Ako som si zabicykloval … po „felvideku“

Voľno v práci, vhodná predpoveď počasia – v takých dňoch je veľká pravdepodobnosť, že ma doma nikto nenájde a budem asi sedieť na mojom železnom tátošovi. Tak to bolo aj dnes. Povedal som si, že si zájdem z Lučenca do Číža, aby som vyskúšal miestne kúpeľné bazény s jódovo-brómovou vodou. Prvá fáza Lučenec – Fiľakovo prebehla bez problémov, no potom prišli dediny v okolí Hajnáčky. Pri vstupe do dediny Šurice som už z diaľky videl niečo, čo ma zarazilo. Ako je viac-menej bežné na juhu Slovenska, začiatok a koniec obce je označený v slovenčine a v maďarčine – no to ešte nie je ono. Zarazilo ma, že na maďarskej tabuli bola v rohu asi desaťcentimetrová oválna nálepka v zeleno-červenom farebnom prevedení, uprostred ktorej bol typický maďarský znak. Na spodnej, zelenej časti bol nápis „felvidek“. Takže, vážení priatelia, ani neviem ako a ocitol som sa mimo územia Slovenskej republiky a vstúpil do zvrchovaného felvideku!

Zábava však pokračovala. Prišiel som do obce Petrovce, kde som si nabral vodu z miestneho prameňa a pokračoval popri futbalovom ihrisku, uprostred ktorého stáli dva veľké stany alebo čo to bolo a pred nimi na troch vysokých žrdiach viseli tri zástavy. Už asi tušíte, že ani jedna z nich nebola slovenská. Tá naľavo bola jednoznačne maďarská, tú v strede som nepoznal, ale tiež bola v klasickej kombinácii zelená-biela-červená plus nejaké erby a znaky, a tretia bola opäť zástava felvideku. Takže asi sa chystajú nejaké fajnové oslavy felvideckej štátnosti alebo niečo podobné.

Ďalšia zaujímavosť. Na spomínanej nálepke v hornej červenej časti je tiež nejaký ďalší nápis, ale nedá sa to prečítať, vyzerá to ako runy z Pána Prsteňov. Dávnejšie som kdesi zachytil, že by mohlo ísť o nejaké staré písmo, ktoré používali niektorí predkovia Maďarov, detaily nepoznám, možno mi to niekto v komentároch objasní. Každopádne, tieto isté runy môže človek nájsť napríklad pri vstupe do obce Hajnáčka hneď za tabuľami označujúcimi začiatok obce, akoby išlo o ďalšiu, dodatočnú tabuľu, asi aby aj starí Maďari vedeli, do akej obce to vstupujú. Nuž a takéto čosi nájdete napríklad aj v už spomínanej obci Petrovce, ale aj inde po južnom Slovensku. Teda pardon, po felvideku.

A ešte jeden bonbónik. Pri obci Martinová som vyšiel na hlavnú cestu medzi Jesenským a Lenartovcami a začalo ma, samozrejme, predbiehať viac áut ako na menej dôležitých južných ťahoch. Nuž a jedno z áut, so slovenskou poznávacou značkou Rimavskej Soboty malo hneď vedľa ŠPZ-tky nalepenú tú istú oválnu zeleno-červenú nálepku felvideku.

Pointa celého tohto blogu:

Prednedávnom sa pri príležitosti 100. výročia Trianonu vysielala na Slobodnom vysielači relácia Vzdelávanie pre dospelých č. 199, v ktorej sa traja hostia venovali tejto téme. Jedným z nich bol pán Ivan Mrva, ktorý ako jediný z prítomných nevidel problém v tom, že kdesi v Gombaseckom letnom tábore slávnostne vyvesila skupina ľudí zástavu felvideku, presne takú, akú som opisoval vyššie, a ktorý ako jediný hovoril, že ostatní hostia, pán Hornáček a pani Vyšná, reagujú prehnane a toto je celé proste marginálna vec. Nuž, vážený pán Mrva. Skúste sa trochu prejsť po južnom Slovensku a dobre sa dívajte. Pretože to, na čo sa budete pozerať, je dnes ešte stále oficiálne územie Slovenskej republiky, ale inak je to už niečo celkom iné a orgány činné v trestnom konaní s tým nerobia nič, čo je absolútna a donebavolajúca katastrofa, ktorej sme sa dožili ani nie 30 rokov po vyhlásení samostatnosti.

Na záver jeden komentár z internetových diskusií, ktorý sa hodí pri tejto príležitosti: „Dôkazom neschopnosti, nedôraznosti a všeobecnej impotencie danej vládnej slovenskej garnitúry je, keď maďarskí iredentisti môžu opäť beztrestne vyliezať zo svojich dier a robiť si, čo chcú.“

P.S.: Slovo felvidek som písal s malým písmenom naschvál. A dĺžne tiež neviem, kde majú byť a ani ma to nezaujíma.