Makroekonómia, alebo presnejšie politická ekonómia, sú knihy rozprávok o ekonomickej praxi v priestore medzi pevnými (uzatvorenými) ekonomickými jednotkami (mikroekonomickými), ako človek, rodina, podnik a spoločnosťou.
Tak, ako všetky rozprávky aj tieto vedecké pamflety túto prax prehnane ospevujú, alebo kritizujú.
Toto platí od Adama Smitha, cez Karola Marxa až po posledne zosnulého Miltona Friedmana.
Žiadna rozprávka z nich však podstatu tejto praxe poriadne nepozná a preto túto prax nedokáže ovládať.
Hovoriť makroekonómii veda je, ako lízať med cez sklo (voda vo víne, bubliny vo vode, niečo z ničoho)!
V skutočnosti makroekonómia je:
spoločensko vedný paškvil, ktorý navádza a obhajuje okrádanie spoločnosti jedincami.
Najväčší počet obeti na svete ma snaha o bezpracný zisk. V minulosti bezpracný zisk produkovalo predovšetkým otroctvo, dnes makroekonómia – učenie o reálnych hodnotách, ktoré vraj produkujú obrázky hodnôt > peniaze. Vojny, hlad a zničená príroda je produkt makroekonómie. Ľudia sú len a len jej otroci.
Otroctvo a feudalizmus ochraňovali ideológie odvodené od idey (bublín o bohoch). Kapitalizmus ochraňuje ideológia zvaná makroekonómia, založená na novom bohu (bubline) zvanom ZISK.
Žiaľ ekonomické školy a ustanovizne tento paškvil považujú za vedu a odmietajú o takto definovanej skutočnosti čo i len troška pochybovať a diskutovať.
Tak, ako bohoslovci nepripúšťajú diskusiu o bohu, tak makro-ekonómovia nepripúšťajú diskusiu o ZISKU:
Bude tak ako bolo a nikdy nebude tak, ako by to malo byť!!!
Ľudia začnite myslieť a prestaňte veriť rozprávkam o bublinách a ich schopnosti konať dobro. Viera v bubliny vždy produkovala peklo na zemi a produkuje ho aj dnes! Rozprávky sú dobré na pohladenie duše, ale nie dogmatický návod pre život. Tak to naozaj NIE!!! Novovek v oblasti spoločenských vied ešte nenastal, tak skúsme sa k nemu dopracovať v diskusii. Mlčanie nám ho neprinesie, rovnako ako „nič nemôže priniesť niečo!“
Dôrazne upozorňujem, že nenamietam proti rozprávkam, náboženstvám ani makroekonómii ako takej. Každý nech či číta a verí v čo chce. Odmietam však, aby tieto duševné produkty boli používané proti človeku! Ak makroekonómia prizná, že zisk bez straty nemôže existovať potom sa z pseudovedy stane veda, nebude človeku škodiť ale stane sa jeho pomocníkom . Dnešný jej postoj k zisku človeku škodí a bráni rozumnému spolužitiu i zodpovednému vzťahu k prírode.
V Michalovciach 2.9.2020
Andrej Sablič