I.
Filozofická ponuka pre analýzu procesov prebiehajúcich v prírode a spoločnosti.
Ja viem, že „matka vied“ je dnes len heslo, idea a nie realita, ale, ako vyhlásil Ján Werich „Človek môže robiť to, o čom sníva, ak je, preto ochotný vynaložiť dostatočné množstvo energie.“
Nuž vážení čitatelia a ja chcem, aby bola Filozofia, matkou vied! Tak poďme na to, lebo:
„Človek prišiel na svet, preto, aby tu bol, pracoval a žil. Len múdry sa snaží náš svet postrčiť ďalej, posunúť vyššie. A len vôl mu v tom bráni.“ — Jan Werich, Zdroj: (TU)
Za základ si zoberiem vetu, ktorú mi napísala Ivana Halušková Balter: “Multipolárny svet, ale jediný objektív – humánny a humanita Andrej”.
Prvé dve slova Ivany sú absolútnou pravdou bez diskusie. To je dobrý odrazový môstik pre matku Filozofiu na jej ceste k exaktnosti.
Prvé, čo som na tejto ceste spravil bolo, že som sa išiel pozrieť či existuje multipolárny filozofický smer. Vo wikipedii som ich napočítal 65, ale multipolárny smer som nenašiel a určite by si to vzhľadom na to, že hovorí pravdu o svete zaslúžil. No hej! Ale vzhľadom na multi-milióny pólov aj tak by som sa k exaktnosti nedopracoval.
Baťko Marx vraví: nepozeraj na následky, ale na príčinu, lebo mnohé milióny môžu byť následkom jednej, jedinej bunky.
Tak som si tieto smery skladal rôznym spôsobom až som dospel k zisteniu, že všetky sa nachádzajú v priestore medzi idealizmom a materializmom, teda medzi hmotou a ideou. Nuž, reku dualizmus, ale, ako sa potom plodia multi milióny pólov. Predsa nič nemôže hýbať s niečím! Som síce blízko, ale nič som nedoriešil!
AHA! Každá bunka je, predsa štvorpólová. Hmota má kladný a záporný pól (hmota a antihmota) a svoju kvantitu a kvalitu (protipóly idey).
Vysvetlenie: Idea je reálny nehmotný stav hmoty. Veľkosť, vzdialenosť, vzťah rôznych foriem hmoty (empatia, antipatia > +,-), farba a podobne. Idea reálne existuje nezávisle na našom vedomí. Naše vedomie je len obrazom reálnej idey – obraz, ktorý môže byť pravdivý alebo falošný (ilúzia). Hladina vody zobrazuje reálnu hmotu a jej vzťahy (idey) rovnako ako naša myseľ, a to nezávisle na tom či to chceme, alebo nie. Existuje všeobecná mienka spoločnosti vyjadrená vo voľbách? V čase volieb reálne existovala a rozhodla o ďalšom správaní sa spoločnosti (bytia).
Idea je neoddeliteľnou súčasťou hmoty!!!
Takže základom sveta je štvorpólová bunka. Známy to jav zo živej prírody, kde bunka sa skladá z alel. Ak antihmota pohltí hmotu, čo je jasne dokázané astrofyzikmi, tak sa mení v každej časti bunky kvalita i kvantita. U tej, čo stráca na kvantite rastie kvalita a naopak u tej, čo rastie kvantita stráca sa kvalita. Nuž, a tak vzniká multipolárny, takmer nekonečný proces alebo entropia – rozpínanie, alebo koncentrácia sveta do najbližšieho „veľkého tresku“ – revolučnej premeny „kvantity na kvalitu a naopak“. Nuž a je na svete prvý základný zákon definovaný Heglom, podľa ktorého prebiehajú procesy v prírode. Keď antihmota pohltí hraničné množstvo hmoty, znovu sa zopakuje „veľký tresk“.
Druhý zákon o „negácii negácie“ pri revolučnej premene neguje pôvodnú negáciu, teda vznik a vývoj nadvlády (príčinu entropie) jedného pólu nad ostatnými. To ešte neznamená, že sa bunka vracia do pôvodnej polohy. Bunka sa môže skoncentrovať (zvýši sa kvalita na úkor kvantity) alebo rozpadnúť (vznikne nová kvantita na úkor kvality – nová bunka).
V tomto procese vznikajú aj chvíle, keď dve z alel sa prestanú meniť – dostanú sa do vzájomnej rovnováhy (konsolidované manželstvo). Iné dve alely, pod vplyvom exteriéru však majú snahu k zmenám, ale prvé dve alely ich držia na uzde. Ak prvé dva zákony sú zdrojom revolučnej zmeny, tak tento zákon „o jednote a boji protikladov“ je základom zmien evolučných.
Na týchto základoch od jedného „veľkého tresku“ k druhému sa vyvíja tento svet vo všetkých oblastiach, vrátane ľudskej spoločnosti. To, čo sa deje dnes to nie je väčšinou náhoda, ale následok príčiny z minulosti. Tak, ako genetici dokážu vy-sledovať korene človeka tisícky rokov do minulosti, možno do-sledovať aj väčšinu koreňov dnešných spoločenských problémov.
Čo z toho plynie pre analýzu procesov v prírode a spoločnosti? Použitie dvoch rozdielnych metód pre analýzy.
-
Podľa Marxa metóda základnej bunky, ja doporučujem „metóda základnej príčiny“. Túto použijeme ak analyzovaný proces vykazuje známky entropie
-
„Metóda systémovo sieťová“ pre procesy ktoré sú relatívne v stabilizovanom stave.
Na tak malom priestore vysvetliť tak zložitú vec, ako je multi polarita sveta je problematické, nemusí byť dostatočne vysvetlené, a preto to zhrniem do jednej, jedinej vety – tézy:
Základ sveta tvorí vnútorne nevyvážená hmotná bunka a jej idea, dodržujúc tri základné zákonitosti pri svojej premene.
Vo svete i spoločnosti sa nedejú iné procesy ako tie, ktoré zodpovedajú tejto vete. Preto možno považovať filozofiu založenú na nej za exaktnú vedu a matku špecifických vied. To, že niekto nevie nájsť príčinu určitého javu nie je problémom filozofie, ale nedostatočnej hĺbky poznania alebo ide o jav, ktorý nemá následky – nejedná sa o proces.
Ten kto to pochopil tak vie, čo čaká celosvetovú spoločnosť a, čo ju neminie ak sa nespamätá. Kto nie tak je podľa Wericha vôl!
Nuž matka Filozofia vitaj medzi nami.
Milá Ivanka, Vám veľmi pekne ďakujem a doplním: prvé dve slova vo Vašej vete vyjadrujú absolútnu pravdu, ale jej podstata je v minulosti spred miliónov rokov. Zbytok vety je len pravdou subjektívnou. Humanita môže byť aj protipólom inej pravdy napr. kvôli nej ešte netreba ničiť prírodu.
Vážený vedecký front, dávam vám k dispozícii iný, exaktný pohľad na svet, tak si ho užívajte.
Nuž a pre mládež doporučujem študujte a trénujte dialektické myslenie viac ako jazyky. Mne dnes stačí jeden a o zbytok sa stará google alebo iný prekladač. Nuž ďakujem aj ich tvorcom.
Kontrolná otázka: Ak každá alela má svoje obdobie ktoré ovláda, potom proces vzniku novej bunky prebieha počas štyroch období (etáp). Akú etapu predstavuje kapitalizmus a ktorá alela má v nej navrch, pri formovaní novej, celosvetovej, entropie zbavenej, vnútorne vyváženej spoločnosti – komunistickej??
Pokračovanie II. na budúce
PS: Táto filozofia neodmieta žiadnu ideológiu, ktorá vychádza z ideovej či materiálnej podstaty sveta, odmieta len jej nesprávnu, dogmatickú či subjektívnu aplikáciu, nerešpektujúc základné zákonitosti vývoja. Nadvláda idey či matérie sú správne ale v inom čase – štádiu vývoja a to v závislosti, ktorá alela má v tom čase navrch. Kto v tejto základnej bunke sveta vidí Boha, Alaha či iného stvoriteľa sveta, alebo len základný prvok hmoty a jej idey, je jeho vecou, táto filozofia mu v tom nebráni ani ho nepotiera.