Čaká nás temná totalitná budúcnosť? Kočner ako ideálny nástroj na úplný rozklad právneho štátu. Časť prvá.

Keď Róbert Fico pred pár mesiacmi ohlásil koniec právneho štátu na Slovensku, bral som ho s rezervou. Nie že by som nevidel bezprecedentné pokusy súčasnej vlády zničiť aj tú ohlodanú verziu, ktorú tu ešte máme. To určite nie. Len som si nebol ochotný pripustiť, že sa im to môže niekedy podariť. Taktiež si treba priznať, že aj za Ficových vlád dostal tento pojem poriadne zabrať. Prepojenia na pochybné živly zdá sa patria ku kultúre slovenských spoločenských, politických a ekonomických špičiek. Mečiarove paktovanie s tajnou službou, Dzurindové pochybné privatizačné orgie, či Sulíkové „rokovania“ práve s Kočnerom počas Radičovej vlády.

Rád by som si povedal, že skoro tridsať rokov po vzniku samostatného Slovenska sa posúvame pomaly vpred. Opak je však pravdou. Svoje „nebezpečné hry“ rozohráva asi každý, kto má čo i len tú najmenšiu možnosť ovplyvniť politické dianie vo svoj prospech. Mainstreamoví novinári s pochybnou motiváciou a minulosťou, neziskové organizácie do ktorých tečú financie od rôznych zahraničných vlád a „filantropov“, či politici, ktorí klamú a intrigujú. Práve súdny proces s vrahmi Kuciaka a Kušnírovej nám pomohol nazrieť do tohto nechutného zákutia politiky.

Počas dokazovania sa totižto na svetlo sveta dostal spis SIS, z pozorovania viacerých zaujímavých osôb. Informačná služba sa rozhodla sledovať dva bratislavské podniky. Kaviareň U Krajniaka a neďaleko ležiaci bar Next Apache. Odporúčam všetkým si tento vyše štyristo stranový spis prečítať (odkaz na stihnutie zo stránok eurorešpekt.sk). Dozviete sa napríklad aj o stretnutiach politických špičiek zo strany Sme rodina s právnikom Danielom Lipšicom. Najzaujímavejšie sú však stretnutia takzvaných „apačov“, ktoré sa pravidelne konali v spomínanom bare. V rôznych zoskupeniach sa tam stretávali také mená ako Abrahám, Hríb, Korda, Mojžíš, Zajac (Peter), Janota, Egon a Fedor Gálovci, ako aj neznámi účastníci, ktorých pracovníci SIS identifikovali iba dodatočne. Na stretnutiach sa okrem iného riešila aj diskreditácia Róberta Fica: Peter Zajac: „Stále veľká časť verejnosti uznáva, čo Fico povie. Je najvyšší čas začať pracovať na pokrivení obrazu Fica. Treba vraj verejnosť presvedčiť, že to Fico nemá v hlave všetko v poriadku, že v podstate v istom zmysle blúzni. Ak verejnosť tento obraz prijme, potom je možné všetko“.

Aby si čitateľ vedel vytvoriť trochu ucelenejšiu predstavu o čom sa títo páni dohadovali, odcitujem aspoň pár výňatkov zo spisu.

Správa zo 07.04.2017. Bar Next Apache 20.55 h. Strana 63 až 65. Diskusia apačov o aktuálnych udalostiach.

– Veľmi hanlivo rozprávali o maďarskom premiérovi Orbánovi, o jeho najnovších vyhláseniach na tému tlaku Bruselu, migračnej politiky, no najmä tzv. Sorosovej univerzity. Rozprávali sa o možnosti podpory maďarských konzervatívcov a tlaku na tamojšiu vládu. Peter Zajac vyjadril presvedčenie, že Orbán padne v prípade, ak túto univerzitu zruší. Iveta sa vraj vyjadrila, že Soros je mimoriadne z jeho konania rozladený. Vyjadril názor, že zároveň je tu obrovská šanca pre Slovensko získať sídlo pre túto univerzitu. – Hríb po chvíli okomentoval šancu, že by sa Sorosova univerzita presunula na Slovensko – „Viete si predstaviť čo by sme tým získali? Zaviedol (asi Soros) by sem finančné toky, posilnilo by nás to, bol by tu nový priestor pre novú základňu pre progresívne zmýšľajúcich ľudí.“ –

– Po skončení stretnutia večer o 22.17 ostal v bare diskutovať už len Peter Zajac a neznámi muž s kratšími vlasmi. Kým Zajac chválil Trumpa za jeho počínanie v Sýrii, jeho prísediaci mu oponoval. – Vraj organizácia spadajúca pod OSN potvrdila, že Asad zničil chemické zbrane a tie boli použité aj v irackom Mosule, no Západ to vtedy obišiel mlčky. „Teraz sa to musí dohrať dokonca inak sa môže (Trump) rýchlo spáliť“ dodal. Na to ho Zajac zahriakol, že „rozhodujúca časť populácie dostáva informácie, aké má dostávať“, ostatné nie je podstatné „rozumieš tu je tá sila, obsadenie rozhodujúcich miest vo svete“. –

Správa z 30.06.2017. Rozhovor s Andrejom Jevičom (priateľom jednej z časníčok, ktorý trávi veľa času v bare a pohybuje sa aj v okolí apačov). Strana 88. Opis jedného z neidentifikovaných členov.

– Muža prichádzajúceho na BMW s nemeckými EČV ustanovil ako bývalého vedúceho vysielania vysielača Slobodná Európa v Mníchove a nazval ho neurčito Macháč, alebo Macháček. Dodnes vraj tento muž, použijeme priezvisko Macháč, podpichuje, a niekedy aj trochu zvozí, Štefana Hríba. Má vraj na Hríba veľký vplyv. Do veľkej miery určuje, čomu sa média majú v najbližšom období venovať a kritizuje, ak sa tomu nevenovali vôbec, alebo dostatočne, alebo sa čomusi nevenovali podľa jeho predstáv. –

– Andrej Jevič ďalej uviedol, že občas sú v bare prítomní novinári aj z iných médií a možno čakajú na pokyny alebo sa len tak v bare družia. Uviedol tiež, že kedysi tam často chodieval Daniel Lipšic, ale v ostatnom období ho takmer nevída. –

Pridajme k týmto poznatkom aj staršiu kauzu s názvom „Lipšicové stádo“, kde mal tento horúci kandidát na post generálneho prokurátora a morálny velikán podsúvať informácie a úkolovať svojich spriaznených novinárov. Pomaly tak všetko do seba zapadá a pred nami sa postupne vytvára hrozivý obraz o tom, ako niektorí politici a novinári spoločne poťahovali za nitky. Cieľom zjavne nemalo byť nič iné ako smerovanie verejnej mienky požadovaným smerom a vyvíjanie tlaku ako na nežiadúcich politikov, tak aj na sudcov (súdny proces s vrahmi Kuciaka a Kušnírovej). A nie je práve toto, milí čitatelia, útok na právny štát na Slovensku?

Volebný podvod, či zlyhanie jednotlivca?

Vráťme sa však ešte na chvíľu k politickým kauzám. Keď sa pozrieme na históriu novodobej slovenskej politiky s odstupom, zistíme, že asi všetky najznámejšie kauzy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do tej prvej dajme kauzy, za ktoré priamo nesú zodpovednosť politické strany, alebo ich vedenie. Konanie, ktoré systematicky a úmyselne poškodzuje Slovensko. Do druhej zase pochybenia jednotlivcov, ktorí sa zväčša nechali skorumpovať. Opäť uvediem aspoň pár príkladov.

Sľubované ekonomické reformy mali Slovákom zabezpečiť švajčiarske dôchodky a prudké dobiehanie západných krajín v životnej úrovni. Po tom, čo ľudia vo voľbách zvolili pravicové strany na čele s SDKú však mnohých čakalo tvrdé vytriezvenie. Rozpredaj našich strategických podnikov do zahraničia, bol už len nechutným vyústením ich vládnutia. Myslíte si, že by ich ľudia volili, keby im na rovinu povedali čo majú v pláne a čo to znamená? Keby im vysvetlili, že sa tým zbavujeme podstatnej časti našej suverenity a do budúcna ohrozujeme aj samotnú existenciu Slovenskej republiky? Určite nie. Je síce pravda, že pred voľbami sa sľuby politikov o svetlých zajtrajškoch množia ako huby po daždi. Myslieť si však, že záujmové a ekonomické skupiny stojace za týmito stranami nemali už pred voľbami v pláne tento bezprecedentný útok na štát, považujem za naivné. Však v kauze Gorila figurujú také mená ako Anna Bubeníková (FNM za SDKú), Jirko Malchárek (minister hospodárstva za ANO), Stanislav Janota (FNM za KDH), či Milan Krajniak (FNM za KDH a poradca ministra vnútra).

Kauzy patriace do druhej skupiny nemajú také devastačné dopady na spoločnosť, zato sa však vyskytujú oveľa častejšie. Viacerí ľudia majú totižto nutkanie využívať verejné zdroje veľmi „nehospodárne“. Ako mi raz bolo vysvetlené, „kto neokráda druhých, okráda svoju rodinu“. Keď bežní ľudia prikrývajú svoje činy takýmito frázami, niet divu, že má štátna správa problém s korupciou. Trestuhodná kauza „piešťanského CT“,  bizarná „teta Anka“, či z tých najnovších „kamarát Miškovič“. Aj keď sú to prevažne zlyhania jednotlivcov, je aj tu naivné myslieť si, že o tých väčších vedenie politických strán nevedelo. Napríklad sa mi nechce veriť, že špičky SMERu netušili o zmluve na diaľničné mýto. Ak by to bola pravda, aj tak by sa jednalo o kolosálne zlyhanie.

Na základe pár prípadov korupcie však tvrdiť, že je celé súdnictvo prehnité, všetci politici sú darmožráči,  a všetci prokurátori s policajtmi sú podplatení, je absolútny blud. Ľudia radi uvažujú skratkovito. A ak je ich podozrenie masívne podporované dennodenne médiami, veľmi radi mu uveria. Tvrdenie, že za všetko zlo na Slovensku môže Fico je však úplne odtrhnuté od reality . Pokusy podplatiť sudcov, politikov, či policajtov boli aj pred ním. A budú aj po ňom. A nie. K náprave Slovenska nestačí, ak sa moc odovzdá šašovi s pochybnými praktikami, ktorý sa už roky utápa v nenávisti, klamstvách a primitivizme. Igor Matovič a jeho kompánia nám síce sľúbili reformy, ktoré všetko vyriešia (čo mi to len pripomína), no nimi prezentované návrhy právom vyvolávajú u všetkých triezvo uvažujúcich ľudí zdesenie.

Ak sa totižto chceme niekam posunúť, budeme musieť zabezpečiť, aby boli najmä súdy a prokuratúra nezávislé od politických vplyvov. Aby tam pracovalo čo najviac odborníkov, aby na nich dozeral nezávislý kontrolný orgán so silnými právomocami, či aby boli finančné toky verejnej správy a štátnych zamestnancov pod čo najprísnejšou kontrolou. Toto tu však už dávno máme. Možno v nedokonalej podobe, ktorá sa dá značne vylepšiť, ale máme. „Koalícia odborníkov a plagiátorov“ si však zmyslela, že najlepšie bude všetko rozbiť a podriadiť súdy a prokuratúru svojej zlovôli. Generálny prokurátor, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný politikmi je tak akurát na smiech. Sudcovia, ktorí môžu byť za svoj právny názor stíhaní vo mne taktiež veľkú dôveru nevyvolávajú.

Čitateľ by mohol namietať. “Však úmysel môžu mať dobrý a to, že tieto reformy vojdú do platnosti ešte neznamená, že ich budú zneužívať.” Toto tvrdenie však absolútne neberie do úvahy súčasné správanie sa koaličných politikov. Oni sa totižto už dnes snažia ovplyvňovať sudcov. „Etalón morálky“ Šeliga sa verejne vyjadruje k rozhodnutiam sudcov, keď sa mu nepáčia, alebo mu nevyhovujú. Zahanbiť sa, ako ináč, nedal ani Igor Matovič. Z pozície premiéra v deň čítania rozsudku na svojom facebooku napísal, „DEŇ D. Deň, kedy sa Kočner vysmeje spravodlivosti alebo spravodlivosť na neho doľahne,“. Asi každý súdny človek chápe, že premiér NESMIE takýmto spôsobom komentovať súdny proces, pretože tým vyvíja zjavný nátlak na sudcov.

No a osobitnou kategóriou je poslanec vládnej SaS Alojz Baránik. Ten s odhodlaním talibanského bojovníka a s citom pre spravodlivosť, ktorý by mu závidela aj španielska inkvizícia pravidelne útočí na, podľa neho, “zločinom prerastenú prokuratúru“. Jeho návrh zrušenia zákazu zverejnenia tváre sudcov, taktiež stojí za to. Však sa na chvíľu zamyslime. Načo takýto návrh? Aby mali novinári nad sudcami väčšiu moc? Aby mali sudcovia strach, že ich pôjde dav lynčovať, ak nerozhodnú tak ako novinári nastavili verejnú mienku? Hotový výsmech spravodlivosti.

Strach čo i len pomyslieť na to, čo by sa na Slovensku dialo, keby sa mala prokuratúra a súdnictvo spovedať takýmto “odborníkom na justíciu”. Zdá sa, že právny štát na Slovensku , ktorého hlavnou zásadou je deľba moci, teda nezávislosť zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci melie z posledného. „Koalícia nenávisti“ sa totiž rozhodla zasadiť mu poslednú ranu z milosti.

Akú budúcnosť nám prichystali Matovičovi reformátori?

Najpodstatnejšia je však jedna jediná otázka. Prečo? Prečo potrebuje súčasná vládna moc prevziať absolútnu kontrolu nad justíciou a prokuratúrou? Však už teraz majú dostatočné kompetencie na to, aby očistili všetky inštitúcie od zločincov. Majú dokonca v rukách voľbu nového generálneho prokurátora. Tak prečo toľká snaha pretlačiť Lipšica? Hádam už v tejto republike nie je žiadny poriadny kandidát na GP? Na túto otázku ja osobne vidím len zopár logických záverov.

-Vládny predstavitelia chcú očistiť verejnú správu od zločincov, ale pre svoju neschopnosť to nedokážu inak, ako narušením základných princípov právneho štátu.

-Nejde im o očistu od zločincov, ale o očistu od nenávidených nominantov SMERu. Pritom nie je podstatné či niekedy porušili, alebo neporušili zákon, ale za ktorú politickú stranu kopú.

-Potrebujú získať kontrolu nad justíciou a prokuratúrou v prípade, že by sa prevalili kauzy, ktoré do budúcna plánujú.

-Bažia po absolútnej moci, ktorá zabezpečí ich všemocnosť a beztrestnosť. Každý diktátorský režim postupoval približne rovnako. Ako prvé pod ľúbeznými heslami, či pocitom ohrozenia nahromadil čo najväčšiu moc. Odstránil svojich politických oponentov, ako aj slobodu slova. A keď prišiel správny čas zomlel všetkých, ktorí si dovolili s režimom nesúhlasiť, či už z ideových, alebo morálnych dôvodov. Je to síce značne zveličené, no pokus koalície uzurpovať moc do vlastných rúk a zároveň rozložiť základné princípy právneho štátu neveštia pre Slovákov nič dobrého. Však aj občania Nemecka si určite nevedeli ani v najhorších snoch predstaviť akým smerom ich krajinu nasmeruje milovaný spasiteľ, Adolf Hitler.

Na záver už len uvediem citát Martina Luthera Kinga, ktorý podľa mňa stojí v týchto pohnutých časoch za zamyslenie.

Koniec prvej časti.