Pandemické informácie sa na nás rinú, no slovenskí občania sú informovaní neadekvátne. Sú zastrašovaní od samotného začiatku, vrátane používania lži. Absentuje snaha o reálnu interpretáciu nebezpečenstva, o odhaľovanie príčin a zákulisia krízy, o objektivizáciu.
Namiesto toho médiá na Slovensku chrlia strach – počnúc maximalizovaním hrozieb, končiac stupňovaním reštrikcií, ktorými Igor Matovič nebezpečne žongluje ako slon v porceláne a hlboko pritom traumatizuje spoločnosť, ktorá upadá do depresie a zúrivosti. A žurnalisti v namiesto poctivej práce predvádzajú hon za senzáciami, akoby sa tešili, čím viac obetí, tým lepšie.
Pri informáciách z Talianska, ktorého príkladom nás strašia, médiá vôbec nevytvárajú reálny obraz a nesprostredkovávajú nám realistické štatistické čísla. Pritom Taliansko sa vôbec netají faktom, že testy na prítomnosť koronavírusu robí najmä starým a ťažko chorým ľuďom a že neeviduje mŕtvych NA koronavírus, ale mŕtvych S koronavírusom – čo je podstatný rozdiel. Pretože ide o ľudí s priemerným vekom okolo 80 rokov, pri 99 % úmrtiach sa eviduje aj iná vážna choroba a podľa objektivizovaných informácií z Talianska len okolo 12 % úmrtí možno dávať do súvislosti s koronavírusom.
Toto je známe, ale naši žurnalisti nečestne klamú, čo sa v danej situácii dá považovať za šírenie poplašných správ.
A súčasná vláda, akoby tiež pod vplyvom zveličených správ z médií nehľadá citlivú rovnováhu medzi aktuálnou epidemickou situáciou a záujmami slovenskej spoločnosti, našej ekonomiky.
Na začiatku sa naozaj nevedelo, čo sa deje, ako sa bude situácia vyvíjať, preto by som väčšinu počiatočných opatrení neoznačil za neadekvátne, ak by sa však nepodávali v zastrašujúcej podobe ale v mobilizačnom duchu. Pri citlivom prístupe nemuseli mať na starých ľudí taký vážny psychický a zdravotný dopad, ako majú.
V žiadnom prípade by som však nezavrel chrámy – to bol znak bezbožnosti, neúcty ku kresťanom a víťazstvo pohanstva s novou modlou koronavírusu nad vyše tisícročnou cyrilo-metodskou tradíciou. Veď predsa kresťan vie, že liekom nad všetky lieky a duchovnou vzpruhou je sväté prijímanie, že najlepšou dezinfekciou od špiny je svätá spoveď, že za najhorších katastrof a epidémií sa ľudia utiekali do chrámov, k Bohu – aj za bombardovania, aj za epidémií. Je bezprecedentnou trúfalosťou z pozície svetskej moci vyhrážať sa zničujúcimi ekonomickými postihmi kresťanskej hierarchii, ak sa bude ďalej veriacim slúžiť!
Slovensko sa stále považuje za kresťanskú krajinu s vysokým počtom kresťanov, a pre nich viera v Božiu silu je vyššia než viera v medicínu a akékoľvek svetské tzv. protiepidemické opatrenia. Tu štát zasiahol brutálne, necitlivo, reštrikčne z pozície moci porušujúc základné ústavné právo – slobodu vierovyznania.
S týmto nemôžem a nemienim súhlasiť.
Protestujú aj predstavitelia kresťanských cirkví. Pravoslávna cirkev ústami arcibiskupa Rastislava dala okamžite veľmi ostré protestné vyhlásenie. V katolíckej cirkvi sa našli kňazi, ktorí považovali za svoje poslanie ďalej slúžiť v kostoloch ľuďom. Ibaže štát zareagoval hrozbami likvidačných ekonomických sankcií a proti službám v chrámoch používa políciu ako to bolo za starých čias, keď rímski vojaci prenasledovali kresťanov v katakombách.
V predveľkonočnom období sa ozval aj katolícky arcibiskup Ján Orosch, ktorý upozornil na dvojitý meter pri posudzovaní hrozieb rôzneho druhu a kriticky sa vyjadril, že prvé reštrikcie smerovali proti zhromažďovaniu v kostoloch, a to aj za pomoci bývalých eštébákov.
Ani veriaci zákaz navštevovať bohoslužby neprijali mlčky a najmä nie bez zranení. Veľké množstvo ľudí žilo rytmom cirkevného života – a týmto ľuďom štát zobral život. pretože pre veriaceho kresťana je nepustenie k svätému prijímaniu horšie, než nedať smädnému vodu, hladnému chlieb, chorému liek. Z duchovného hľadiska ide o zabíjanie ľudských duší.
Hoci Igor Matovič lákal kresťanských voličov na kresťanskú platformu OĽANO ako osy na med, preukázal v praxi protikresťanský postoj, podobne ako premiér Pellegríny, ktorý však v tomto aspoň neprezliekal kabát. Ale bezbožní predstavitelia v čele do značnej miery kresťanskej spoločnosti vytvárajú obrovské vnútorné pnutie, ak neberú ohľad na kresťanov.
Namiesto bratskej lásky sa do slovenského národa zasieva sociopatia. Nenávisť jedného k druhému – chorobný strach, že niekoho môže niekto iný nakaziť, ktorý niekedy vidno aj medzi najbližšími.
Pri tom všetkom podstatou nie je koronavírus. Slovenskom otriasa psychoinformačný útok s biologickou zámienkou. Mali sme sa mu adekvátne brániť podobne ako iným úderom, ktorými na náš zaútočili – vnucovaniu migrantov a Istanbulskému dohovoru s jeho zvrátenými nuansami gender ideológie a LGBTI propagandy.
Útoku zvanému koronavírus sme však na plnej čiare podľahli. Nepriateľ proti nám použil živočíšny nízky strach a bezbožné vlády dali prednosť ochrane smrteľných tiel pred ochranou nesmrteľných duší a prežitím ducha národa.
Zdolali nás, ale vidím, že množstvo Slovákov sa po prvej rane a úľaku narovnáva, vstáva a žiada prehodnotenie prístupu autoritárskej moci.