčšinovej spoločnosti, bol by to jasný znak úsilia destabilizovať SR, s čím by nemohli súhlasiť.

Je možné presadzovať národnoštátny záujem, ak sa budeme iba prispôsobovať väčšinovej spoločnosti ? Postupne dochádza k presunu rozhodovania z národnej úrovne na nadnárodnú úroveň. Bolo by veľmi zaujímavé a je preto aj veľmi dôležité, aby vládna moc predložila do každej rodiny na Slovensku písomný podrobný prehľad o tom, ktoré kompetencie štátnych orgánov doposiaľ platia, ktoré kompetencie boli presunuté do Bruselu, ktoré kompetencie sú spoločné, ktoré kompetencie sa požadujú presunúť do Bruselu a ako zachovať pritom zvrchovanosť a štátnu suverenitu SR. Takže dnes je veľmi aktuálna odpoveď pre občana na otázku, kde a ako sa bude rozhodovať o SR, o našich záujmoch, o osude obyvateľstva ? Bude to vo voľbách do NR SR ? Najskôr už nie, pretože presun rozhodovania do Bruselu v akejsi nádeji, že tam sídli Láska a Dobro, Múdrosť a Rozvaha, bude o rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne !!!Ak nám v jadre EÚ väčšinová spoločnosť niečo dovolí, tak to bude za „veľkú protihodnotu!.

Róbert Fico si mechanizmus podvoľovania sa väčšinovej spoločnosti operatívne osvojil, pretože povedal aj toto: „Nikto v Európe nikomu nič nedáva zadarmo.“ Jeho stanovisko je divné, keď si človek uvedomí, že západná spoločnosť nám nič nedáva zadarmo, ale najskôr robí všetko v záujme udržania a zveľadenia svojho blahobytu.

Hlbšia integrácia v rámci EÚ začala slúžiť rýchlejšiemu odovzdávaniu riadenia štátu mimo vládnej moci a národného parlamentu. A z tohto dôvodu sa z úrovne vládnej moci vedome porušuje Ústava SR, pretože politici ohľad na zvrchovanosť a štátnu suverenitu SR už neberú ako základnú podmienku presadzovania jej národnoštátnych záujmov. Tí najpovolanejší na čele s Róbertom Ficom vedia, prečo musia zrádzať ústavné zakotvenie zvrchovanosti a štátnej suverenity. Je to jedna z podmienok, ako „veľká protihodnota“, ktorá sa vyjednala v prospech nadnárodnej moci.

Koniec prvej časti.

Pokračovanie v druhej časti.

Dušan Hirjak