Vojna medzi miliardármi a ešte oveľa bohatšími či mocnejšími 2

Pokračovanie …

Takže ako sa dajú okradnúť miliardári? Bohatých okradnete najlepšie cez ich lakomosť. Čím väčšia lakomosť, tým väčšia možnosť okradnutia. Väčšina bohatých má svoj majetok vo firmách. Ich bohatstvo vyplýva z trhovej kapitalizácie ich firmy – teda z cien ich firmy na trhu. Alebo jednoducho ich firma nie je na trhu, majú v nej podiel, alebo ju celú vlastnia a má nejakú oceňovaciu hodnotu. Čo majú všetky firmy miliardárov spoločné? Majú úvery. Ak ich firma je efektívna a zisková, tak sa snažia čo najviac svoje aktivity rozšíriť. Čím viac majú úverov, tým viac zisku vytvoria nielen z vlastného, ale aj z cudzieho kapitálu. Čím viacej zisku chcú vytvoriť, tým viac úverov si naberú až koľko sa dá. A keďže je teraz na trhu pasca nízkych úrokov, tak ich zadlženie narástlo do obrovských rozmerov.

Cena firiem pre banky a investorov sa často odvodzuje od zisku / cash flowu firmy. To znamená, čím vyšší zisk / cash flow, tým vyššia hodnota firmy. Napríklad ak máte zisk ročne milión, tak vašu firmu ohodnotia niekde medzi 6-30 násobkom, lebo je to atraktívna investícia a vy máte z čoho platiť úroky a aj zisk. Samozrejme ten rozptyl 6-30 je obrovský, nakoniec je však individuálny a závisí od toho čo firma robí atď. Úvery môžu dostať aj firmy s minimálnym ziskom, ale s vysokým cash flow (napr. prenajímatelia nehnuteľností).

Teraz si predstavte, že ste miliardár a máte svoju firmu, kde máte napríklad 2 svoje miliardy a ďalších 8 miliárd máte požičaných. Firma má celkom oceňovaciu hodnotu až 12 miliárd a ste v pokoji. Rezerva ďalšie 2 miliardy, príjmy idú, všetko je v ažurite ako má byť. Bohužiaľ príde kríza. Vaše tržby klesnú a s nimi aj zisk. Pri poklese ako je teraz pri korone môžu tržby klesnúť o 20% a aj viac veľmi jednoducho. Keďže ale náklady vám idú ďalej, tak namiesto zisku spravíte stratu. Banka chápe, že sa nedarí, ale ani vyhliadky na váš business nemusia byť ideálne. Oceňovaná hodnota vašej firmy pri negatívnom zisku je v podstate nula. Ale banka je tolerantná a vidí, že sa vám možno podarí dosiahnuť niečo, ale už nie to čo sa darilo predtým. Takže oceňovacia hodnota vašej firmy klesne z 12 miliárd na 6 miliárd. Stále dosť, ale pre banku málo, pretože v tých 6 miliardách má banka 8 svojich miliárd a sú tam aj vaše 2 miliardy. Bohužiaľ banka toto netoleruje v normálnych podmienkach. V takýchto podmienkach sa nachádza veľké množstvo súčasných miliardárov.

Tu prichádza boj medzi miliardármi a tými oveľa bohatšími. Storočia kapitalizmu oveľa bohatším tieto situácie prinášali obrovské majetky za bagateľ od miliardárov. Banka vyhlásila bankrot firmy a tí bohatší získali „miliardové“ majetky. V podstate takto dojili oveľa bohatší miliardárov a bohatli do nepríčetnosti. Takéto šklbanie miliardárov môžeme sledovať aj u nás na príklade bývalého VSŽ cez Mikuláša a Ivana, ktorí za vládu nepredĺžili vládne garancie. Bez úveru, ktorý padol ich rozhodnutím rozhodujúci vlastníci nemali peniaze ani spojenca na prefinancovanie, teda išli by do bankrotu. Akože dobročinnou akciou firmu odkúpili. Pričom to je jeden z najstarších a najčastejších trikov ako niekoho obrať o všetko.

Prečo o tom píšem ako o boji v takom veľkom rozsahu? Pretože v dnešnej situácii korony je takýchto miliardárov veľa a chystajú sa ich ošklbať masovo. Oni to vedia a majú miliardy. Aj preto je obrovský boj o politickú moc v USA. Títo miliardári sú väčšinou za to, aby sa v dnešnej situácii zvolilo riešenie z riešení o ktorých som písal tu. Chceli by buď odpustenie dlhov / obrovskú infláciu / tlačenie peňazí, alebo novú svetovú menu, ktorá by prebrala za nich dlhy a mohli pokračovať ďalej. Potrebujú sa zastabilizovať. Takto prirodzene možno budú dotlačení do tretieho riešenia. Síce si spustia svoju infláciu alebo odpustenie dlhov, ale budú musieť súhlasiť s tým, že na medzinárodnej scéne by vzniklo medzinárodné zúčtovacie centrum, ktoré by zabezpečovalo medzinárodnú výmenu. V ekonomickej oblasti USA by teda došlo k inflácii či čomukoľvek, ale toky peňazí z a do USA by šli cez zúčtovacie centrum. Takto by si zabezpečili cieľ a miliardári by to rozchodili. Oveľa bohatší by sa dostali k celo planetárnemu riadeniu tokov peňazí v medzinárodnom obchode (niežeby to nerobili aj teraz, ale štruktúrne zakotvenie tejto právomoci toto riadenie posilňuje a zjednodušuje. V horších časoch otraseného riadenia, či pri dočasnej strate kontroly nad určitým územím to príde veľmi vhod).

Samozrejme po neprijatí tohto tretieho scenára by sa zvyšovali tlaky na bankrot a likvidáciu ekonomiky miliardárov. Takže miliardári majú voľbu. Prísť o všetko alebo sa podriadiť a zachovať si na území aký taký status, pričom sa podriadia novému centru. Týmto tretím riešením by oveľa bohatší prebrali kontrolu tokov peňazí medzi nadštátnymi územiami typu EU, USA, Čína, Južná Amerika atd. a celkovo by to zapadalo do predstavy nového multipolárneho stabilizovaného sveta s parazitom a neviditeľným riaditeľom navrchu akože spasiteľom medzinárodného obchodu s PR anjelskou aurou lepšou ako OSN, ktorý by “parazitoval udržateľne“. Zafixovanie tohto stavu by viedlo k extrémnemu nárastu možnosti riadenia jednotlivých štátov, či ekonomických oblastí v prospech parazita. Pamätáme si ešte moc podnikov zahraničného obchodu z pred 30 rokov. Ak sa na tomto dohodnú vlády krajín na nejakej ďalšej veľkej ekonomickej konferencii ako sa dohodli na Bretton woode či na OSN, tak ekonomicky bude veľmi ťažké sa akokoľvek ekonomicky rozvíjať, ak to centrum nebude chcieť, pretože dnes sa riadia ekonomické procesy primárne tokmi peňazí (toto ešte vysvetlím v ďalších blogoch). Samozrejme to celé môže dopadnúť ešte iným, lepším či horším riešením pre všetkých, alebo konečnou prevahou jednej či druhej strany