Vražda Jozefa Chovanca – vzťah Západu k Slovanom v praxi

Od znovu osídlenia Európy a priľahlých oblastí, po poslednej dobe ľadovej a po kataklizmatickej potope, existuje nevraživosť proti nám – Slovanom. Ako postupne slovanský živel vo svete slabol, podliehal vyhubeniu či pohlteniu, zostala nám stredná a východná časť starého kontinentu. Preto posledných 1.500 rokov má politika vo svete belochov jeden spoločný rys: tlak na východ. No nemyslíme tým diplomatické úsilie na vybudovanie dominancie. Jedná sa o cielené agresívne kroky v dvoch rovinách.

Prvou je zmocnenie sa všemožných zdrojov: nerastných a prírodných surovín, úrodnej pôdy, kvalitného priestoru na osídlenie, lacnej (otrockej) práce obyvateľstva. Čo čert nechcel, Východ týmto bohatstvom oplýva čo Západ berie ako ťažkú nespravodlivosť. Mohli by sme povedať do neba volajúcu nespravodlivosť, no vzhľadom k realite je namieste použiť do pekla volajúcu.

Druhou rovinou je číra nenávisť voči všetkému slovanskému, až patologická. Zúrivé opovrhnutie nie je iba produktom stupňovaného pohŕdania. Tu sa jedná o duchovný akt, presahujúci náš trojrozmerný svet. Pyramidálne a autoritársky riadený, koristnícky Západ nemá pochopenie pre autokefálny, rovnoprávny a priateľský Východ.

Dôvody sú rôzne: napríklad genetika lovcov proti roľníkom. Urazenosť hlupákov na tvorcov prvých hláskových abecied, dodnes čítateľných v starej slovienčine. Prípadne vyznávanie a uctievanie síl zla kontra šíreniu dobra a lásky. Hrozné ľudské obety predkov dnešných exportérov demokracie tiež nenašli odozvu u nás. A čo tak vlny sťahovania „morských národov“, kedy slovanský živel vrhli meniace sa klimatické podmienky vo veľkej miere do Levantie (aj do rodiska Isusa, že áno?!!!) a Blízky východ vôbec. Že by toto bol dôvod nenávisti? Že Slovania nasledovali v kresťanstve (minimálne naturelom) toho Nášho???

Genetika je v tomto ohľade sviňa a nepustí. Až natoľko, že nespochybniteľné dôkazy o prehistorickom osídlení, ktoré sú dnes dokonale zmapované, sú snáď najstráženejším tajomstvom komplet prekrútenej histórie.

A naši análni politici, ignorujúci skutočné dejiny a servilní voči Západu, si naivne myslia, že niečo zmenia vykúkaním z kloaky. Že poklonkovaním si ich bude niekto vážiť a tých ostatných nenávidieť. Nie, to sa nestane. Pokiaľ sa Západu podriaďujeme, pohŕda nami. Ak vzdorujeme, nenávidí nás. Tak či tak, nič nezlepšíme, tak chuj do nich. Preto je namieste vzdor nad vzdor.

Veď v prípade sporu Slováka, Poliaka, Rusa s iným etnikom v cudzine sa Angličan bez ohľadu na fakty zastane Pakistanca, Francúz podrží stránku Maročanovi, Talian Eritrejcovi. Španiel pomôže mulatovi, Nemec Turkovi a Holanďan Sudáncovi. Slovan pomôže každému, jemu nik.

Tento asymetrický vzťah je podprahovo vnímateľný všade. V práci, v sociálnom kontakte, v zmiešaných manželstvách. Najvypuklejšie prejavy nastanú počas vyhrotených situácií. Ako napríklad na belgickom letisku, po zatknutí Jozefa Chovanca. Dnes vieme ako a kedy sa to stalo, no nik nenapíše prečo. Nuž preto, lebo nebohý a utýraný Jozef bol škodná, bol Slovák. Život občana druhej kategórie nemá v očiach „zasahujúcich“ a potom „zachraňujúcich“ nijakú, alebo veľmi malú hodnotu. Proste ďalšia biela opica, ktorej pomohli zo sveta. Miestni si trochu zahajlovali, trochu pošpásovali, trochu pofotili pri “trofeji” a po šichte spokojne odišli domov, za svojimi homosexuálnymi partnermi. Určite bez pocitu hriechu.

Nadradenosť, nafúkanosť, bezohľadnosť a bezcitnosť. Zapamätajme si tieto slová ako nezmeniteľný postoj Západu voči nám. A podľa toho prispôsobme naše kroky do budúcna.

P.S.: A jedno som zabudol spomenúť: Západniar je mimo stáda nič, nula. Boja sa nás. Iba opora v systéme z nich robí hrdinov. Stačí chvíľu počkať na rozvrat ich akože civilizácie, zachovať si tú našu a všetko bude inak. Pretože karma je zadarmo a nejde zrušiť.