Prorocký sen – zjavenie Lásky a súdu

Prorocký sen – zjavenie Lásky a súdu
Vzhľadom na pobádanie Ducha už viac dní (dnes je 19.3.2003) popíšem “živý sen” ktorý som mal zhruba pred 11 rokmi v dobe keď som bol presvedčený ateista a žiadnu náboženskú čí inú literatúru vrátane Sv. písma som nikdy pred tým nečítal. Musím podotknúť že ako 3 mesačný som prijal krst od katolíckeho kňaza a že tento príspevok som mal pôvodne písať inde. Ešte objasním pojem živý sen: v sne má človek pocit dokonale prežívanej skutočnosti a vnemu, či dokonca myšlienkových pochodov ako v bdelom stave. Človek si takýto sen dlho veľmi živo pamätá do podrobných detailov. Nedochádza v ňom k “lietaniu” či “utekaniu” za cieľom ktorý neustále uniká a podobne…

Ocitol som sa uprostred obrovského davu ľudí. Obzeral som sa vôkol a pomyslel si, “kde to som, čo sa tu deje, som na nejakom sprievode?”. Ľudia boli oblečený v jarnom -jesennom? oblečení a dívali sa na obzor akoby na niečo čakali. Počet ľudí bol obrovský. Odrazu spoza obzoru začalo vychádzať prenikavé ale nie oslepujúce svetlo. Ako sa približovalo k nám, ako keby neviditeľnou rukou som bol postrčený do poklony. Táto poklona bola až čelom na zem. Medzitým ako som bol v poklone “Hora svetla” sa k nám približovala až zastala akoby nad nami. Pociťoval som bázeň zmiešanú s hrôzou – strachom? Okamžite som vedel že prichádza niekto kto má neobmedzenú moc, pochopil som že jednoducho všetko vrátane sveta a vesmíru mu je podriadené v tej poklone som sa cítil jednoducho ako zrniečko piesku. Ako som tam ležal v poklone a tá “hora svetla” bola zrazu nad nami a zastala. V tom momente mi hlavou doslova preletela myšlienka: Pane Bože, ty skutočne existuješ! V tom momente som bol akoby zobratý do vzduchu (doslova vynesený do vzduchu, teda hore) a ocitol som sa tvárou tvár tomu Svetlu vznášajúc sa vysoko nad zemou. To Svetlo bola skôr akoby “hora svetla”, teda nebolo vidieť koniec ani zľava, sprava, zvrchu, zdola. Zo Svetla šľahali plamene, ale boli to plamene lásky, preto by som skôr mohol povedať že to bol Oheň lásky avšak biely, neoslepujúci, zároveň nádherný.
Všetko čo budem ďalej opisovať sa ťažko opisuje nakoľko “rozhovor” prebiehal mimo bežnej reči, celá komunikácia či poznávanie bolo mimo bežného ľudského rozumu. Ako som visel vo vzduchu, plamene lásky ma doslova olizovali okolo tela.
Ako opísať “Svetlo”? Bolo tam všetko:

Spravodlivosť, On je najspravodlivejší,
Múdrosť, On je najmúdrejší, doslova že všetko vie,
Moc, On je najmocnejší,
Pokora, On je najpokornejší,
Láska, On miluje najviac.
Všetky tieto vlastnosti mali rozmer nekonečna.
Ale to, čo sa najviac dalo “čítať” bolo: On ma miluje! Lenže to nie je obyčajná láska Jeho ku mne bola doslova “šialená”, to sa jednoducho nedá opísať. Jednoducho: aj keby si neviem čo urobil, ja ťa NEKONEČNE MILUJEM!!!!

Potom sa začal súd. Vo Svetle začal prebiehať môj súd, a ja som vedel: On je ochotný pre mňa spraviť čokoľvek, ja som sa staral len o seba. V porovnaní s tou pokorou ktorá bola oproti mne som jednoducho hneď vedel že som neskutočný egoista. Celé to prebiehalo na báze poznania seba samého s konfrontáciu s vlastnosťami ktoré mal On. Ako som nebol dobrý k svojim deťom a k druhým ľuďom. Neboli to žiadne “filmy” z etáp môjho života, bolo to poznanie ako som mal žiť a zistenie že som tak nežil. Poznanie bolo okamžité a zahrňovalo len zásadné postoje vo vzťahu k Bohu, ľuďom, najbližším, žiadne detaily, zhrnutie celkových postojov s pohľadu Lásky na celý život.
V tej chvíli ako bolo ukončené zhodnotenie som sa otočil doľava a videl som vedľa seba nekonečnú radu svetielok ktoré sa vznášali vo vzduchu pred Svetlom a pochopil som, že sú tam aj moje deti a ostatní ľudia a že to isté, čo sa dej mne, sa naraz koná so všetkými: On naraz súdil všetkých! Opäť som bol tvárou tvár Svetlu. Vo Svetle som zrazu videl (nevidel som nič také ako obraz alebo podobne, bolo to skôr duchovné videnie, avšak všetko sa objasňovalo práve pohľadom do Svetla ktoré bolo akoby nepreniknuteľné) ako som zakaždým, keď som urobil čosi v živote zle tak akoby som Mu doslova vboril dýku do niečoho veľmi citlivého, akoby do srdca! V tom Svetle akoby som videl že každá moja neprávosť sa Ho dotkal tým najcitlivejším spôsobom. A potom nasledoval sťaby oznam: “To, že si mi spôsobil bolesť svojim nedobrým správaním je omnoho menšia bolesť ako tá, ktorú si mi spôsobil tým, že si tak otáľal s tým aby si prišiel ku mne, aby som ti mohol odpustiť!” (Túto myšlienku som plne pochopil až vtedy keď som sa obrátil a stal sa kresťanom). Tých “oznamov” bolo viac a pre mňa sa sformulovali v istých vetách:

“Ako si si mohol myslieť že iných ľudí by som mohol mať menej rád.”
“Tú lásku, ktorú si odo mňa dostal, si mal odovzdať druhým.”
Potom prišiel pokyn aby som sa pozrel vedľa seba: v tom momente vedľa mňa zrazu stála s prepáčením akoby kopa hnoja, teda niečo veľmi špinavé a hnusné, kopa bola skoro tak vysoká ako ja. Prišiel povel: Toto musí ísť preč!
Vtedy sa stala zvláštna vec, ja som sa tej špinavej kopy nemienil vzdať!!! Moja myšlienka bola: Veď mi nič neostane!!! Postoj bol nemenný: Toto musí ísť preč! Potom som sa akoby “striasol” na krátky okamih som videnie Svetla stratil a opäť som sa ocitol pred “múrom” Svetla, kopa bola preč a ja som sa “cítil” nekonečne ľahký. Prišiel ďalší pokyn, Teraz mi daj ešte svoje Ja!. Na to som zareagoval, “ale to mi už načisto nič neostane!” ale žiadosti sa jednoducho nedalo vzdorovať a po určitom váhaní akoby som svoje Ja odovzdal. V tej chvíli ma plamene Lásky “objali” a vtiahli do Svetla, ako som tam vchádzal, mal som obavu, že sa “roztopím”, že sa tam rozplyniem, že teda už nebudem mať vnem bytia, ale nič také sa nestalo. Ako som bol vtiahnutý dnu, zrazu som pocítil obrovskú blaženosť a radosť, ktorá sa už skutočne nedá popísať, viem tiež že tam boli aj “ostatní” a ešte som si pomyslel že z tej blaženosti ” vyletím z kože”.
Na túto obrovskú radosť a blaženosť som sa zobudil.

Zhruba o päť rokov som sa zoznámil s kresťanstvom, obrátil sa, začal žiť život kresťana. Vo Svätom písme som sa dočítal o tom ako to asi bude pri príchode Krista, jeho súde a následnom vstupe do nebeskej blaženosti. Všetko to pasovalo do toho ako som to “prežil” v onú noc.
Musím podotknúť jednu veľmi nepríjemnú poznámku na záver: Raz, keď som toto rozprával v kruhu známych, tak mi jedna známa povedala: “Ja som mala niečo podobné, ako prichádzalo Svetlo presne tak ako to ty popisuješ, avšak my (teda opäť tam bolo viac ľudí) sme sa toho Svetla báli a tak sme pred ním v strachu utekali a ako sme tak utekali, zhora sa ozval hlas:
“Mali ste čas aby ste sa polepšili, ale už ten čas nemáte!”
Keď som toto počul pochytila ma hrôza, uvedomil som si že Boh je nielen Láska ale aj Spravodlivosť!

Velmi rad prijmem vase nazory pripadne nove pohlady (aj kriticke, ak by boli) na tento sen.
A tesim sa na pripadne vase skusenosti opisane v nazve temy…

[Skopirovane z inej stranky kde bolo toto proroctvo publikovane. ]