Nepoučiteľní…

Nepozerajúc sa na to, v ktorom meste, resp. obci nášho regiónu sa nachádzajú cigánske štvrte pripomínajúce Luník IX., jedno majú spoločné: pôvodne bezplatne prideľované nové byty sa v relatívne krátkom čase zmenili na úplne zdevastované (v cigánskom žargóne – vybývané) obydlia a domovým odpadom znečistené okolité lokality. Na neslávne známom cigánskom sídlisku Luník IX., sa 13.6.2020 z dôvodu narušenej statiky začalo s búraním ďalšej „vybývanej“ bytovky, t. j. samotnými jej cigánskymi obyvateľmi natoľko zdevastovaného a zničeného obytného domu, že tento sa stal život ohrozujúcim a neobývateľným objektom. Cena búracích prác, ktorú zaplatí mesto zo svojho rozpočtu, presnejšie povedané z daní a poplatkov obyvateľov mesta bola vyčíslená na 95 tisíc eur. Uhradiť túto čiastku bude z čoho, veď dnes sme svedkami toho, ako mesto zvýšilo daň z nehnuteľností a platby za odpad obyvateľom Košíc, čo sa však netýka tých, ktorí zničenú bytovku obývali a následne ju aj „vybývali“.

Primátor mesta Košíc J. Poláček, prítomný na začatí búracích prác sa vyjadril v tom zmysle, že „ľudia, ktorí tu bývali v minulosti, to jednoducho „vybývali“. Nevážili si majetok, ktorí zadarmo dostali“. Napriek zlým skúsenostiam s politikou „darovania“ a bezprácneho poskytovania početných výhod a služieb neprispôsobivým cigánskym rodinám, takáto prax naďalej pokračuje. Potvrdzujú to aj slová primátora mesta Košíc, ktorý sa pochválil tým, že pre obyvateľov zbúranej bytovky na Luníku IX., ale aj pre tých, pochádzajúcich z blízkych cigánskych osád (Mašličkovo a iné) sme v spolupráci s príslušnou mestskou časťou a neziskovou organizáciou ETP-Slovensko (o nezískovosti ktorej mám vážne pochybnosti) pripravili projekt svojpomocnej výstavby jednoduchých rodinných domov, na ktorej sa budú finančne spolupodieľať aj samotní obyvatelia „vybývanej“ bytovky. Ako vidieť, vedúci predstavitelia mesta sa nepoučili z chýb minulosti a naďalej pokračujú s neefektívnou politikou bezplatného „darovania“ bytov tým, ktorí si takúto pomoc ani nevážia a k získaným nehnuteľnostiam neprejavujú žiadny zodpovedný a ochranársky vzťah. To si skutočne niekto z kompetentných myslí, že cigánski obyvatelia zbúranej bytovky a ďalší osadníci, ktorí (snáď okrem zberu kovového šrotu a vyberania kontajnerov) už dávno stratili pracovné návyky a akýkoľvek pozitívny vzťahu k pravidelnej pracovnej činnosti, živoriaci na hrane zachovania holého života a disponujúci zanedbateľnými finančnými čiastkami sa budú masovo zapájať do stavebných prác a navyše výstavbu svojich domov podporia aj vlastnými finančnými zdrojmi? Odkiaľ získajú tieto zdroje, azda len nie formou bankových úverov? Skutočne, veľmi naivná a nereálna predstava. Veď prečo by to aj robili, keď všetci veľmi dobre vedia, že štát a mesto sa skôr či neskôr o nich postarajú a tak ako doteraz a aj bez ich pracovného pričinenia a finančného príspevku sa nakoniec dočkajú nového a hlavne, bez akejkoľvek námahy z ich strany získaného obydlia. Na túto črtu správania sa veľkej časti cigánskeho obyvateľstva, konkrétne na ich nezodpovedný vzťah k poskytovaným (darovaným) bytom poukázal aj rómsky aktivista a bývalý poradca splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a sám príslušník cigánskeho etnika Marek Baláž, ktorý vo svojom príspevku v mesačníku Zem a Vek (november 2018) napísal: „Rómovia podobne ako ani indiáni a iní kočovníci nemajú v sebe vypestovaný vzťah k pôde, vode, vzduchu, slnku, domu, nábytku, lesu, zvieratám, vnímame voči nim len svoje užívateľské právo. Tento náš takmer vrodený stav ponímania matérie je aj jedným z hlavných faktorov, prečo dokážeme tak nezodpovedne zdemolovať byty a celé sídliská. Najmä, ak sme všetko dostali takmer bez vlastného pričinenia a námahy či financií. Rómovia si však dokážu udržať všetko, na čo vynaložili svoju námahu a financie“. V tomto svojom vyjadrení M. Baláž poukázal jednak na príčinu devastácie bytov ich cigánskymi užívateľmi, spočívajúcu v stáročiami sa formujúcom uvažovaní, tradíciách, zvyklostiach, vyznávaných hodnotách, špecifických črtách ich uvažovania a charaktere spôsobu ich života, a jednak aj na riešenie tohto problému, ktoré, podľa jeho mienky spočíva v odmietnutí doterajšej politiky „pozitívnej diskriminácie“ a nutnosti skoncovať s praxou bezprácneho a bezplatného prideľovania bytov tzv. marginalizovaným skupinám obyvateľstva. Túto úvahu M. Baláža potvrdzujú stovky prípadov, kedy v podstate darované byty cigánskym obyvateľom boli v relatívne krátkom čase úplne zničené, pričom na nich ostalo bremeno nezaplatených poplatkov za ich užívanie. A netýka sa to len sídliska Luník IX. Z celého množstva takýchto prípadov spomeniem len dva. Ten prvý sa týkal osady Strelníky, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce Letanovce, kde v roku 2015 boli postavené byty pre cigánskych osadníkov pochádzajúcich z osady Letanovský mlyn v celkovej hodnote 400 000 eur, ktoré si obec požičala zo Štátneho fondu bývania a ktoré občania tejto obce budú splácať 30 rokov. Presnejšie povedané, splácať to budú tí občania obce, ktorí sú platcami daní a miestnych poplatkov, ku ktorým s určitosťou nemôžme zaradiť cigánskych osadníkov, ktorí prostredníctvom platenia daní a poplatkov ako pravidlo neprispievajú do obecnej kasy. Tieto byty boli v priebehu niekoľkých rokov úplne zdevastované, čím zo strany ich užívateľov došlo k porušeniu nájomných zmlúv. Na výzvu starostu obce S. Záhoranského, ako aj na neskoršie súdne rozhodnutie o vyprázdnení bytov ich užívatelia nereagovali a odmietli sa vysťahovať. A ako je to u nich zvykom, starostu obce a celú spoločnosť obvinili z etnickej nenávisti, rasizmu a diskriminácie. Druhý prípad sa týkal výstavby bytov pre cigánskych obyvateľov v obci Veľká Ida v okrese Košice-okolie, v ktorej v roku 2013 odovzdali do užívania trinásť bytových jednotiek, ktoré podľa vyjadrenia starostu obce J. Beluscáka boli za tri mesiace v dezolátnom stave. A takýchto a im podobných prípadov by som mohol uviesť stovky. Je smutné, že aj napriek týmto zlým skúsenostiam sa naďalej realizuje výstavba bytov a ich bezplatné prideľovanie neprispôsobivým skupinám obyvateľstva, ktorí si už v minulosti získané byty stihli zdemolovať, potvrdením čoho sú novopostavené byty a domy pre tieto skupiny obyvateľstva napr. v obciach Čaklov, Soľ a najnovšie aj plánovaná výstavba domov na sídlisku Luník IX. Aj v tomto prípade sa potvrdzuje platnosť stáročiami overenej pravdy, podľa ktorej darované, nie vlastnou iniciatívou a pracovnou aktivitou nadobudnuté statky si ich majitelia nevážia, nesnažia sa ich udržiavať a odmietajú sa podieľať na ich prevádzke a ďalšom zveľaďovaní. Zvlášť, ak si za celé desaťročia zvykli na to, že štát sa o ich základné životné potreby postará. Nie je mi známe, že by obce, mestá alebo štát vo veľkom (tých niekoľko prípadov nemôžeme považovať za všeobecne rozšírenú prax) budovali nájomné byty a domy pre svojich obyvateľov necigánskeho pôvodu, čím by sa dalo, aspoň sčasti zabrániť odchodu mladých, vzdelaných a pracovitých ľudí do zahraničia. Budovanie nájomných bytov a ich prideľovanie mladým pracujúcim rodinám je jedným z najlepších a najefektívnejších spôsobov riešenia zlej demografickej situácie na Slovensku a zároveň je to aj spôsob, ako udržať množstvo ľudí v jednotlivých regiónoch štátu a zabrániť tzv. „odlivu mozgov“ zo Slovenska.

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky človek nevstúpi. Platí to, ak ide o ľudí múdrych, skúsených a racionálne konajúcich, ktorí sú schopní a ochotní poučiť sa zo svojich chýb a neopakovať ich. Neopakovať tieto chyby znamená zmeniť spôsob štátnej sociálnej pomoci marginalizovaným skupinám obyvateľstva, vrátane bezplatného poskytovania bytov tým, ktorí takúto pomoc zneužívajú a ani si ju nevážia, o čom svedčí množstvo zdevastovaných obydlí a znečisteného okolia obývaných neprispôsobivými cigánskymi komunitami, pripominajúcich sídlisko Luník IX. Vyhýbať sa chybným rozhodnutiam v oblasti riešenia bytovej situácii neprispôsobivých obyvateľov znamená zmeniť doterajšie pravidlá poskytovania štátnej sociálnej pomoci a sprísniť kritéria prideľovania obecných a štátnych nájomných bytov tak, aby boli prideľované len tým jednotlivcom, u ktorých je predpoklad a záruka toho, že k prideleným bytom budú pristupovať zodpovedne, t. j. budú ich udržiavať v dobrom stave a budú uhrádzať všetky poplatky za ich užívanie. Inak povedané, nájomné byty by sa nemali prideľovať tým rodinám (a nemusí ísť len o cigánske rodiny), ktorým už v minulosti boli pridelené a ktoré svojim nezodpovedným správaním zdevastovali (vybývali), neuhrádzali poplatky za ich užívanie alebo o ne prišli v dôsledku nedodržiavania podmienok nájomných zmlúv. Predsa nie je možné z obecných a štátnych zdrojov donekonečna dotovať nezodpovedne sa správajúce indivíduá, zneužívajúce dôverčivosť a naivitu mnohých verejných činiteľov a veľkej časti verejnosti a prezentujúcich sa na verejnosti ako obete systému, obete chudoby, obete útlaku, obete nepochopenia, intolerancie a diskriminácie. Obava zo straty bytu v dôsledku jeho devastácie, resp. neplatenia poplatkov a porušovania nájomnej zmluvy je tým najúčinnejším spôsobom ako prinútiť užívateľov nájomných bytov aby plnili podmienky nájomných zmlúv, udržiavali byty v dobrom stave a uhrádzali všetky poplatky za ich užívanie.

Je zaujímavé a podnetné sledovať ako tento problém riešia v iných krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, kde občan, ktorý zničí obecný byt alebo štátny majetok musí uhradiť náklady na jeho opravu, v opačnom prípade sa to klasifikuje ako trestný čin a takýto nezodpovedne sa správajúci človek ide do väzenia, v ktorom pracuje a takouto formou spláca náklady za ním spôsobenú škodu. Pričom nikto vo svete nehovorí o Švajčiarsku ako o rasistickej krajine, v ktorej dochádza k masovej diskriminácii jeho obyvateľstva. Je ťažko si predstaviť takéto riešenie na Slovensku a to jednak z dôvodu nášho členstva v EÚ a pre nás záväzných a veľmi „humánnych“ noriem európskeho práva, jednak z nedostatočnej kapacity našich väzenských zariadení a jednak, a to hlavne, z dôvodu chýbajúcej politickej odvahy našich držiteľov vládnej a samosprávnej moci prijímať a realizovať opatrenia, ktoré by v očiach Bruselu ale aj v očiach predstaviteľov našich mimovládnych organizácii typu Ľudia proti rasizmu a podobných inštitúcií mohli vyzývať odsúdenie a obvinenie z diskriminácie a rasistického prístupu ku konkrétnej etnickej skupine nášho obyvateľstva.

Je naivné a nereálne očakávať od terajších držiteľov moci v štáte, že prestanú s realizáciou a ďalším rozširovaním sociálnych služieb a prehlbovaním politiky „pozitívnej diskriminácie“ voči neprispôsobivým obyvateľom nášho štátu a že v praxi naplnia princíp právneho štátu, ako aj článok Ústavy SR, deklarujúce rovnosť všetkých občanov Slovenska pred zákonom. Veď ako môžeme od terajšej vlády SR na čele s jej predsedom I. Matovičom očakávať spravodlivé, realistické a efektívne riešenie problému devastácie obecných a štátnych bytov časťou cigánskeho obyvateľstva, keď jej predseda sa v súvislosti s odznením epidémie koronavírusu v obci Bystrany vyjadril (uverejnené na hlavnespravy.sk dňa 18.6.2020), že „Obyčajná rómska osada Bystrany sa dnešným dňom stáva vzorom pre celé Slovensko. A som na týchto Rómov mimoriadne hrdý“. Avšak len niekoľko týždňov po svojom  vyznaní lásky a vyjadrení obdivu na adresu cigánskych osadníkov v Bystranoch, niekoľko výrastkov z danej osady vo veku 10 až 12 rokov vniklo na súkromný pozemok v obci, kde sa pokúsili vykopať zasadené zemiaky. A na takýchto obyvateľov je náš predseda vlády hrdý. Navyše, pán predseda vlády, na rozdiel od väčšiny obyvateľov Slovenska má byť prečo hrdý na obyvateľov cigánskych osád a prejavovať voči nim ústretové postoje, pretože vo väčšine prípadov to boli práve títo ľudia, ktorí vo voľbách do NR SR dali svoj hlas jeho strane OĽaNO, čím jemu a jeho politickému subjektu pomohli stať sa najsilnejšou parlamentnou stranou zostavujúcou vládny kabinet. Ak by cigánski osadníci mali byť vzorom správania pre zvyšných obyvateľov Slovenska, tak ostáva len dúfať, že drvivá väčšina našich občanov sa odmietne stotožniť s takýmto vzorom, ktorý pre slušných a pracovitých obyvateľov nášho štátu sa v žiadnom prípade nemôže stať pozitívnou inšpiráciou, zdrojom obdivu a nasledovania hodným príkladom.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice