Umenie sa v minulosti delilo na vážne a „kolotočové“. K prvej kategórii náležali významní maliari, architekti, stavitelia a skladatelia, občas interpreti. Často patrili medzi intelektuálnu elitu, občas dokonca tvorili morálne a duchovné špičky v spoločnosti. Napriek významnej tvorbe nikdy nedosiahli taký stupeň uznania, aby sa mohli podieľať na skutočnom riadení spoločnosti.
V druhej skupine prežívali potulní hudobníci, kočovní herci a iní zabávači. Svojou činnosťou slúžili len a iba na zábavu vrchnosti aj más. Žili na okraji spoločnosti, hoci niektorým sa krátkodobo podarilo nahonobiť pozoruhodné imanie.
Obe skupiny v hierarchii spoločnosti okupovali dolné priečky, pretože v ťažkých časoch, či počas vojnových konfliktov, neprinášali žiadny reálny úžitok a predstavovali príťaž. Obrat nastal až zmenou pomerov na davo-elitársku spoločnosť moderného druhu. Podmienkou bolo technické zvládnutie masovo-komunikačných prostriedkov a nová pseudo-elita sa zrodila. Nie svojou zásluhou, to ani náhodou. Stvorili ju tí, ktorí potrebovali predajné hlásne trúby na konečné presadenie vlastných dlhodobých plánov na ovládnutie sveta.
A tak môžeme denne sledovať hercov, vytrubujúcich do sveta múdrosti o LGBT, o rasizme, o klíme a o nebezpečnosti Ruska. Každý, kto chce aspoň na chvíľu stáť pri válove, musí recitovať texty chlebodarcov. Tí slušnejší dokážu prekľučkovať pomedzi takéto požiadavky s pomerne čistým štítom. Naopak karieristi, hlupáci a morálne prázdni jedinci bez problémov, dokonca často s radosťou, plnia pridelené úlohy a pridávajú iniciatívne niečo naviac. Talent netreba, stačí servilnosť.
Tak, ako na poslednom odovzdávaní „cien“ OTO vo verejnoprávnej RTVS. Poznáme mená protagonistov, no nik si nedovolil zverejniť mená pisateľov scenára a ich nadriadených. Sem naše oči nedovidia a uši nedopočujú. Znovu si oprávnený hnev vylejeme na zapredaných „umelcov“, nechutne sa otierajúcich o kresťanstvo, o ktorého hodnotách nemajú zdania. Skutoční autori paškvilu zostanú nedotknutí.
My starší pamätáme na Silvester z 80-tych rokov minulého storočia. Vtedy nosatý pán L. a jeho poskok S. rúhavo spievali protikresťanský nápev (na videu od 7 minúty). Napriek prekvitajúcemu socializmu sa režim zatriasol zhnusením a dvaja provokatéri si (právom) vyrobili množstvo odporcov. Žijúci člen trápnej zabávačskej dvojice je dnes v očiach neomarxizmom vychovanej mládeže idolom, ktorému freneticky tlieskajú aj po zakašľaní.
https://www.youtube.com/watch?v=68EcU_cNFz0&t=436s
Stupeň útokov voči tradičným hodnotám naberá na obrátkach. Známe tváre poúčajú davy o právach menšín, hoci ich sami nenávidia. Zopár štekov v televízii je im dostatočným vnútorným ospravedlnením za páchané hriechy. No po naplnení úloh, kedy spoločnosť dospeje v rámci ohlupovania do ďalšieho levelu vykorenenia, už nebudú potrební. Budú prvými, koho kopnú do zadnice. Z čoho budú potom žiť títo zradcovia? Postavia sa ako prostitútky na najbližší roh? Lebo školenie a správanie na to majú. Akurát ich po šichte nebude bolieť hlava od chľastu a fetu, ale miesta položené na tele o niečo nižšie.