V minulom blogu som uviedol príklad, ktorý môže byť rovnako pravdepodobný, ako aj nasledujúce. Dlhé obdobie pracujeme na vytváraní nepriateľa. Nerád sa zaoberám vojnou, dotknem sa jej len letmo. Treba si uvedomiť, že každá vojna mala len porazených, že niekto vyhral, je čistá ilúzia. Tento výrok ľudstvo dodnes nechápe, stále žije v presvedčení, že niekto môže vojnu vyhrať a preto sa o rozpútanie veľkej vojny neustále snaží. Je samozrejmé, že úsilie prinesie svoje ovocie. Vojna sa nedá vyhrať, dá sa jej len vyhnúť. Slovensku sa to podarilo. Som presvedčený, že stíhačky, ktoré sme zaplatili už nikdy nestihnú priletieť na Slovensko. Je to dobre, pretože sa tým vyhneme nebezpečenstvu byť potenciálnym cieľom. Myslím, že už sme boli vyradení zo strategických plánov partnerov. Máme predpoklady prežiť besnenie bez väčšej ujmy. Cítim, že vojna je už na spadnutie. Nemali zabiť Solejmáního, bol to útok na hlavu. Nikdy nebol relevantne potrestaný a ak raz k tomu dôjde, bude to rovnakým spôsobom. Útokom na hlavu. Podobne je na tom Rusko, ktoré sa snažíme k vojne prinútiť. Je pravdepodobné, že v Arménsku sa to konečne podarí. Dôsledky si domyslite sami.
Už sa nechcem zaoberať ani domácou situáciou, obťažuje ma to. Naše zákony boli vytvorené na to, aby sme vedeli zvládnuť mimoriadne situácie. Dnes mimoriadna situácia ovláda naše zákony a podriaďuje sa jej celá spoločnosť. Je to katastrofa. Každý má slobodnú vôľu , aby sa rozhodol ako chce žiť. Nechcem byť nikým vydieraný, ani obmedzovaný. Chcem normálne pracovať, zvelaďovať svoj domov, svoje okolie, svoju obec. Keď mi to nie je dovolené bez podmienok, dobre. Nebudem. Ale chcem zostať slobodný. Venovať svoj čas blízkym, nie hlupákom a psychopatom. Táto situácia ma oberá o pozornosť k dôležitým záležitostiam, nedovoľuje mi tvoriť pozitívne veci, trpím ja, celá moja rodina, aj všetci, ktorých poznám. Pre mňa sa to skončilo. Nik a nič ma nebude ovládať. Vypínam počítač a v tom momente neviem, že je tu korona, nejaká vojna, meteor, alebo imbecilná vláda. Majte sa priatelia a užite si spanilú jazdu. Verím, že to nepotrvá dlho a stretneme sa v lepších časoch. Potom som ochotný priložiť ruku k spoločnému dielu. Dosť, stačilo.