Vietor! Stojí za ním neznáma inteligencia, zabezpečujúca fungovanie sveta!

Žijeme vo svete, ktorý je oveľa fascinujúcejší, než sa nazdávame. Za jeho normálnym, prostým a nenápadným chodom sa pre nás doposiaľ skrývajú neuveriteľné a nepoznané záhady. Skrývajú sa za tým, čo nazývame prírodou a prirodzenosťou. Ale pretože ľudia čoraz viacej strácajú spojenie s prírodou a prirodzenosťou, a orientujú sa iba na techniku a elektroniku, rýchlo strácajú aj tú schopnosť porozumenia tejto oblasti, ktorú nadobudli a vlastnili naši predkovia. Dnes sa nám preto zdá ich minulé poznanie niečím bájnym, vymysleným a rozprávkovým.

Je paradoxné, že človek chce odhaľovať tajomstvá vesmíru a iných planét, zatiaľ čo prechádza absolútne bez pochopenia okolo tajomstiev, ktoré ho obklopujú v jeho bezprostrednej blízkosti, a ktoré každodenne utvárajú a formujú prírodné dianie okolo neho. A takto je tomu aj s inteligenciu vetra, o ktorej budeme bližšie hovoriť.

Aby sme ale vôbec pochopili, o čom je vlastne reč, s vysvetľovaním bude treba začať úplne od začiatku.

Existuje Stvoriteľ, ktorý je najvyššou Inteligenciou. Je Inteligenciou stvoriteľskou. No a táto, nám nepochopiteľná Inteligencia, existujúca od večnosti do večnosti, sa rozhodla tvoriť a vytvoriť stvorenie. Stvorenie, čiže obrovský priestor pre život biliónov najrozličnejších vedomých bytostí.

Najvyššia Inteligencia Božia však nestvorila a nesformovala stvorenie sama a bezprostredne, ale stvorila najskôr nižší druh inteligencie. Stvorila inteligenciu výkonnú, aby táto, na Boží príkaz a podľa jeho Vôle, začala sama vytvárať, formovať a budovať stvorenie. No a práve tvorivá práca výkonnej inteligencie stojí za všetkým, čo vo stvorení vzniklo a jestvuje.

Výkonná inteligencia sformovala rôzne úrovne stvorenia. I našu, hmotnú a materiálnu úroveň, a to od jej prvopočiatku až do súčasnosti. Hmotnosť formovala z drobných prachových častíc, ktoré postupne koncentrovala do väčších celkov, a z nich vytvárala planéty prostredníctvom gravitácie.

Výkonná inteligencia potom formovala povrch planét, a medzi nimi aj našu planétu. Postupne na nej pripravovala podmienky pre život tak, ako pripravuje roľník pôdu pre výsadbu. A keď bolo všetko pripravené, zasadila prírodná výkonná inteligencia do tejto pôdy semená života, o ktoré sa starala a smerovala ich vo vývoji od najjednoduchších foriem života až k tým najzložitejším. Až nakoniec bol prírodný život na našej planéte pripravený prijať semená ľudského ducha. A výkonná prírodná inteligencia napomáhala aj ich rastu tak, ako sa dobrý záhradník stará o rastliny vo svojej záhrade.

No a ľudský rod na úsvite vekov, vo svojej jednoduchosti a prirodzenosti, bol schopný vnímať výkonnú inteligenciu, stojacu za prírodným dianím. Dávni ľudia vnímali inteligenciu, stojacu za správou vôd. Vnímali prírodnú výkonnú inteligenciu, stojacu za správou rastlín a stromov. Vnímali prírodnú výkonnú inteligenciu, stojacu za správou živlu ohňa, zeme, vetra a tak ďalej. A tejto prírodnej výkonnej inteligencii, stojacej za správou rôznych druhov prírodného diania, dali konkrétne mená a nazvali ju „bohmi“, i keď mnohé dávne civilizácie už tušili, že je to len výkonná sila, stojaca v službách najvyššej Božej Inteligencie.

Mnohým sa to bude zdať neuveriteľné, ale dokonca aj v evanjeliách sa nachádza zmienka o tom, že všetko v našom stvorení funguje práve takýmto spôsobom. Hovorí sa o tom v príbehu o Ježišovi, ktorý sa plavil so svojimi učeníkmi v loďke po mori a zaspal. Zrazu zadul silný vietor a začali sa vzdúvať veľké vlny až hrozilo, že sa loďka prevráti. Vtedy učeníci prišli za Ježišom a riekli mu: „Pane, ty si tu spíš a nedbáš, že hynieme“. A on vstal, pohrozil vetru a moru, a okamžite zavládlo veľké ticho.

Čo sa stalo? K čomu došlo? Božia Inteligencia, ktorej vtelením bol Kristus, dala príkaz výkonnej prírodnej inteligencii, stojacej za správou vodného živlu a vetra, a tento príkaz bol okamžite splnený. Vietor stíchol a more sa upokojilo. A mimochodom, i Ježišovo chodenie po mori bolo podobného druhu.

No a teraz, po tomto nevyhnutnom úvode, sa už dostávame priamo k vetru a k jeho, ľudským očiam neviditeľnému a skrytému poslaniu, ktoré poslušne naplňuje, a tým zabezpečuje jestvovanie pozemského ľudstva na našej planéte.

Ako teda už vieme, vietor nefúka len tak, ale jeho činnosť je riadená prírodnou výkonnou inteligenciu. Základnou funkciou vetra je osviežovať ovzdušie prostredníctvom nevyhnutnej cirkulácie vzduchu. Vietor zabezpečuje prúdenie vzduchu a je zároveň nositeľom zmeny počasia. Prináša tichý dážď, alebo búrku, prináša ochladenie, alebo oteplenie a podobne.

My sa však pozrime na avizovanú, skrytú funkciu vetra. Prejavuje sa zvlášť pri silných búrkach, hurikánoch a orkánoch, ktorým takmer vždy predchádza ťažké a dusivé ticho. Atmosféra je nabitá a doslova hustne. A potom začne fúkať vietor, prinášajúci búrku, a spolu s ňou hromy a blesky. Často to spôsobí hotovú spúšť, a keď všetko pominie, nastáva opäť ticho. Ale už nie to ťažké a dusivé ako predtým, ale svieže a radostné. Človek má dojem, ako keby sa všetko osviežilo a očistilo. Oveľa lepšie sa nám dýcha a dokonca aj viditeľnosť je lepšia.

Toto všetko sa však deje nie len na fyzickej a hmotnej úrovni, ale aj na úrovni subtílnejšej. Na úrovni hmotnosti jemnejšej, ktorú síce my našim fyzickým zrakom nevnímame, ale vnútorne, duševne ju cítime. Ide o jemnejšiu úroveň, v ktorej sa okolo našej planéty zhmotňuje myšlienková energia ľudí. Ako totiž vieme, žiadna energia sa nestráca a naše myslenie je tiež energiou. Našim myslením teda produkujeme určitú energiu a ona vytvára okolo našej planéty energetické zhluky.

Zhluky ľudskej myšlienkovej energie môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Na pozitívne a negatívne.

Pozrime sa najskôr na zhluky negatívnej ľudskej myšlienkovej energie. Tie sa zdržujú a hromadia v určitých oblastiach okolo našej planéty. Vytvárajú ťažkú, dusivú, myšlienkovo energetickú atmosféru, a negatívnym spôsobom pôsobia spätne na svet ľudský. Negatívne pôsobia na ľudskú psychiku a myšlienky, ktoré podnecujú k opätovnému vytváraniu negativity.

V prípade zhlukov pozitívnej myšlienkovej energie je to podobné, avšak jej energetické zhluky nezaťažujú a nenabádajú k zlému, ale naopak, oblasť, kde sa sústreďujú povznášajú, presvetľujú a oblažujú. Vytvárajú radostnú atmosféru a pozitívnym spôsobom spätne ovplyvňujú k tvorbe pozitívnych myšlienok.

No a tu sa dostávame ku koreňu celého problému, pretože žiaľ, ľudia o týchto skutočnostiach nevedia, a preto nebdejú nad čistotou a ušľachtilosťou svojho myslenia a svojho vnútorného života. Preto vytvárajú obrovské množstvo negatívnej myšlienkovej energie, ktorá dusí, ťaží a disharmonizuje jemnohmotné prostredie okolo našej planéty. Ak by sa s tým nič nedialo, neustále ľuďmi plodená myšlienková negativita by nás čoskoro všetkých duševne a psychicky udusila. Ľudia by sa utopili a zadusili v sebou samým vytvorenom oceáne skazenej myšlienkovej energie. Ľudia by zahynuli v oceáne zla, vytváranom ich myšlienkami závisti, chamtivosti, nenávisti, bezohľadnosti, egoizmu, klamstva, podvodu, vypočítavosti, neresti, zvrátenosti a ešte mnohého iného.

No a práve funkciou vetra na jemnejšej úrovni je rozmetať na kusy tento ľudský, myšlienkovo energetický hnoj, a aspoň dočasne od neho oslobodiť našu planétu, kým ho ľudia opäť nevytvoria a neprivolajú späť. Mali by sme byť preto vďační vedomej inteligencii, ovládajúcej vietor, búrky, hromy a blesky, pretože všade tam kde prichádzajú, ničia zároveň ľuďmi na myšlienkovej úrovni splodené zlo, a tým zabezpečujú, aby bola naša planéta ešte vôbec obývateľnou.

Žiaľ, takto to dnes s nami vyzerá, pretože nevieme, že našou základnou ľudskou povinnosťou je udržiavať krb svojich myšlienok čistý, a tým formovať iba zhluky ušľachtilej a pozitívnej myšlienkovej energie, ktoré budú náš svet iba povznášať a nabádať ho k ďalšej myšlienkovej a vnútornej pozitivite. K myšlienkovej čistote a ušľachtilosti, aby sme v ich energetickom vplyve konečne vybudovali pozemský raj. Aby sme konečne vybudovali pozemský odlesk kráľovstva nebeského na zemi.

Namiesto toho však, v nezriadenosti a nečistote vlastného vnútorného života, vytvárame pozemské kráľovstvo amorálnosti, ľudskej nízkosti, plytkosti a tisícorakého zla, nad ktorým sa prevaľujú jedovaté mračná negatívnej myšlienkovej energie.

A preto, z času na čas, ako milosť Pána, prichádzajú vietor, búrka, hromy a blesky, aby rozbili a rozohnali tieto jedovaté mračná a dobro, ešte žijúce na našom svete, sa mohlo aspoň na určitú chvíľu sčerstva nadýchnuť a nemuselo byť definitívne zadusené. Toto je nepoznaná funkcia vetra, búrky, hromov a bleskov. Ich údery by ale vôbec nemuseli byť také prudké a tak často prinášajúce aj fyzické ničenie, keby ľudia viac dbali na ušľachtilosť vlastného vnútorného života.

Prichádza ale doba, v ktorej Pán neučiní tak, ako v príbehu z evanjelií a neutíši rozbúrené živly. Práve naopak, najvyššia Inteligencia povstane vo všetkej svojej moci a prikáže živlom zeme, aby definitívne a nenávratne rozmetali zhluky negatívnej myšlienkovej energie. A aby tentokrát neušetrili ani tých, ktorí tieto zhluky vytvárajú a neustále nanovo privolávajú.

A potom zavládne mieru plné ticho a zem bude obnovená a panenská, ako nikdy predtým. A tvoriť na nej, dokonca aj v myšlienkach, bude možné už len dobro. A každý, kto by chcel tvoriť inak, opäť po starom, bude ihneď rozpoznaný a vytrhnutý zo zeme ako burina zo záhrady, aby sa na nej zlo opäť nerozmohlo.