Vláda Igora Matoviča. Vláda kešu, klamstiev a čudnej ekonomickej pomoci.

Je akýmsi nepísaným pravidlom, že po parlamentných voľbách dostane nová vláda priestor, aby sa mohla v kľude zabehnúť. Pôvodne som mal v úmysle týchto sto dní pokoja našej novej vláde dožičiť a to aj napriek tomu, že v minulosti to boli práve súčasní koaliční lídri, ktorí vyhlásili poslednej vláde Roberta Fica “džihád” už od jej prvého dňa. Aj kvôli ťažkej situácii, v ktorej sa dnes nachádza Slovensko, som sa doteraz k našej novopečenej vláde nevyjadroval (a že bolo k čomu).

Po udalostiach posledných týždňov a po spackanej ekonomickej pomoci som sa však rozhodol svoj záväzok porušiť.

Matovičové sväté ťaženie proti “hnusobe”.

Igora Matoviča čakala po nástupe do úradu veru neľahká úloha. Musel sa popasovať s korona krízou. Nahodil preto mesiášsky výraz, zvolal všetkých dostupných epidemiológov a s vervou začal produkovať denne toľko tlačoviek, koľko bolo v jeho silách. Ako sa však veľmi rýchlo ukázalo jeho najväčším problém nebola kríza, ale jeho predchodca Peter Pellegrini. Prieskum verejnej mienky totižto ukázal, že občania Slovenska v boji viac dôverovali práve podpredsedovi SMERu.

Ako sa hovorí, keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Pellegrini síce bojoval s korona vírusom len chvíľu, no opatrenia jeho kabinetu boli účelné, opodstatnené, no najmä primerané. To sa však určite nedá povedať o jeho nástupcovi. Opatrenia ako “Blackout”, topenie rýchlotestov v Dunaji, či nariadenia pre pendlerov, pripomínajú skôr halucinácie náruživého fajčiara ópia, než reálne opatrenia krízového štábu. Prirátajme k tomu zlyhania pri štátnej karanténe, spúšťaní aplikácie e-karanténa, či Veľkonočnom “malom blackoute” a hneď je jasné, že Matovič môže byť rád, že ešte vôbec nejakú dôveru občanov má.

Na obľúbenosť Pellegriniho zareagoval Matovič vcelku, “matovičovsky”. Okrem útokov a urážok však tentokrát do svojho repertoáru pridal aj infantilné videjká na facebooku, kde napríklad odhaľuje akúsi tajomnú zásuvku Petra Pellegriniho. To by samo o sebe nebol až taký problém. Však každý kto aspoň trochu sledoval posledné roky politiku určite tušil, že vláda Igora Matoviča inak ani vyzerať nemôže. Toto všetko sa však dialo na pozadí prebiehajúcej korona krízy. Kým po zdravotníckej stránke sa aj napriek excesom podarilo dostať situáciu pod kontrolu (aj vďaka novej vláde), tak ekonomické dopady zatiaľ poriadne nikto neriešil. Svojho času sa o to pokúšal minister hospodárstva Richard Sulík, keď chcel zvolať Ekonomickú krízovú radu. Premiér ho však okamžite sfúkol ako malého chlapca a jasne mu vysvetlil, že jedine on si na Slovensku môže zakladať všelijaké konzíliá a krízové rady.

Ekonomická (ne)pomoc. Príčina prvá: “prázdna špajza”.

Už v marci vyzval Róbert Fico vládu, aby urýchlene začala rokovať s Európskou úniou o uvoľnení finančných prostriedkov na boj s krízou. Ešte ten istý mesiac vystúpili najvyšší štátny predstavitelia Eduard Heger a Veronika Remišová na svojich vlastných tlačovkách. Kým ministerka pre investície informovala, že chce použiť 4 miliardy z nevyužitých eurofondov, tak strážca štátnej kasy predstavil svoje prevratné “balíky pomoci ekonomickej”, cez ktoré sľúbil naliať do ekonomiky jednu miliardu eur mesačne.

Po týchto tlačovkách mohli viacerí občania nadobudnúť mylný pocit, že krízu zvládneme ľavou zadnou. Bohužiaľ naša nová vláda zabudla, že už nie je v opozícii a že len pomocou prázdnych sľubov a veľkohubých vyhlásení ekonomiku neoživý.

A práve kvôli ekonomickým opatreniam sa na vládu zniesla vlna kritiky. Objem vyplatených financií totižto nedosahuje ani zlomok sľúbenej pomoci. Žiadosti sú podľa viacerých podnikateľov zložité a ministerstvo práce nemá navyše ani dostatočné kapacity, aby všetky žiadosti v nejakom rozumnom čase spracovalo. Štátna pomoc je teda neefektívna, zložitá a pomalá.

Slovensko sa preto každým dňom ponára do čoraz hlbšej ekonomickej krízy. Kým hlavný zberateľ skalpov náčelník “uslzená tvár” radšej číta rozprávky deťom a rozmýšľa nad tým ako predĺžiť núdzový stav, jeho ministri zdá sa našli overený liek na ohlušujúcu kritiku. Našli totižto hlavného vinníka. SMER-SD. Menovite Petra Pellegriniho.

Svoju neefektívnu pomoc ekonomike najčastejšie obhajujú dookola omieľanou mantrou o “prázdnej špajzi”. Heger, Remišová, či Kollár sa touto frázou snažia navodiť dojem, že krajinu prevzali v dezolátnom stave. Pravdepodobne si tak chcú už teraz vytvoriť alibi, keď sa to v budúcnosti nepekne zvrtne. Keďže Slovenský dlh bol ešte nedávno na úrovni 48 percent hdp, čo je dvanásty najnižší dlh v Európskej únii, nebolo mi jasné, čo myslia tou “prázdnou špajzou”. Však ešte aj krajiny ako Nemecko, Rakúsko, či Francúzsko majú svoju “špajzu” v horšom stave.

Kým Kollárovej obhajobe pravdepodobne nerozumie ani sám rečník, tak svetlo do prípadu vniesla až Remišová. V relácii O 5 minut 12 na RTVS sa posťažovala, že im predchádzajúca vláda nenechala žiadny “keš”. Nežartujem. Podpredsedníčka Remišová v priamom prenose vyčíta svojmu oponentovi (Pellegrinimu) nedostatok “kešu”. Víťazi posledných parlamentných volieb si teda zjavne mysleli, že ich na vláde bude čakať plná špajza bubáčikov. Z tej by oni veľkodušne rozdávali, investovali a zachraňovali.

Celá Európa a skoro celý svet žije na dlh (USA, Nemecko, Francúzsko,…). Štát, ktorý má dobré hospodárske výsledky má v podstate dve možnosti. Buď prebytočné financie použije na zníženie svojho dlhu (často spomínané Nemecko), alebo nimi podporí rast domácej spotreby (napríklad Dankové dovolenkové poukazy).

Môžeme sa baviť o tom, že bývalá vláda si mohla v predstihu požičať finančné prostriedky, aby mali ich nasledovníci lepšiu východziu pozíciu. Začiatkom roka, keď sa ešte Matovič premával po Francúzskej riviére, však nikto netušil, že korona naberie tak monstrózne rozmery. A ruku na srdce. Korona, ne-korona. Žiadna odchádzajúca vláda by nepomáhala svojim oponentom. Tobôž nie, keď po vás pokrikujú, že máte už len svietiť a kúriť. Pellegrini v tomto nie je žiadna výnimka.

Ekonomická (ne)pomoc. Príčina druhá: “Softvér”.

Ďalšie obľúbené výhovorky sú sťažnosti na “smeráckych” úradníkov, ktorí sabotujú ich premyslené a precízne opatrenia, či zastaralý softvér na úradoch, ktorý im zanechali Pellegrini s Rašim.

Pre neposlušných, či nepohodlných úradníkov si dokonca pripravili zákon, ktorý sa za nejakých záhadných okolností ocitol v protikrízovom COVID balíku. “Hnusobu” asi porazíme len s tými správnymi, “našimi ľuďmi”.

Zaujímavé sú aj výhovorky na zastaralý softvér, ktorý na úradoch majú. Tým nechcem tvrdiť, že zastaralý nie je. Nie som síce expert na informatizáciu, ale tiež som akosi očakával, že za tie horibilné sumy čo sa investovali, budeme oveľa ďalej. Problém však tkvie niekde inde.

Jeden by povedal, že riadiaci pracovník, ktorý si nastaví výstupné parametre bez ohľadu na kvalitu nástrojov, ktoré má k dispozícii (v našom prípade kvalitu softvéru, či počet zamestnancov), nie je manažér, ale obyčajný diletant.

Však uvážte sami. Ministerstvo má k dispozícií určitý stav zaučených zamestnancov, ktorí obsluhujú softvér určitej kvality. Stav zamestnancov je nastavený tak, aby si stíhali plniť svoje povinnosti počas nekrízových časov. Pomazané hlavy z ministerstva však namiesto toho aby rozdelili pomoc na rôzne kanály a časť pomoci napríklad doručovali plošne (či aspoň sektorovo), sa rozhodli vytvoriť zložitý formulár. Ten zaťaží nielen podnikateľov, ale aj zamestnancov ministerstva, ktorí následne nestíhajú (popri svojich bežných povinnostiach) žiadosti spracovať. Keď sa následne vaša do neba vychvaľovaná ekonomická pomoc zadrhne už na začiatku, neostáva vám nič iné, ako si priznať vlastné zlyhanie. Teda vlastne, hodiť vinu na iných.

A aby toho nebolo málo. Vláda sa najnovšie rozhodla zrušiť bankový odvod. Síce podľa vlastných slov zápasí s nedostatkom prostriedkov, ale banky určite potrebujú peniaze viacej ako slovenský podnikatelia, či živnostníci.

Čerešnička na koniec. Prachsprosté klamstvo ministra Hegera.

Eduard Heger. Náš aktuálny “financmajster”. Večný a oddaný to tieň Igora Matoviča, sa kvôli tomu aby vyzeral pred voličmi čo najlepšie neštíti ani klamstva.

Minulý mesiac, keď bolo silnou témou zníženie ratingu Slovenska agentúrou FITCH, sa účastnil diskusnej relácie na rádiu Expres. Heger v priamom prenose tvrdil poslucháčom, že agentúra FITCH neznížila rating iba Slovensku, ale aj okolitým krajinám. Keďže som túto informáciu počul prvýkrát, rozhodol som sa ju overiť. Stačí krátke pátranie po internete a zistíte tak ako ja, že na tomto tvrdení nie je ani štipka pravdy (ratingy Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rakúska). Je mi jasné, že Heger by si veľmi želal, aby ratingy nepadali len nám. Potom by jeho vládla nevyzerala tak zle. Mohol si však odpustiť takto bezostyšne a najmä zbytočne klamať voličov.

Čo nás čaká?

Máme zatiaľ za sebou ledva tri mesiace úradovania vlády Igora Matoviča. Politické nominácie, politizácia prokuratúry, porušovania a ohýbanie ústavy, klamstvá, rôzne excesy a amaterizmus novej vlády, však neveštia pre budúcnosť Slovenska nič dobré. Je preto nutná, viac než kedykoľvek predtým, občianska angažovanosť každého jedného z nás. Pretože, keď sa jedného krásneho dňa prebudím z tohto čudného sna, môže byť už neskoro.