Tohtoročný pravidelný medzinárodný Valdajský diskusný klub, ktorý sa nedávno konal v Soči vyvolal veľký medzinárodný ohlas hlavne preto, že Vladimír Putin či už vo svojom prejave alebo v odpovediach na kladené otázky ostro skritizoval medzinárodnú politiku USA nazývajúc ju hulvátskou, bezočivou, založenou na vlastnej výnimočnosti, egoizme, pohŕdaní ostatnými, šírení chaosu, teroru, revolúcií a vojen. Po rozpade ZSSR Rusko dokorán a s dôverou (Slovanom príznačnou) otvorilo brány USA a naskytla sa jedinečná príležitosť otvoriť novú kapitolu dejín civilizácie, k čomu však nedošlo, lebo USA hrubo zneužili túto dôveru koristníckymi zámermi (čo je príznačné pre Anglosasov) úplne ovládnuť a rozvrátiť Rusko s cieľom bezprecendentne kradnúť ich surovinové bohatstvo, ktoré sa malo prostredníctvom divokej privatizácie organizovanej cez vlastizradných oligarchov dostať do rúk amerických a nadnárodných korporácií. Kto však druhému jamu kope, sám do nej spadne. Platí to tak v medziľudských ako aj medzinárodných vzťahoch. Putin priznal, že ich dôvera voči Západu bola ich veľkou chybou, lebo sa opierala o naivnú predstavu. Táto neblahá skúsenosť s „vyspelým Západom“ sa stala pre nich veľkým mementom a poučením do budúcnosti. Západ na čele s USA „dobrosrdečne“ posunul hranice NATO k hraniciam Ruska a cez podporu terorizmu, organizovanie chaosu a občianskych vojen začal zakladať požiar (Irak, Gruzínsko, Sýria, Ukrajina), ktorý sa mal postupne preniesť cez bývalé republiky ZSSR (Kazachstan, Turkmenistan, Azerbajdžan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan) až na teritórium Ruska. Rusko na tieto podpaľačské zámery USA zareagovalo skvelo svojou vojenskou operáciou v Sýrii, čím si vydobylo medzinárodný rešpekt ako znovuzrodená po bývalom ZSSR svetová veľmoc, ktorá sa stále viac derie dopredu a stáva sa lídrom, ktorý začína udávať hlavný tón celosvetovému globalizačnému a integračnému procesu, ktorý je zákonitý. Otázkou je, ako bude vyzerať a podľa akých princípov sa bude realizovať.
Sú možné dva hlavné scenáre. Prvý scenár pripravovali svetovládne elity už veľmi dlho pod názvom NWO (Nový svetový poriadok), ktorý mal nastoliť diktát úzkej skupiny najmocnejších bankárskych klanov a ich nadnárodných korporácii, čiže globálny fašizmus. Ak by sa im bolo podarilo ovládnuť a rozvrátiť Rusko, už by sme ako zotročení a očipovaní väzni žili v jednom veľkom celosvetovom žalári. Tieto plány neokonzervatívnych globalistov (neokonov) sa našťastie rúcajú, poslednými mohykánmi ich presadzovania po tom, čo Trump sa v USA proti ním vzoprel, sú okrem neokonzervatívcov USA aj centrálne orgány EÚ s ich človeka zotročujúcou fašistickou diktátorskou politikou sociálneho inžinierstva (gender ideológia, multikulturalizmus, feminizmus, …) a islamizácie Európy. Tento diabolský scenár je vskutku dielom najoddanejších prisluhovačov Satana (tzv. synagógy Satana) navonok reprezentovaný hlavne cez ich odpornú kreatúru – Soroša. Aj keď neokoni utŕžlili ťažké rany, stále sa nevzdávajú, majú pod kontrolou kongres USA, ktorý naprieky Trumpovi presadzuje doterajšiu hulvátsku medzinárodnú politiku USA, ktorá sa však vďaka hlbokým vnútorným rozporom v USA navonok prejavuje ako stále viac chaotická a schizofrenická. Aj to je príznak toho, že USA pomaly opúšťajú svoju doterajšiu dominantnú pozíciu v medzinárodných vzťahoch, ktorá sa čoraz razantnejšie presúva na Východ (Rusko, Čína).
Vladimír Putin na Valdajskom fóre veľmi jasne sformuloval diametrálne odlišný scenár riadenia globalizačného procesu. Zdôraznil potrebu novej politickej kultúry a dodržiavania štandardných pravidiel medzinárodných vzťahov, ktoré zabezpečia vyváženosť záujmov veľmocí, znížia medzinárodné napätie a prispejú k diplomatickému riešeniu konfliktných situácií. Nebezpečné konfliktné situácie je potrebné trpezlivo rozmotávať a nie sekať. S dvojakými štandardami sa musí prestať. V súčasnom svete už strategická výhra nie je možná na úkor druhých, ako to doteraz robili USA. Vedecko-technický pokrok, robotizácia, informatizácia vedú k hlbokým ekonomickým, sociálnym, kultúrnym a hodnotovým posunom. Pred ľudstvom sa otvárajú úplne nové horizonty, a preto je veľmi dôležité, ako sa budú prebudovávať vzťahy v trojuholníku: ľudia – technika – príroda. Rast ekologických problémov, riešenie otázok nezamestnanosti ako dôsledku robotizácie, umelá inteligencia a iné sa stavajú okrem geopolitického faktora ďalším významným faktorom, ktorý bude výrazne vplývať na oblasť politiky a bezpečnosti (napr. prudký vývoj nových zbraňových systémov). Ak nezabezpečíme sociálnu bezpečnosť, slobodu, prestaneme si vážiť tradičné etické hodnoty a predovšetkým ľudskú dôstojnosť, nevyhneme sa nástupu mocenskej totality, vzniku kastových štruktúr a sociálnym konfliktom, lebo rast sociálnej nerovnosti a pocity nespravodlivosti sú príčinou narastania radikalizmu. Odkedy sa USA vyhlásili za víťazov studenej vojny a začali otvorene zasahovať do vnútorných vecí iných štátov, vzájomná nedôvera a globálna nerovnováha narástli do takých obludných rozmerov, že vážne ohrozujú existenciu civilizácie. K deštrukčnej bezočivej a parazitickej politike USA Rusko predkladá alternatívu. V rýchlo sa meniacom svete musíme byť pružnými, schopnými rýchlych a presných reakcií uvedomujúc si veľkú zodpovednosť pred budúcnosťou. Bude potrebná ťažká a trpezlivá práca pri formovaní jednotnej efektívnej riadiacej architektúry, kde bude Rusko aktívne pôsobiť spolu aj s ostatnými zainteresovanými partnermi. V budúcom svetovom poriadku a globálnom systéme riadenia bude aj naďalej významnou úloha OSN, ktorá bude musieť prejsť potrebnými reformami, aby nedochádzalo k znižovanie jej dôležitosti a zneužívaniu na presadzovanie vlastných zámerov (zrejme USA), čo priviedlo OSN do slepej uličky. V súčasnosti vo svete vznikajú nové centrá vplyvu a modely rastu, vytvárajú sa civilizačné aliancie, politické a ekonomické zoskupenia. Táto rôznorodosť sa nedá unifikovať – preto je potrebná harmonizácia spolupráce pod hlavičkou OSN. Každé zoskupenie má právo fungovať podľa svojich predstáv a princípov zodpovedajúcich jeho historickým, kultúrnym a geografickým špecifikám. Zachovanie jedinečnej identity každého národa a regiónu ako aj garancia štátnej suverenity sa musia stať základom medzinárodných vzťahov. Ďalšie rozvíjanie civilizácie je možné len na základe kolektívnych riešení, ktoré budú zabezpečovať rovnováhu záujmov zainteresovaných a nie dominanciu záujmov amerických mocenských elít nad záujmami ostatného sveta. Svet sa mení – Rusko však demonštruje stabilitu, predvídateľnosť a spoľahlivosť zahraničnej politiky. Preto sa stáva stále významnejším partnerom mnohých krajín rozvíjajúc s nimi vzájomne výhodnú spoluprácu, ale aj dobré, ba takmer priateľské osobné vzťahy s ich politikmi. Preto sa Rusko stáva dôveryhodným lídrom pri riešení medzinárodných vzťahov a čoraz viac krajín ochotne uznáva túto jeho pozíciu. Výrečným svedectvom je napríklad aj prvá návšteva kráľa Saudskej Arábie (najoddanejšieho spojenca USA) v Moskve. Rusko nezrádza svojich partnerov, dodržiava sľuby, dohody a záväzky, a preto na medzinárodnej politickej scéne začína dominovať nielen vďaka svojej vojenskej sile, ale hlavne vďaka diplomatickej pružnosti, rýchlosti riešenia problémov a spoľahlivosti. Záujem o Rusko vo svete rýchlo rastie.
Ďalej Putin naznačil aj nadchádzajúce zmeny v diplomacii voči USA. „My sa USA nebojíme“ – vyhlásil. Rusko preukazovalo doteraz vysokú mieru trpezlivosti, odteraz budú ich kroky zrkadlové. Najbližšie sa to bude týkať reakcie na postup USA voči ruským informačným kanálom ako „Russia Today“ ako aj na porušenie dohôd ohľadom rakiet stredného doletu.
Stabilita a dôvera v Rusko rastie aj preto, že sa zlepšujú jeho ekonomické parametre. Medziročná inflácia poklesla na 3%, nezamestnanosť pod 5%, obchodná bilancia vykazuje kladné saldo, rastú zlaté rezervy a klesá podiel ropy a plynu v národnom dôchodku.
Protikladom skvelého diplomatického prejavu Putina je primitívna a hlúpa odpoveď veľvyslankyne USA pri OSN Nikki Haleyovej, ktorá v televíznej besede v prítomnosti Madeleine Albrightovej a Condoleezzy Riceovej na otázku, prečo v USA neutícha protiruská hystéria odpovedala, že dôvodom je zasahovanie Ruska do ich volieb, lebo Rusko je ekonomicky a vojensky slabé, a tak svojimi zásahmi vyvoláva zámerný chaos v iných krajinách vrátane USA, aby podkopalo ich demokratický systém a tak ich oslabilo. Ak by to vraj nerobilo, USA by sa k nemu správali dobre. Nuž, odpoveď veru hodná vysokopostaveného diplomata USA, ktorá na ruských televíznych kanáloch vyvolala doslova búrku smiechu a výsmechu.
Netreba byť ani prorokom, aby človek vedel predvídať, aký princíp globalizácie nakoniec zvíťazí, či sionisticko-anglosaský, diktátorsky, parazitický a zotročujúci človeka a národy reprezentovaný svetovládnymi záujmami mocenských a politických elít, alebo slovanský princíp vzájomného rešpektovania národných záujmov, vzájomne výhodnej spolupráce a povznesenia ľudskej dôstojnosti reprezentovaný Ruskom ako vedúcou silou slovanského sveta. Už len slepí nevidia, že nastáva éra Slovanov a Putin to veľmi dobre vie, keď suverénne prehlásil, že nepriateľstvo Ukrajiny voči Rusku pominie a dva bratské národy, ktoré Putin považuje za časti toho istého národa, sa raz určite zjednotia. Pokrokový svet vzhliada na Rusko ako na maják, odkiaľ sa šíri svetlo pravdy a optimizmu do budúcna. Rusko sa už prestane prispôsobovať pravidlám, ktoré doteraz diktovali USA. Práve naopak, odteraz budú musieť USA chtiac-nechtiac rešpektovať pravidlá, ktoré do medzinárodnej diplomacie aktívne zavádza Rusko, ak nezochcú vyzerať pred svetom ako úplní hlupáci.
Náš optimizmus je teda na mieste a má sa o čo oprieť. Hore hlavy, Slováci! Budúcnosť patrí nám! Pričiňme sa o ňu aj pri najbližších voľbách. Voľme tých, ktorým záleží na našom všeobecnom dobre a sú nositeľmi aj vyšších ľudských a národných ideálov, a nie tých, ktorým ide len o vlastnú moc a peniaze.
Ing. Peter Kohút, CSc.