Zdravie domáceho obyvateľstva namiesto HDP – nový ekonomický ukazovateľ pre Slovensko

Lebo to najprv začínalo tak ako v globálnej trhovej ekonomike – trhni si kto môžeš: Názorným príkladom toho bola správa 15.marca z masmédií: „Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“ 15 03 2020

Základný makroekonomický ukazovateľ na Slovensku: HDP

Do februára 2020 bol za základný makroekonomický ukazovateľ úspešnosti ekonomiky krajiny považovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP).

Z  pohľadu  národohospodárov pritom ide o doslova „koloniálny“ makroekonomický ukazovateľ,  hovoriaci hlavne o tom, koľko „kolónia“ Slovensko vyprodukuje finančne, aby sa mohlo merať, či je ešte schopná ekonomika na Slovensku prinášať zisky  a aké veľké a či sa oplatí investovať (ROI)- rýchla návratnosť vložených investícií… a my si naivne myslíme, že to je o tom, koľko nám tu zostáva peňazí  v štátnom rozpočte. Merajme však spolu:

Štátny rozpočet SR plánovaný  pre rok 2020 je 17,5 miliardy Eur v príjmoch a 19,6 mld Eur vo výdajoch,

ale HDP za SR bol za rok 2019 prognózovaný vo výške 88,9 miliardy Eur – a teda pre rok 2020 sa odhadoval jeho rast aspoň o 2 percentá. . Zadlžená je Slovenská republika na 45,2 miliardy – a nie a nie to splatiť, aj keď máme ten finančný objem HDP každoročne taký vysoký: KDE SÚ TIE PENIAZE?

Sme teda KOLÓNIA, zisky a príjmy sa vyvážajú (len 67 miliárd Eur v exporte z ktorého nemáme ani cent) … Hrubý národný produkt už nevieme ani dopočítať, lebo veď: čo je tu ešte NAŠE? A pre použitie v národnom hospodárstve? Dnes do výpočtov HDP plynú veci, nad ktorými ekonómovia krútia hlavou…a my by sme ešte mali kompenzovať vývozcom straty z vypnutia či dokonca (návrh poslancov NRSR) odpustiť zamestnávateľom platenie odvodov za zamestnancov? …

ZMENA V MARCI 2020!

Úspešnosť krajiny sa meria stavom zdravotníctva! Zdravotnou situáciou obyvateľstva.

Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ekonomické ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…

Rastie význam schopnosti krajiny brániť účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu…Dá sa to zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality. Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene povedal, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)

 POMENUJME NOVÉ EKONOMICKÉ KRITÉRIÁ

Máme tu 4 nové – humánne kritériá makroekonomiky pre krajiny:

1.STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE (HC- HEALTHCARE)

 Vyjadrené investovaním a vynakladaním finančných a materiálnych prostriedkov pre odvrátenie smrti a zachovanie zdravia obyvateľstva

2.ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO UDRŽANIA A ROZVOJA  KRAJINY (WSS –WORK SOCIAL SECURITY)

 Vyjadrené schopnosťou krajiny mobilizovať finančné, materiálové a organizačné zdroje pre zachovanie sociálneho statusu obyvateľstva štátu

3.OCHRANA KRAJINY PRED NEBEZPEČÍM (TDP -THREAD DEFENCY PROTECTION)

 Preto karanténne opatrenia, uzatváranie hraníc národných štátov, nasadení vojaci, policajti, záchranárske zbory, vyhlasovanie stavu núdze až výnimočného stavu v krajine, zákaz voľného pohybu obyvateľov kvôli masovému nakazeniu sa celej populácie

 4.VZDELÁVANIE (EDUCATION)

 Vyjadrené schopnosťou všetkým dištančnými formami, najmä virtuálne cez IT a mobilmi, zabezpečiť denné vyučovanie škôl, zaúčanie v pracovných pozíciách, práca na diaľku atď.

Dokonca už vieme vypočítať ich náklady a úspory z toho, že populácia prežila, vyzdravie, je v bezpečí (prečo by inak vznikli tie “repatriácie našich občanov zo sveta?), vzdeláva sa. Ekonometriu do rovníc dotvára život sám, podľa efektivity investovania do zdravotníctva či bezpečnosti, podľa vyčíslenia lehoty kedy skončí pandémia. A ako skončí. (Typickým príkladom ako si zjednodušiť lacno ten proces “skončenia a tak ušetrenia” bola tá snaha “Vypnúť Slovensko” a zázračne efektívne do 14 či 21 dní ukončiť hrozbu pandémie totálnou izoláciou jedného štátu. Lenže my nežijeme na ostrove a nemáme vlastnú ekonomiku Slovenska, to by neskončilo dobre pre nás…). 

Vieme si vôbec  predstaviť, že by niekto v decembri 2020 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tie štyri dnes základné a zásadné okruhy činností, ktoré vláda SR zabezpečuje, pričom si ani možno neuvedomuje, že plní spoločensky prijateľné nové makroekonomické kritériá?

Preto môžeme smelo hovoriť o nových makroekonomických kritériách, ktoré minimálne v marci až v máji 2020 a možno i dlhšie, budú tvoriť predpoklad úspešnosti hospodárstva danej krajiny. Pretože to znamená, že v našej vlasti aspoň to funguje a zdroje sa orientujú tam, kde je treba zachraňovať zdravie občanov a pomáhať pri prekonávaní nákazy.

Je to skutočne iná paradigma, ako tá z globálnej ekonomiky, kde je  „ukazovateľ návratnosti investícií“ ROI (Return of Investments) alebo ako Hrubý domáci produkt (HDP), ktorého objemovo sme mali pre rok 2019 88,4 miliárd Eur na Slovensku , ale v skutočnosti až 67 miliárd Eur „odišlo“ ako hodnota exportu do zahraničia bez adekvátneho zdanenia v SR a tie ďalšie miliardy neznamenajú, že by ich štátny rozpočet napriek tomu že tu na Slovensku „tiekli“ vo finančných tokoch celý rok, mohol dnes využiť. Pre štátny rozpočet 2020 je v SR plánovaný objem 17,6 miliardy Eur na príjmoch a 19,6 miliardy Eur na výdajoch, ale už dnes po posunutí termínov daňových priznaní a teda aj inkasa daní a po zastavení prevádzok v celom priereze ekonomiky na Slovensku musí byť jasné, že plánovaná suma 17,6 miliardy Eur na prijme je bohapustou chimérou, nesplniteľným zbožným želaním vlády SR. A čo má povedať Taliansko, Španielsko…

Aj keď R.Sulík- podpredseda vlády SR pre ekonomiku tvrdí, že dnes je to ekonomický šok čo spôsobuje pád HDP o možno 10 percent, ale že rovnako rýchlo sa pomocou oživenia a zapojenia „odloženej spotreby“ dosiahne tento rast znova.

Takže o „starých“ makroekonomických ukazovateľoch môžu ešte snívať ekonomickí „experti“ bánk a inštitúcií, ako aj všetci vlastníci hospodárskych organizácií, bez ohľadu na to, či išlo o vlastníctvo cudzích globálnych korporácií na Slovensku, alebo malých zahraničných investorov, alebo slovenských oligarchov, či iba vlastníkov malých firiem a najmä živnostníci. Ukazovateľ HDP je dnes pre nich chimérou, aj keby štatistici prepočítali „iba“ pád o 10 či 15 percent. V realite ich príjmov a výdajov to bude úplne inak.

Práve preto má národný štát odrazu zodpovednosť a ohromnú silu osvojiť si nové makroekonomické ukazovatele. Doteraz bežala „doktrína“, že štát nemá podnikať, nemá vlastniť a má sa starať o verejné financie. Tak – a teraz je tá chvíľa – a nakoniec už mesiac sa tak deje.

To predsa vlády, parlamenty, ministerstvá, miestne obecné a regionálne úrady, zabezpečujú a financujú činnosti podľa tých štyroch nových makroekonomických kritérií.

 NEROBME PANIKU, JE TO PRÍLEŽITOSŤ

 Majitelia aktív, vlastníci majetkov a ekonomickí experti už teraz vyvolávajú paniku a plačú nad katastrofálnym dopadom pandémie. Robia paniku. TO JE ALE ICH PROBLÉM. (“Eto vaše delo”, písal som v jednom blogu). Takže: žiadny BLACKOUT. Vypnutie nepotrebujeme, patríme medzi najúspešnejšie krajiny vo svete pri boji s pandémiou a pri jej predchádzaní. Opakujem:  Pri blackoute si vláda na seba naberie zodpovednosť za stratu ziskov cudzích investorov a našich veľkopodnikateľov.

Lebo to je ich problém, že sa im znehodnocujú investície, že nebudú mať zisky, že návratnosť investícií je „vo hviezdach“, a že sa nedokázali prispôsobiť novej paradigme – ich problém. Lebo – mohli sa. Automobilky vo svete vyrábajú už respirátory a pľucne dýchacie prístroje, naše montovne stoja. Zatiaľ to dokázalo málo podnikateľských subjektov – aj tu na Slovensku. Zornica Bánovce nad Bebravou z takmer krachujúcej textilky  oslovila krízový štáb a dnes šije rúška pre štátne hmotné rezervy, liehovary vyrábajú dezinfekčné prostriedky,  Chirana a.s. výrobca zdravotníckej techniky sa pustila do výroby respirátorov, taxikári rozvážajú stravu a dodávky pre seniorov,  potraviny menia sortiment a prepravcovia sa prispôsobujú režimom kontroly hraníc,  rekreačné zariadenia sa menia na karanténne areály, reštaurácie a bufety prežijú vďaka roznáškovej službe a predaju „cez ulicu“…a zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu sa mení a prispôsobuje hospodársky život v krajiine.

Štyri automobilky a celý automotive priemysel pre výrobu vyše milióna luxusných osobných automobilov sa „dočasne“  v marci 2020 zastavil. Nepracuje možno 250 tisíc zamestnancov…a možno už ani nebudú – lebo automobilky sa zastavujú všade a predaj nových automobilov  doslova „zhasol“…ale hospodárstvu krajiny chýbajú dodávky, úžitkové automobily, servisné „vany“, autobusy, mikrobusy…chýba potravinárske a ako sme mali možnosť akútne zažiť, zdravotnícke strojárstvo a výrobné odvetvia.

Reštrukturalizácia výroby je to slovo, ktoré sa blíži od apríla 2020 na Slovensko. …a – už sa deje – dostanú sa z toho rýchlo tí, čo si osvoja “pospandemickú” výrobu.

BOJÍ SA VLÁDA EKONOMICKEJ KRÍZY?

Nuž, bojí sa oprávnene:  Lebo Národná banka Slovenska nedisponuje možnosťou rozhodovať o úrokových mierach, nemá nástroje na aktivizáciu trhu, lebo nedisponuje vlastnou národnou menou. Ani tak ako to môžu v ČR, v Poľsku, v Maďarsku, kde majú vlastnú menu. V prípade Eura môžeme ozaj iba žobroniť o uvoľnenie Eurofondov a redistribúciu kohéznych fondov pomoci…o nič viac.

 VLÁDNE OPATRENIA OVPLYVŇUJÚ EKONOMICKÝ DOPYT V ŠTÁTE!

Ale aj vláda SR má možnosť – veď si to v marci odskúšala – určovať a rozhodovať o opatreniach, ktoré  predsa  OVPLYVŃUJÚ EKONOMICKÝ DOPYT.

A ovplyvňovať ekonomický dopyt, to znamená riadiť trh, riadiť národnú ekonomiku, dnes dokonca využitím tých štyroch nových makroekonomických ukazovateľov a dosahovať tak rozhýbanie hospodárstva Slovenska, teda ekonomiky na národnej úrovni a tým, že ak budú ekonomické aktivity tak dobré, nič im nebude brániť po uspokojení domáceho dopytu expandovať exportom von do zahraničia.

VONKAJŠIE ZMENY, KTORÝM SA TREBA PRISPOSOBIŤ

Pandémia koronavírusu už má a bude mať za následok zmeny, ktoré nik nečakal a ktoré by sa nepresadili donedávna ani politickým prevratom alebo násilnou vojenskou silou.

Štáty pod tlakom života ohrozujúceho nebezpečenstva prijímajú opatrenia tak drastické a tak „protitrhové“ aj „protidemokratické“, že budúci vykladači histórie budú mať plnú hlavu toho, ako to všetko zdôvodniť. Pritom dôvod je vysoko zreteľný a – chvalabohu – morálne odôvodnený: TU UŽ IDE O ŽIVOTY!

 A teda nie o jeden ľudský život, tu ide o zdravie celých národov, spoločenstiev, ba možno i o prežitie národov a ľudstva samého. Neverím, že by sa inak boli udiali tie razantné zásahy do života plne rozvinutej trhovej globálnej ekonomiky a do občianskych až ľudských práv v každej krajine sveta.

No a tí, ktorí zaváhali, alebo sa dokonca týmto krokom bránili a niekedy aj posmievali, doplatili na svoju ľahkovážnosť: Nakazený koronavírusom je premiér britskej vlády Johnson, ale i princ Charles, Británia nebrala vážne hroziacu pandémiu, škandinávske štáty donedávna tak ignorujúce „tú hystériu“  idúcu z juhu Európy začínajú tiež kolabovať..A samotné Spojené štáty to chytilo neuveriteľne rýchlo…a už zažívajú tragédiu aj ekonomický pád – len nezamestnanosť vzrástla za pár dní o milión ľudí.

V hre je osud civilizácie, poškodená je veľmi euroatlantická civilizácia, ale koronavírus zúri po celej planéte Zem. Marketingovo v 2019 vytvorená „Grétka“ je zrazu ticho, pretože toto nečakala ani ona ani jej stvoritelia…nevyvolali taký strach aký tu zavládol dnes.

ZMENA PARADIGMY PRIŠLA RÝHLO A NEČAKANE

 Nečakane nastala zmena paradigmy. Zmena náhľadu na život a zmýšľania o spoločnosti nastala doslova z večera do rána, záviselo to od rýchlosti a rozsahu ohrozenia životov v danom štáte.

Vie si niekto predstaviť, že by v septembri 2019 vlády jednotlivých štátov hermeticky uzavreli štátne hranice? Že by sa bola stopla medzinárodná osobná preprava, lietadlá by zostali na zemi, nepremávali by vlaky, ani autobusy, že by na hraniciach boli kilometrové kolóny kamiónov rozvážajúcich tovary? Vie si niekto predstaviť pusté námestia a ulice hlavných miest Európy, ba celého sveta, prázdne plochy štadiónov, parkov, spoločenských zhromaždísk,  uzatvorené vždy 24 hodín pulzujúce obchodné centrá, kiná, divadlá, prázdne prostriedky hromadnej prepravy cestujúcich, rady ľudí čakajúcich na „típnutie“ digitálneho teplomera do hlavy, či  celosvetovú „repatriáciu“ občanov po krajinách do dobrovoľnej karantény do svojej vlasti?

Vie si niekto predstaviť ešte v decembri 2019, že by politici vystupovali s rúškami na tvári, že by povedzme slovenský parlament zasadal celý zahalený v rúškach a prisahal na Ústavu SR v rukaviciach? Že televízni redaktori by uvádzali hostí s rúškami a že by sa ľudia všade vonku pohybovali v rúškach a – mali STRACH?

Aká sila to donútila cudzích investorov, zahraničné korporácie, uzatvoriť výrobu v štyroch veľkých automobilových fabrikách na Slovensku a tým poslať domov štvrť milióna zamestnancov automotive? Ale to sa nedeje iba u nás, ale i v Čechách, v Nemecku, v Británii, všade…a nielen v strojárskom priemysle…všade…vo výrobe, v obchode, v službách…

Čo sa muselo stať, aby takáto prudká zmena paradigmy, teda náhľadu na ekonomický život planéty, nastal obrazne povedané takmer z hodiny na hodinu? ( Vlastne počas marca 2020?). Aký STRACH to spôsobil?

RIADENIA HOSPODÁRSTIEV SA UJALI VLÁDY NÁRODNÝCH ŠTÁTOV

 Áno, tieto drastické, ale národy zachraňujúce kroky neurobili ani Svetová banka, ani Medzinárodný menový fond, ani Európska centrálna banka či NATO či G7, rozhodne nie „Brusel“, teda Európska Únia ústami svojich reprezentantov – komisárov.  Tí boli v prvých dňoch krízy z pandémie schopní akurát tak skrátiť svoje zasadanie, presunúť ich na neskôr a vlastne „virtualizovať“ svoje kontakty (áno, báli sa o svoje zdravie, hrdinovia Euroatlantickej civilizácie). Dokonca prvé ohlasy ústami „vrchnej komisárky“ boli veľmi kritické k činom národných vlád…veď „taká drzosť, narušiť hlavnú ľudskú slobodu –slobodu voľného pohybu osôb v EÚ“… Velmi rýchlo a do 24 hodín dokázali na vzniklú situáciu zareagovať len vlády národných štátov.

Našťastie sú vlády národných štátov ešte stále volené obyvateľmi danej krajiny a našli sa zodpovední, ktorí prijali tie opatrenia. Prevzali na seba zodpovednosť za drastické kroky – v mene zdravia a života.  A za pochodu menili paradigmu spoločnosti. U nás môžeme ďakovať tomu odchádzajúcej vláde po prehratých voľbách a menovite premiérovi P.Pellegrinimu a jeho kolektívu vo vláde aj v krízovom štábe. Tí nezaváhali a založili našu budúcnosť…inak sme tu mohli mať stovky mŕtvych už v marci…

 ČO SA STALO S PARADIGMOU GLOBÁLNEJ KONKURENCIE, GLOBÁLNEHO RASTU EKONOMÍK A „MODLENIA SA“ K UKAZOVATEĽOVI RASTU HDP?

 Zmizli. Zmizli z večera do rána. Možno „majitelia Zemegule“ niekde zúria, ale tu dolu v reálnom živote a v reálnej ekonomike sa tá paradigma rozplynula ako vyvetraný smrad. Overte si to v každodennom súhrne správ, pýtajte sa ekonomických „expertov“, aj renomovaných politológov. Sem-tam sa nájde nejaký odvážny stúpenec globálneho trhu, ale ten je skôr pranierovaný a zverejňovaný v týchto dňoch ako ukážka názorov, ktoré nepochopili realitu.

Medzitým sa vývoj rýchlo rozbieha, pravdepodobne sa tie nové ukazovatele v ekonomike viac nebudú presadzovať, lebo už dnes tu máme „hrdinov“ globálnych ekonomických záujmov, ktorým je fuk koľko umrie ľudí a koľko ľudí dnes má veľmi obmedzené možnosti života, “len nech zachránime firmy, len nech rozbehneme tú ekonomiku aby bol rast a aby boli zisky…niektorým poslancom v parlamente to trčí z rúšok a mnohým predstaviteľom podnikateľských skupín sa zdá, že už bolo dosť charity, treba zas obnoviť zisky…

s malými zmenami a doplnkami napísané pre Hlavné Správy – Konzervatívny denník 4.4.2020