Čo prorocké nám naznačujú farárky a miništrantky?

Michael Voris z Detroidu má veľmi zaujímavý evanjelizačný projekt Vortex. Tam odchytí vždy niečo falošné, čo sa tvári ako pravda. Aspoň sa o to chlapsky pokúša. A tak dokazuje svoju mužnú a otcovsky laickú lásku ku matke cirkvi.

Na Slovensku sme vedení iba ku poslušnosti. Podobnú verejnú nadhľadovú anylýzu danej situácie či inteligentnú kritiku niečoho podozrivého vo vnútri cirkvi tu nepestujeme. Vraj sa to má riešiť vo vnútri cirkvi. Ak sa to tam storočie kompetentnými nerieši, navonok s tým nechce nik vyjsť, lebo by bol potrestaný. A tak sklopíme smutne hlavu a necháme tou depresiou pokriviť okrem seba aj štyri generácie. Napokon príde inštrukcia od pápeža, ktorá to pomenuje, presne to, čo sa malo riešiť už pred sto rokmi a do praxe sa to dostáva lenivo generáciu možno dve.

Všimol si to u katolíkov aj Ľudovít Štúr v 19 st. a pokarhal nás, že je to kresťanov nedôstojná zmľandravenosť. Presnejšie povedané aplikovaná neetika zdarebáčených nájomníkov vrajklerikov. Pod biblickým mikroskopom – pastieri nepasú stádo, ale seba.

Nevedieme už iných ako vzor priamym smerom Absolútno, ale upriamujeme ich pozornosť smerom dolu, ku zemi. Priateľstvo so zdravo bojovnou tradíciou sme vymenili za irenistické /unáhlené padanie si do náručia s bludármi/priateľstvo s týmto svetom?

Navonok máme hrdinského kňaza Maroša Kuffu, čo výnimočne medzi kňazmi bojuje ako lev proti zloduchu genderu. Ten sa ako lstivý had v liberalistickej hmle chce priplaziť aj na chotáre slovenské, a má v pláne ich bezohľadne preprogramovať svojskými slobodomurárskymi hodnotami. Postupnými a sofistikovanými trikmi prachatých bábkohercov, usalašených v bažinách deviantnosti.

Ale ešte rafinovanejší gender ktorý je zoženštelým ibaposlúchaním, ibamlčaním a ibatrpením v kúte, ten si si Marián vo vnútri cirkvi ešte nevšimol?  Ako nás kastruje, ako nás odmužťuje? Ako sa z duchovných otcov  ireverzibilne geneticky mutujeme na infantilov, úradníkov, nebojovníkov?  Pacifistov kvalitnejších než vedenie Pacem in terris za totáča. Zloduch sveta nás popravuje zákernejšie než gilotína. Nezoženštievame už príliš? A bratstvo ešte niekde existuje či už len spupušené bratríčkovanie sa?..

Máme síce mužské telá, ale naša vraj topspiritualita nám berie z krvi testosterón a mení ho na pretlaky estrogénu kontaminované zvyškami chlapčenskej bojazlivosti. Všimli ste si to vôbec kresťania? Ak nám normálne ženy dávajú storaký preplesk, tak možno pre túto zradu.

Farárky a miništrantky pri oltári, ktoré sa nám v posledných rokoch začínajú objavovať pri oltári, sú statočné dievčatá, čo prichádzajú na pomoc v zúfalej situácii kde už nie sú miništranti, aby tam pán farár nebol pri oltári sám. Na Slovensku dievčatá pri oltári výnimočne povolil iba biskup Rudolf v dedine pri BB.

Kto sa do žien hyperkritikou, agresivitou či ignoranciou tvrdomačovsky pustí, ten tiež nestráca už mužnosť alebo zdravý úsudok? Má vôbec duchovného otca farnosť či zbor, kde rozkazujú nejaké pobožné ženy?

Ženy a dievčatá v sanktuáriu nám iba prorocky pripomínajú, že aj ony sú súčasťou mystéria cirkvi. A ak ich je tam viac ako chlapcov, tak nám oni nepriamo nepripomínajú. či nie sme už príliš zoženšelí? Už nezdravo voči korupcii okolo nás premilosrdní? Už extrémne neotcovskí?

Ak v spoločnosti rozkazuje duch genderu, čiže neprirodzene nahnevaná ženskosť, zlyhali niekde extrémne asi duchovní muži. Rezignovali na svoje prorocké poslanie.