Predtým, ako sa kanadský psychológ Jordan Peterson pustil do ôsmej prednášky zo série, v ktorej vykladá Bibliu moderným jazykom psychológie, musel sa na tému Abrahám porozprávať s bratmi Pageauovcami, aby si ujasnil niektoré veci. Rozhovor nájdete tu: LINK 1
Následne sa teda uskutočnila aj oficiálna ôsma prednáška, v ktorej však na začiatku dokončil niektoré témy. Vrátil sa k Noemovi a rozobral udalosť, pri ktorej opitého a nahého Noema našli jeho traja synovia. Potom prešiel k príbehu o babylonskej veži, ktorá podľa Petersona ukázala, že ľudia už v dávnych dobách vedeli, že každá spoločenská štruktúra, ktorá nadobudne príliš veľké rozmery, je odsúdená na kolaps. Preto tiež zavrhol ideu “too big to fail” (príliš veľké, aby padli), ktorá bola taká pretláčaná pri finančnej kríze v roku 2008. Podľa neho platí na krachujúce finančné molochy presne opačné pravidlo: “too big, so they have to fail” (príliš veľké a preto musia padnúť).
Potom už Peterson prešiel k príbehom o Abrahámovi, no musel však divákov oboznámiť s výkladom niektorých konštruktov, ktoré v týchto príbehoch nachádzame. Prvým z nich je fakt, že v príbehoch vystupuje Boh ako postava. Peterson predstavoval divákom dôkazy existencie transcendentného zážitku, ktorý sa dá overiteľne vyvolať rôznymi spôsobmi – užitím halucinogénov, pôstom, izoláciou či tancom. Spomenul rozdelenie hemisfér mozgu a opísal udalosť, ktorá sa stala neuroanatomičke Jill Bolteovej, ktorá dostala porážku na jednu stranu mozgu a zažila pocit “bezhraničnosti”. Druhým konštruktom je fakt, že Boh sa v biblických príbehoch postupne vytráca a zároveň sa spolu s tým zvyšuje individualita biblických postáv. Ku koncu prednášky sa Peterson ešte venoval rozdielu medzi Freudom a Jungom vzhľadom práve na možnosť prežívania mystického zážitku.
Prednáška: LINK 2
Prajem obohacujúce pozeranie.