Toto kruté odhalenie ma vonkoncom neteší. Lebo sa týka takmer 28 870 rodín, ktoré stratili svojich blízkych. Zo 44 160 (platné 1.4. podvečer) celosvetových obetí údajne najvyspelejšie spoločenstvo tvorí stále viac ako 65%, čiže dve tretiny svetových obetí. Doslova za pár týždňov, z nich viac ako polovica boli týždne nekonania a bagatelizovania! S neuveriteľnou a neprestajne sa zvyšujúcou úmrtnosťou. Pred tromi dňami 6% z infikovaných, dnes už 7,05% sú obeťami COVID-19. Za štyri dni od 28.3. pribudlo viac ako 9 100 obetí. V Číne nula. V tomto kontexte je EÚ hyperveľmocou všetkých čias. Ani Džingischán neovládal takú časť sveta.
Celý svet tzv. liberálnej „demokracie“ (do ktorého nerátam 3 štáty zo 4 vo V4) má podiel infikovaných 75,2% a obetí 80,7% z celosvetových štatistík. Toto musí o niečom vypovedať. Je zaujímavé, že o tomto fakte sa nikto nezmieňuje, nikto nevyrába štatistiky, nikto to neanalyzuje.
V rámci EÚ sa to týka asi 410 300 infikovaných, ktorí predstavujú viac ako 46,5% všetkých infikovaných na svete. Nárast za 4 dni o 103 tisíc infikovaných. Jeden infikovaný na 1 090 obyvateľov spoločenstva, síce na hlinených nohách, ale spoločenstva. Údajne so spoločnými hodnotami. Dúfam, že medzi chránené hodnoty patrí aj ochrana života a zdravia, ochrana najzraniteľnejších, starcov a chorých na iné choroby, teda oslabených a zraniteľných. Namiesto ochrany nadpráv 3% mikromenšiny LGBTI a ochrany voľnosti pohybu a priechodných hraníc, namiesto ochrany nelegálnej migrácie. To je výsledok, s ktorým sa Brusel nechváli.
Je načase, aby sa niekto začal zaoberať analýzou hĺbkových príčin tohto otrasného prvenstva. A pozrel sa na indikátory, ktoré sú do neba volajúce. Štáty EÚ s najvyššou mierou liberalizmu a s najvyšším počtom migrantov alebo zahraničných zamestnancov, majú najnižší počet obyvateľov na jediného nakazeného. Prvenstvo drží Luxembursko s hodnotou dnes už jedným infikovaným dnes už iba na 282 obyvateľov a číslo klesá (čím menej, tým horšie). Striebornú priečku má dnes Španielsko s jedným infikovaným na 490 obyvateľov, hneď nasledované Talianskom s 570, v závese s Belgickom (821) a Rakúskom (845). V skutočnosti by malo „striebro“ Švajčiarsko s jedným infikovaným na 500 obyvateľov a tesne za ním bronz Nórsko (503). Aj keď nie je členom EÚ, indikátory doslova bijú do očí a musia o niečom svedčiť, len to treba hľadať. Nemôže nás uspokojiť, že horšie sú na tom San Marino, Andorra a Island.
Drvivá väčšina štátov otvorenou náručou prijímajúcich migrantov, teda s laxnou imigračnou politikou, má jedného infikovaného na maximálne 2 tisíc obyvateľov, vo veľkej väčšine hlboko pod touto hodnotou (už aj USA). S výnimkou Grécka, ktoré podľa mojich gréckych kolegov má zúfalý deficit v testovaní podozrivých, najmä nelegálnych migrantov a na niektorých ostrovoch im hrozí údajne doslova pandemická katastrofa. Budem len dúfať, že moji grécki známi nadsadzujú a preháňajú. Zatiaľ najlepšie hodnoty vysoko v päťciferných číslach vykazujú práve tie štáty, ktoré odmietajú nelegálnu migráciu aj zločinecké kvóty, vnucované diktátormi z Bruselu. Menovite Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Slovensko.
Možno tvrdiť, že na závery je priskoro, ale korelácia je do očí bijúca. Je najvyšší čas o zlyhaniach a brutálnych pochybeniach, ba zločinoch eurobyrokracie, hovoriť nahlas a otvorene. Politická nekorektnosť očividne zachraňuje životy a chráni pred nákazou. Totiž nemožno si nevšimnúť, že aj na Slovensku sa nakazili a infekciu rozšírili predovšetkým tí najmenej zodpovedne sa správajúci vyznávači „progresívneho liberalizmu“. Im predsa nebude nikto zabraňovať vo voľnom pohybe za lacnými dovolenkami po celej ich „európskej“ „vlasti“. To treba odhaliť otvorene.
Tým narážam aj na indíciu štátov s veľmi nízkym počtom obetí z infikovaných. Pokiaľ sa (dúfajme) situácia výrazne nezmení, tak najlepšie výsledky sú tam, kde je medzi infikovanými veľký počet mladých ľudí a zároveň tam, kde je hustá sieť dobre vybavených nemocníc.
Stále čakám, kedy príde vláda s účinnými opatreniami paralelne vo všetkých oblastiach. Čiže od rýchlotestovania všetkých, ktorí vstupujú na územie, alebo sú podozriví. Pokračujúc okamžitou izoláciou a aktívnou liečbou všetkých infikovaných namiesto pasívnej karantény. Ďalej ustanovením „čistých“ oblastí so zabezpečením normálneho života bez obmedzení. Tieto by sa pod dozorom armády po povolaní záloh hermeticky uzatvorili tak, že do nich nikto nevstúpi bez negatívneho testovania. Zároveň s okamžitými opatreniami na zabezpečenie maximálnej miery sebestačnosti v základných potravinách hoci aj aktívnym vstupom štátu do rozhodnutí poľnohospodárov, hoci aj rozoraním repkových osevov. Aj vstupom do obnovy zničených stavov dobytka a hydiny so štátnou zárukou odberu produkcie. Potravinová a lieková bezpečnosť musí byť prioritou. Zabezpečme si zásobovanie liekmi z oblastí, ktoré nie sú ohrozené. Na ten účel zrušme nezmyselné sankcie proti Rusku. Pôjde o životy, o naše životy, našich blízkych.
Jedným z ekonomiku podporujúcich a nedostatok financií eliminujúcich opatrení môže byť okamžitý vládny dekrét o zoštátnení všetkých podzemných zdrojov, najmä vody, uhlia a vzácnych kovov. Pre vzácne kovy toto opatrenie rozšíriť aj na nadzemné haldy tzv. hlušiny, ktoré obsahujú ekonomicky zaujímavé a vyťažiteľné množstvá najmä striebra a zlata. Územie Slovenska bolo po dlhé historické obdobie doslova hyperveľmocou v ťažbe striebra. Nie sme bezvýznamní ani v zásobách zlata. Začnime zarábať aj na uráne. Nezamestnaní sa radi preškolia. Seriózne sa venujme surovinovej bezpečnosti. Mám banícke civilné vzdelanie, viem o čom hovorím. Vláda nesmie hrať na cudzích výpalníkov, ktorí chcú ovládnuť naše zdroje, musí kopať za svojich občanov, za nás.
Bude nutné pripraviť opatrenia aj na prechod na vlastnú menu. Prepad hospodárstva, prepad HDP a hroziaca inflácia môžu dosahovať tento rok bezprecedentné dvojciferné hodnoty. Nečakajme, že po bezohľadnom arogantom správaní sa eurobyrokracia zmení. Pripravme sa na najhorší scenár vývoja. Vezmime osud do vlastných rúk. Starajme sa o seba. Nemožno čakať, nemožno plakať, treba konať. Veľmi rýchlo! Kríza si vyžaduje viac štátu, nie menej. Kríza umožňuje demonopolizáciu, čiže presadenie vyváženia medzi štátnym resp. družstevným a súkromným vlastníctvom. Napraviť to, čo sa v minulosti prehnalo. To neznamená návrat socializmu.
