Desať rán egyptských! Rana prvá: koronavírus!

Nemôžem si poradiť, ale ja osobne vidím veľmi veľkú analógiu medzi tým, čo sa deje v súčasnosti ohľadom koronavírusovej krízy, a medzi tým, čo sa dialo kedysi za čias Mojžiša v Egypte. Princíp je totiž ten istý, len forma je iná. A tým princípom je, že Vládca univerza prostredníctvom prírodných dejov prinúti ľudí skloniť sa pred jeho Vôľou, a pod tlakom vykonať to, čo on chce. Pod tlakom ich prinúti ísť tou cestou, ktorú on ukazuje. A ľudská vôľa sa nakoniec musí podvoliť Vôli Vyššej.

K tomu došlo kedysi dávno v Egypte a k tomu dochádza aj v našej najaktuálnejšej súčasnosti. Ibaže ateizmus, materializmus, konzum a plytkosť v myslení to ľuďom znemožňujú vidieť, vnímať, uvedomovať si a chápať. Koronavírus je však každopádne ranou nášmu modernému svetu, a za touto krízou sa skrýva oveľa viac, než je väčšina vôbec ochotná pripustiť.

Lebo hoci sa v súčasnosti v médiách neustále v rôznych súvislostiach hovorí o koronavíruse, chýba to najdôležitejšie. Zúfalo chýba snaha pochopiť duchovné súvislosti tohto fenoménu, a najmä to, k čomu nás chce prostredníctvom neho dotlačiť Vyššia Vôľa.

Poďme však pekne poporiadku a najskôr si veľmi stručne priblížme, čo sa stalo kedysi dávno v Egypte, a čo má aktuálnu paralelu so súčasným dianím.

Židovský národ sídlil v Egypte a Egypťania ho postupne začali čoraz viacej utlačovať. Ich útlak sa stupňoval až do neznesiteľnosti a židia začali prosiť Hospodina o pomoc, pretože nikto iný im pomôcť nemohol.

Ich prosba bola vypočutá a v Egypte sa narodil Mojžiš. Keď Mojžiš dospel, povedal mu Hospodin, aby v jeho mene predstúpil pred faraóna a žiadal od neho prepustenie židovského národa a jeho slobodný odchod z Egypta. Ak tak ale faraón neučiní, bude Hospodin zasadzovať jeho krajine bolestivé údery, aby ho donútil vyhovieť tejto žiadosti.

Faraón neveril v nijakého Hospodina a neveril, že by mohol zoslať na jeho krajinu nejaké rany. A preto židov neprepustil. A tak začali rany dopadať. Bolo ich desať a pod ich tlakom bol nakoniec faraón donútený kapitulovať.

Ako nátlak na faraóna boli Hospodinom použité rôzne druhy prírodného diania. Spomeňme iba niektoré. Jednou z rán boli napríklad žaby, ktoré svojim množstvom zaplavili celý Egypt. Ďalšou ranou boli obrovské množstvá komárov, ďalšou jedovaté muchy, a zase ďalšou kobylky.

No a zvlášť je treba spomenúť dve z rán, pretože majú veľkú podobnosť so súčasným koronavírusom. Jednou boli otvorené hnisavé vredy, ktoré postihli každého Egypťana, a druhou bol mor dobytka.

A čo je ešte zvlášť potrebné zdôrazniť je skutočnosť, že po každej z rán bol faraón vždy opätovne vyzývaný, aby prepustil židov, ale on vždy zatvrdil svoje srdce a neučinil tak. Preto nasledovala jedna rana za druhou, až nakoniec bola vôľa faraóna i celého Egypta zlomená, a vyššia Moc presadila svoje zámery.

A teraz sa pozrime na analógiu so súčasnosťou. Žijeme v dobe, ktorá je dobou prelomovou. V dobe, v ktorej má dôjsť k zásadnému duchovnému posunu vo vývoji vedomia ľudstva. Ľudstvo sa má duchovne posunúť na oveľa vyššiu úroveň, než je dnes. Má nastať koniec starého sveta s jeho pseudo hodnotami, a má byť nastolený začiatok nového sveta. Sveta pravých duchovných hodnôt.

Skutočnosť, že sa tak udeje práve v našej dobe, potvrdzuje viacero dávnych i novších proroctiev. Spomeňme trebárs známy Mayský kalendár. Ten dobu duchovného zlomu lokalizuje do obdobia okolo roku 2012. Alebo trebárs Sibyla ju označuje, ako dobu železných vtákov, lietajúcich po oblohe. A podobných proroctiev je oveľa viac.

Nachádzame sa teda v dobe veľkého, duchovno evolučného posunu ľudstva na oveľa vyššiu mravnú, etickú a duchovnú úroveň. Tento zásadný posun vo vedomí ľudstva je prirodzeným krokom vo vývoji celého univerza. Je procesom, prebiehajúcim v súlade s Vyššou Vôľou. V súlade s Vôľou Božou!

Problém je však v tom, že ľudstvo sa vo všeobecnosti stalo ateistické a materialistické, čomu zodpovedajú hodnoty, ním uznávané. Sú to hodnoty matérie a konzumu. Hodnoty peňazí a zisku. Hodnoty svetskej slávy a kariéry.

Ľudia dávno zabudli na Stvoriteľa i na to, že v ich vlastných srdciach sa skrýva jeho iskra. Iskra živého ducha, ktorý prišiel do hmotnosti, aby sa tu rozvíjal a rástol prostredníctvom naplňovania ušľachtilých a vznešených hodnôt ducha. Aby rástol prostredníctvom dobra, spravodlivosti, čistoty, ušľachtilosti a lásky k ľuďom i k Stvoriteľovi.

Toto je cesta, ktorou sme mali kráčať, pretože jedine týmto spôsobom sa môže na zemi rozvíjať a rásť náš duch, aby nakoniec v cnostiach dosiahol ľudskej dokonalosti, a ako duchovne dokonalý mohol opustiť hmotnosť a vojsť do večnej ríše Ducha. Do kráľovstva nebeského. Ono je našim hlavným cieľom a jeho dosiahnutie je jediným pravým zmyslom nášho bytia.

Každý z nás má teda v sebe Božiu iskru v podobe živého ducha! A tento duch v nás, toto naše pravé a vznešené „ja“ túži po Stvoriteľovi. Túži po kráľovstve nebeskom. Túži po duchovnej slobode. Túži po slobodnom rozvoji a raste.

Avšak toto naše pravé „ja“ väčšina ľudí odsunula bokom a do úzadia tým, že sa podrobili diktátu racionality rozumu a mysle. Náš rozum a našu myseľ s jej túžbami, cieľmi a čisto materialistickým zameraním, sme začali vnímať ako stredobod svojej osobnosti. Naše nižšie „ja“ rozumu a mysle sme začali považovať za epicentrum svojej osobnosti tým, že sme sa s nimi a s ich žiadosťami plne stotožnili.

A tak milióny ľudí na zemi považujú za samých seba svoj rozum a svoju myseľ, a na svoje pravé duchovné „ja“ a jeho potreby zabudli. Ich pravé duchovné „ja“ je uväznené a zabudnuté za clonou ich rozumu a mysle. Ich pravé duchovné „ja“ v nich však volá o pomoc a po túži slobode, aby sa mohlo slobodne rozvíjať, rásť v cnostiach a smerovať k Stvoriteľovi.

Tak, ako kedysi trpeli židia pod jarmom Egypťanov a prosili Hospodina o pomoc, a on im pomohol, presne tak isto dnes trpí v ľuďoch ich vyššie duchovné „ja“ pod jarmom rozumu a racionalisticko materialistickej mysle. Trpí a prosí Hospodina o pomoc.

A on prichádza, aby pomohol! Prichádza biť svet svojimi ranami, aby otriasol jeho racionálno materialistickými istotami! Prichádza, aby svet pochopil, že nad našim materialisticko racionalistickým usporiadaním sveta, nad našou ekonomickou, finančnou, vojenskou, a vedecko technickou silou stojí Sila oveľa väčšia, ktorá je schopná všetkým týmto otriasť.

Prichádza, aby ľudia pochopili, že jestvuje vyššia Moc, ktorá je ich schopná všetkých izolovať a zahnať do karantény, a tým im darovať čas na premýšľanie. Na premýšľanie o tom, čo je v živote skutočne dôležité! O tom, aké sú skutočné a pravé hodnoty. O tom, aký má zmysel naše bytie. O tom, či sme skutočne len rozum a myseľ s ich potrebami, alebo máme okrem nich v sebe aj Božiu iskru, v podobe nášho večného ducha s jeho potrebami. S potrebami, ktoré musia byť taktiež naplnené a uspokojené.

Koronavírusová kríza je jednou z prvých rán a jej cieľom je oslobodenie nášho duchovného „ja“ od tyranie nášho nižšieho, rozumovo racionálneho „ja“. Lebo nie rozum a myseľ s ich pozemskými hodnotami a cieľmi je tým, čo v nás má vládnuť. Vládnuť v nás má náš duch s jeho duchovnými hodnotami a cieľmi! Všetko to pozemské musí byť až druhoradé!

Toto je rozhodujúcim poznaním, ku ktorému nás tlačí súčasná koronavírusová kríza, pretože nová doba, nastávajúca vo stvorení, je dobou Ducha. Je dobou slobody ducha a slobodného rozvoja ducha! Jedine duchu, ako tomu najvyššiemu v človeku, má slúžiť jeho nižšie „ja“ v podobe rozumu a mysle. Nižšie „ja“ má slúžiť nášmu vyššiemu „ja“ a nie ho spochybňovať, vysmievať sa z neho, zotročovať ho a zapierať jeho existenciu.

Hospodin, na ktorého sme pod vplyvom svojho nižšieho „ja“, reprezentovaného rozumom, mysľou a ich čisto pozemskou orientáciou celkom zabudli, tento nami zabudnutý Hospodin opäť povstáva, aby zasadzoval rany ľudskému nižšiemu „ja“ a všetkému, čo vytvorilo, aby ľudia v samote vynútenej izolácie premýšľali, kým vlastne sú. Aby našli samých seba! Aby sa duchovne oslobodili a nastúpili cestu naplňovania pravých, vysokých a ušľachtilých duchovných hodnôt.

Všetko, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch, alebo rokoch, nás bude tlačiť jedine týmto smerom, pretože nastal čas ďalšieho nevyhnutného vývojového kroku vo stvorení. A pretože ľudia nejdú touto cestou dobrovoľne, budú na ňu tlačení Vôľou vyššej Moci nasilu. Čím skôr to pochopíme a vykročíme tam, kam nás vyššia Moc smeruje, tým menej bolestných rán „egyptských“ na nás dopadne.