„Ja na bráchu, brácha na mně“ a konečne sme sa dožili búrky i víchrice. Bude z toho permanentná tropická lejavica v našom DEMOKORUPT systéme?

Naš politický systém je vraj demokratický. Vraj. Nemyslím si, pretože v klasickej demokracii sa nemôžu stávať také veci, ako sa dejú u nás. Určite sa pýtate, aké. Nuž tie, ktorých sme sa dožili a ešte sa aj dožijeme. Začínajú zatvárať sudcov, prokurátorov, advokátov, podnikateľov a už aj politikov. Verme, že je to len začiatok.. Čo to je vlastne za systém, ktorý dovolí takéto porušovanie zákonov, pohŕdanie druhými, vykryštalizovanie osobného prospechárstva??? Rečičky Matoviča a spol. v každom televíznom vystúpení, že za všetko môže iba Smer a iba Fico sú trošku scestné. To, že naše súdnictvo je dnes v takom stave ako je, nie je to záležitosťou posledných 12 rokov vlád Smeru. To je proces, ktorý sa začal demontážou jedného systému a nahradením nového. Zanikol teda socializmus s pravidlami a nastupoval vraj kapitalizmus s voľnosťou. Zase používam vraj. V slovenských podmienkach sa to kapitalizmom nazvať nedá. V mojom blogovom článku 29.12.2012 https://blogy.hnonline.sk/pavel-jacz/rovni-a-rovnejsi-demokorupt-alebo-ako-nedokazem-lizat-zadnice-za-napisanu-stranu-5986eu) na portáli HNonline.sk som nazval náš systém DEMOKORUPT – teda v skratke „Dostaneš Ešte Možnosť Okradnúť Krajinu O Rozličné Úrovne Peňažných Tantiemov“. Bolo to teda pred ôsmymi rokmi. Vychádzal som z 22 – ročnej skúsenosti nášho podivného politicko-zlodejského systému.

V génoch človeka sú kradnutie, podvody, klamstvá a egoizmus zakorenené. A závisí od systému, ako dovolí každému človeku si pestovať a rozvíjať si spomínané vlastnosti. Veľká väčšina sa na svet pozerá iba z vlastného ja. A teda JA, JA, JA a zase JA a ostatní sú nič. Tu sa začína prejavovať egoizmus sediacich vo väzbe, kde začínajú spievať vďaka svojej „česti“ nečestného tvora. Veď nechcú celkom zhniť za mrežami a tak budú podľa množstva dôkazov natierať a natierať všetkých, s ktorými robili svoje korupčiny. Majú na mysli, že každý slobodný rok je lepší.

A tak sme sa dnes dožili situácie, kedy sa začínajú zratúvať prvé skutky mimo zákonov. Zatiaľ sa tento proces len rozbieha. Verím, že naberie také obrátky, že všetci podfukári dostanú to, čo si vyrobili za 30 rokov slastného života na úkor ostatných. A možno nebude stačiť na ich umiestnenie ani Kmotríkov štadión. Už dnes sú väznice preplnené. Ale to by asi naša ekonomika padala veľmi rýchlo na dno. Žiaľ, vyzerá to zatiaľ na jedno-obrátkové dôsledky závisiaceho na základe politického názoru. Rovnakosť nie je pre všetkých. Neviem, prečo OČTK obchádzajú a teda diskriminujú tých, čo sú pri vláde a majú správny názor. Verím, že iba zatiaľ!

Pozor nebudem nikoho obhajovať. Myslím si, že ten, alebo tá, či ktorý/á ukradol/a zo štátneho čo len korunu (lepšie znie táto fráza ako s eurom) zneužil/a funkciu, korumpoval/a, či sa nechal(la, nech si to poriadne izolovane vytrpí, ale aj bez majetkov!!! Vidím však, že tentoraz sa to deje na základe politického názoru.

Najskôr Búrka a tentoraz Víchrica zamestnala naše rozhorčené mysle. Ak by takéto vetriskolejaky začali v zárodkoch finančnej svojvoľnosti sudcov, prokurátorov a advokátov pred koncom minulého tisícročia, neboli by sme dnes v takejto hanbe. Hokejoví fanúšikovia na Slovane skandovali pokrik: „Teraz to príde!“ A tak čosi prišlo, je to však len omrvinka z toho množstva korupčných rozsudkov na našich súdoch, ktoré stlačili dôveryhodnosť v zákonnú inštitúciu na Slovensku na minimum. Dovolať sa pravdy na slovenských súdoch bez úplatku je sizyfovská vec. „Nech zakričí ten sudca, ktorý je bez viny!!!“ A ešte lepšie, nech zakričí ten Slovák, ktorý je bez viny!!!“ Asi by sme museli veľmi napínať uši, aby sme čosi počuli. Žiaľ, súčasný systém k prehreškom nabáda a tak sme si na tú zlodejinu a korupciu zvykli a prispôsobili tomu svoje konanie. Včera sa objavila správa o 84 miliónovom kontrakte na audítorské služby pre štát. Zhodou okolnosti je vraj majiteľka firmy Matovičova spolužiačka. To nepotrebuje ďalšie slová. Stačí si prečítať úvod titulku.

Mám niekoľko osobných nemilých skúsenosti, kedy pravda a spravodlivosť dostala po frňáku, ale nie fackou od sudcu, ale rovno päsťou. Neraz som tvrdil, že sudokracia riadi tento štát a môže všetko. Koho za to viniť? Jednoznačne naše porevolučné parlamenty, ktoré svojimi z časti chorými zákonmi umožnili rozvíjať v spoločnosti tento smradľavý, korupčný, podvodnícky a klamársky humus. Dali sudcom neobmedzenú silu i moc a každý sa mohol len prizerať na pokrivené rozsudky v mene republiky (aké to klišé) z nejednoznačných zákonov, ktoré si protirečia, všetko je v možnostiach a nie v jasnostiach pravidiel. Prvostupňový súd odsúdi za brutálne zabitie Hossu na 6 rokov, ďalší štyri krát bodnutie páchateľa (predtým dva krát súdne trestaným) s ťažkým zranením na trojročnú podmienku a pokus o nedokonaný podvod bez škody so zmenkami ocení 19 rokmi, len preto, že je to americká firma. Super, keď zmarený život človeka nestojí ani za fajku močky! Možno niekomu bude stačiť, keď sa po skončení politiky pomstí kopancami na Matovičovi, ktorý ho priviedol na mizinu a bude ho živiť štát 10 rokov ako v bavlnke, lebo tak začínajú vyzerať naše väznice.

Sám som bol v 90-tych rokoch parlamentným spravodajcom spravodajstva ČST. Ešte poslanci zákony schvaľovali v starej budove na Župnom námestí v Bratislave. Spomínam si, keď poslanci schválili jeden prvých ekonomických zákonov. Počas prestávky som išiel na toaletu a prechádzal som okolo dvoch či troch verejných bezkabínkových telefónov na chodbe a pri každom bol rad. A ako som išiel okolo, tak som počul poslancov hovoriť vety. „Už to máme – kedy sa dorovnáme, kedy sa stretneme, kedy si dáme kávičku, kedy, kedy, kedy….“. A takto sa to deje podnes. Nemám ilúzie, že to je a bude inak aj pri tejto vládnej koalícii. Peniaze nesmrdia a ako povedal Václav Klaus ešte ako minister financií ČSFR v roku 91 alebo 92. “Nie je rozdiel či sú peniaze čisté, alebo špinavé. Stále sú to peniaze!” Výrok hodný zlatej mreže! A toto sa stalo krédom pre všetkých, ktorí s nimi narábali. Začalo sa kradnúť, podvádzať, vraždiť, lúpiť, špekulovať, neodsudzovať, tunelovať, mafiánovať , „Kenedyovať“ a to vo veľkom. Jednoducho špinavé peniaze začali vládnuť Československom a potom aj Slovenskom. Opatrenia proti sa predierali veľmi pomaly a nedostatočne. Dodnes nie je ochota preveriť všetky majetky od roku 1989 a nikdy sa to ani nestane, pretože špinavé peniaze od tých, čo si podvodmi nahonobili kvantá majetkov majú oveľa väčšiu silu ako čestnosť a charakter.

Spomeniem prípad špeciálneho prokurátora. Nebránim ho, ale jeho zásluhou skončilo mnoho darebákov za zamrežovaným oknom aj natrvalo. Všetci ho však titulujú iba pomerom 62:1. Ak ste sledovali jeho sporadické vyjadrenia, tak preferoval vždy len zákony a právo pred politickým a mediálnym nátlakom a keďže nebol poslušný, tak niekomu ležal v žalúdku. A tak treba Kováčika vymiesť a osadiť si svojho človeka. Tak to vyzerá. Takého, ktorý so Šantokrajniakovskoheidrichovským tvrdým výrazom tváre dokáže „DIVY“. Čudné sa mi zdá, že ho vinia aj z ovplyvňovanie neodvolania sa proti rozsudku v prípade väzby mafiána Kudličku sudcom Hrubalu, ktorý je dnes novozvoleným predsedom špecializovaného súdu a odvolací súd riadil dnešný kandidát na generálneho prokurátora Kliment. A to nikomu neprekáža!!!

V tejto súvislosti mi prišla navyše na um myšlienka, prečo Kováčikov prípad dozoroval a dal návrh na väzbu jeho podriadený??? Veď, všetci jeho podriadení prokurátori Špeciálnej prokuratúry musia byť voči nemu zaujatí a mali namietať svoje účinkovanie v tejto hre. Položme si otázku, kto neznenávidí svojho šéfa, ktorý sedí na stoličke 17 rokov? Veď, každý chce časom profesionálne rásť a už je veľmi dlho po tom pravom čase. A tak ho za každú cenu museli zatiaľ spoločensky „popraviť“ a posadiť do väzby!

Ministerka Kolíková sa snaží čosi urobiť so súdnou mocou. No neviem, či dokáže kozmetickými úpravami rozbiť pevné korupčné, priateľské i známostné vzťahy podľa futbalového výroku komentátora Holubca „Ja na bráchu a brácha na mně“. Vzťahy medzi sudcami zostanú a tí budú opatrnejší a sofistikovanejší. Myslím si, že rozpustiť súdy a teda aj súdnu moc na istý čas by síce narobilo v právnych termínoch isté problémy, ale založiť novú súdnu moc so všetkými inovatívnymi pravidlami, samozrejme znovu vymenovanými sudcami, by časom prinieslo svoje ovocie. Kozmetika je totiž iba dočasná a veľmi skoro expiruje!!!

A nezanedbateľnou zložkou sú advokáti, ktorí rozkrúcajú korupciu na súdoch. Sú prostredníkmi medzi solventnými obvinenými a prokurátormi a sudcami a tak vzniknú často pokrivené rezultáty, samozrejme podľa výšky sumy.

Nuž, je tu chaos a v chaose (dnes aj vo vládnutí, chaotických opatreniach a pri testovaní podobne ako po Nežnej a po osamostatnení sa v 93-ťom roku), v torom sa dokážu šikovní špekulanti veľmi dobre orientovať. Paralela s obdobím po Nežnej tu je. Aj vtedy začali najviac vykrikovať tí, ktorí najviac drukovali socializmu a komunistom. Spomeniem aspoň jedného najobsadzovenejšieho dnes už nežijúceho herca. Dovtípite sa, keď poviem jeho vetu. „Musel som svoju tvár prepožičiať komunistom!“ „Najradšej by som kopol toho milicionára na Račianskom mýte v riť!“ to mi povedal do mikrofónu pred kamerou. Prečo musel? Asi jeho časté návštevy na ÚV KSS sa neminuli účinkom. No veď si žil ako v bavlnke.

Na záver už iba zamyslenie. Som zvedavý, či naďalej budem vídať tváre nečestných zbohatlíkov na operných plesoch, alebo sa Ples v opere presťahuje do Leopoldova, Ilavy, či do iných premrežovaných oplotených budov.

Pavel Jacz