Lovci “extrémistov” – jeden zo znakov úpadku demokratickej spoločnosti.

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Pred ostatnými parlamentnými voľbami žiadna politická nesľubovala voličom, že bude presadzovať politiku boja proti extrémizmu. Po voľbách sa absencia tohto sľubu zmenila na jednu z dôležitých úloh vnútornej politiky koaličnej a vládnej moci. K vládnej moci sa razantným spôsobom pridal prezident SR Andrej Kiska. Boj proti extrémizmu sa rozrástol po stránke obsahovej, organizačnej a personálnej, osvojili si tento boj orgány činné v trestnom konaní a súdna moc. Vládnej moci a prezidentskému úradu významne pomáhajú niektoré mimovládne organizácie a iniciatívne skupiny.

Všetci spoločne a vo vzájomnej spolupráci a porozumení si tak „založili“ spoločnosť na spôsob podnikateľského subjektu, ktorá v duchu neoliberalizmu stvorila produkt vhodný pre podnikanie v oblasti politiky a verejného záujmu – „extrémizmus“. Ponuka tohto produktu bola a je v oblasti politiky aj dostatočne ošetrená v zmysle, že „extrémizmus“ sa musí potlačiť, aby vraj neohrozil spoločnosť. Podnikanie s „extrémizmom“ je veľmi výhodná záležitosť, pretože finančné náklady na „prevádzku“ sú z úrovne vládnej moci zabezpečené. V prípade podnikania s „extrémizmom“ ide o subjekt založený štátom a preto vládna moc nemá problém s finančným pokrytím aktivít spojených s odhaľovaním a potieraním „extrémizmu“.

Ako bude pracovať takáto štátna podnikateľská spoločnosť? Bude riadená aj naďalej Ministerstvom vnútra SR, ktoré má prijaté opatrenia na systematickú podporu v boji proti prejavom „extrémizmu“ a dokonca aj v boji proti šíreniu propagandy. Ministerstvo vnútra SR k tomu využije osem miliónov eur z eurofondov cez operačný program Efektívna verejná správa., ktorého je príslušné ministerstvo riadiacim orgánom. Samozrejme, nepôjde iba o eurofondy. V už sformovanej štruktúre pracovníkov Ministerstva vnútra SR a Ministerstva spravodlivosti SR bude potrebné zaplatiť aj ďalších „odborníkov“, ktorí sa venujú či budú venovať boju proti „extrémizmu a k tomu bude slúžiť aj štátny rozpočet. Takže daňoví poplatníci na Slovensku budú prispievať aj k tomu, aby si platili za služby, ktoré si u politikov neobjednali – „výroba a spracovanie“ produktu „extrémizmus“.

Je politickým zločinom proti ľudskému rozumu a bezohľadnosťou k občanom krajiny zaťažiť problematiku efektívnej verejnej správy bojom proti „extrémizmu“ či produktom „extrémizmus“. Verejnú správu tvorí štátna správa a územná samospráva – obce a vyššie územné celky. Vládna moc má záujem využívať verejnú správu na potieranie slobody slová a názoru. Z titulu svojho mocenského postavenia plánuje zneužívať verejnú správu na úlohy, ktoré jej vôbec nepatria. V skutočnosti verejnej správe patrí úloha organizovať a vytvárať podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných. To je jej pozitívna úloha, ktorá má mnoho nedostatkov a ktorú je potrebné prednostne riešiť po stránke materiálnej, personálnej, vzdelávacej či finančnej.

A čo robí vládna moc ? Efektivitu verejnej správy spája s negativizmom, ktorý chce presadiť aj v oblasti komunálnej politiky či územnej samosprávy vôbec. Jej plán je jednoduchý. Najprv dostatočne a priebežne „zadymiť“ spoločnosť produktom „extrémizmu“ a strachom z takéhoto produktu. Potom sledovať názory a postoje jednotlivcov a skupín obyvateľstva ( rekognoskácia spoločenského terénu ) a následne na základe určitých analýz a rozborov určiť potenciálnych „extrémistov“ a predložiť návrhy orgánom činným v trestnom konaní.

Celý operačný program Efektivita verejnej správy počíta s tým, že jeho realizáciou bude vytvorená podnikateľská spoločnosť s kvalifikovanými odborníkmi – lovcami „extrémistov“. Takejto úlohe dáva vládna moc vysoký stupeň dôležitosti pre spoločnosť, pričom absolútne bez výčitiek svedomia nepodniká žiadne kroky k tomu, ako riešiť ústavnú povinnosť o účasti občanov na správe vecí verejných. Táto povinnosť môže vytvoriť lepšie podmienky pre naplnenie slobody slová a a názoru z radov občanov. Lov „extrémistov“ bude mať opačnú tendenciu – čo najefektívnejšie vytvoriť medzi občanmi prostredie strachu z prenasledovania za myšlienky a názor, podstatne zredukovať u časti občanov ich schopnosť byť aktívnymi účastníkmi určitých politických procesov.

Lovci „extrémistov“ majú podľa zámeru MV SR byť odborne vzdelaní špecializovaní pracovníci, pretože bude potrebné z ich úrovne analyzovať stav a trendy extrémizmu a dokonca aj terorizmu a šírenia propagandy. Usudzujem, že extrémizmus sa dotýka aj terorizmu, ktorý u nás nemá živnú pôdu, ale sa dotýka aj šírenia propagandy, pretože ministerstvo vnútra je už dostatočne zorientované v tom, že treba bojovať proti ruskej propagande, nakoľko pre našich občanov nie je vhodné, aby si osvojovali myslenie a názory spojené s ruským videním sveta a politiky.

Z operačného programu Efektívna vnútorná správa sa počíta s budovaním kapacít pre verejnú správu a budovaním spolupráce medzi aktérmi výskumného, mimovládneho, štátneho a samosprávneho sektora. Je možné predpokladať, že určení aktéri budú v úlohe lovcov „extrémistov“ koordinovať svoju činnosť a dajú tomuto lovu akýsi „objektívny“ a „vedecký“ charakter, aby zdôvodnenia na ich úrovni bolo možné v spoločnosti akceptovať.

Prácu lovcov „extrémistov“ v skutočnosti nemôže vykonávať aktívny občan, morálne na výške, s rozvinutým stupňom svedomia a so záujmom o veci verejné a teda aj politické, teda taký občan, pre ktorého sloboda slová a názoru sú posvätné podmienky demokracie. Prácu lovcov „extrémistov“ preto môžu vykonávať iba ľudia, ktorí nemajú žiadne zábrany škodiť svojim spoluobčanom, pre ktorých politika a účasť občanov – voličov na správe vecí verejných sú „španielskou dedinou“, ktorí nebudú mať morálne zábrany špehovať, udávať, vymýšľať scenáre ohrozenia bezpečnosti štátu a byť prisluhovačmi politickej moci, ktorá vedie národ do náručia pánov z Bruselu.

Ministerstvo vnútra si dokonca dáva úlohu zvyšovať právne vedomie o činoch extrémizmu, terorizmu a šírenia propagandy. Dá sa preto predpokladať, že lovci „extrémistov“ v rámci svojich pracovných povinnosti budú mať tendenciu zvyšovať počty prípadov „extrémizmu“ a tým rozširovať oblasti ich posudzovania. Veľmi vážne sa počíta s prevenciou prejavov extrémizmu, terorizmu a šírenia propagandy. Policajti a ďalší lovci „extrémistov“ sa zrejme budú učiť, ako v tomto prípade postupovať vo vzťahu k verejnosti a zraniteľným skupinám. A aký má byť politický efekt z takejto prevencie ?

Dosiahnuť tichý súhlas s politikou vládnej moci na Slovensku a s politikou Bruselu – do ničoho sa nemiešať a všetko strpieť !!! Ak občan bude aktívne využívať slobodu slová a názoru, potom si v politike vládnej moci môže všimnúť veľa rozporov a nezmyslov. Napríklad. Róbert Fico so svojou vládou aktívne bojuje proti fašizmu svojich občanov – voličov. Na strane druhej Slovensko pod jeho vedením sa aktívne pridalo k obnoveniu fašistického cieľa z 2. svetovej vojny: zničiť Rusko. Ministerstvo vnútra SR aktívne formuje armádu lovcov „extrémistov“, ale vojska NATO za ten čas v blízkosti hraníc s Ruskom organizujú cvičenie za cvičením, presúvajú vojenskú techniku na východ Európy. Vo vzťahu k NATO máme vraj záväzky, vo vzťahu k občanom – voličom vládna moc žiadne záväzky nepociťuje.

Ako chceme napríklad zvyšovať právne vedomie o činoch terorizmu, keď sme zástancami všetkých zločinov, ktorých sa dopustil demokratický Západ v tomto storočí v Iraku, Afganistane, Líbyí, Sýrií či predtým v Juhoslávií a keď EÚ sama pomáha organizovať ilegálnu migráciu do Európy. Ako chce ministerstvo vnútra analyzovať stav a trendy extrémizmu či organizovať systém vzdelávania v oblasti posudzovania a prevencie prejavov extrémizmu, keď boj proti „extrémizmu“ od samého začiatku stvorenia produktu „extrémizmu“ je zo strany vládnej moci poňatý ako „jednopolová hra“, ako hra na jednu bránku patriacej občanom – voličom.

Palica má dva konce, problémy môžu mať dve krajné polohy. Nie je možné predpokladať, že krajná pozícia ( extrém ) sa môže a musí vyskytovať iba na strane občianstva. Zákonite musí platiť, že existuje politický extrémizmus, extrémizmus vládnej moci a že tento extrémizmus môže celej spoločnosti narobiť veľké škody. Vládna moc zneužíva svoje politické postavenie, pretože svoj extrémizmus nepripúšťa, pokladá za niečo, čo neexistuje. Ako sa potom zorientovať v takejto situácií ?

Boj proti „extrémizmu“ a príprava lovcov „extrémizmu“ z rôznych sektorov života spoločnosti obmedzuje význam Arény politického boja. Politický boj potrebný pre zdravý vývin spoločnosti vyžaduje, aby sa občania – voliči a politici vzájomne ovplyvňovali a usilovali sa o presadzovanie svojich záujmov a predstav o živote spoločnosti či národa. Politický boj má byť aj o tom, aby sa v slobodnej politickej súťaži politický extrémizmus a občiansky extrémizmus stretli a spoločne bojovali o myšlienky a návrhy, ktoré do života spoločnosti je potrebné presadiť. Iba toto je o skutočnej demokracií ako právnom štáte a nie iba o parlamentnej demokracií, ktorá je zúžená na priestor činnosti zákonodárneho zboru.

Demokracia v širšom význame ( ako Aréna politického boja ) potom nemôže dovoľovať, aby jedna z extrémnych strán – vládna moc – si dovoľovala vytvárať právne prostredie ( organizácia štátnej správy a územnej samosprávy a zákony ) proti extrémizmu občanov – voličov a v zmysle rôznych „expertných vyjadrení“ či „výskumných programov“ dávala občanov na trestnú zodpovednosť. Takáto aktivita vkladania právneho prostredia pre postih občanov – voličov do Arény politického boja nepatrí, pretože ide o „súčiastku“, ktorá podstatne znižuje výkon fungovania „motora“ – spoločnosti. Vládnej moci vkladanie právneho prostredia do Arény politického boja nevadí, pretože táto moc nemá v pláne rozvíjať demokraciu v širšom význame a pre demokraciu v poňatí parlamentnej demokracie boj proti „extrémizmu občanov – voličov úplne vyhovuje. Demokracia v širšom význame ( ako skutočný právny štát ) nepotrebuje, aby vládna moc zamestnávala lovcov „extrémizmu“.

V dnešnej dobe je evidentné, že takýto pohľad na demokraciu sa žiadna štandardná politická strana nepokúša pripomenúť, ukázať, vysvetliť či presadzovať. Z môjho pohľadu na demokraciu sa ukazuje, že vyhlásenia vládnej moci či politických elít vôbec, že bojom proti extrémizmu bránia demokraciu, predstavujú úplný nezmysel. Tento nezmysel je ľahko živiť ako svoje presvedčenie vždy za tej istej pozície – za presvedčenia, že demokratický právny štát sa stotožňuje s predstavou, že v spoločnosti má platiť iba ( ! ) parlamentná demokracia. V duchu tohto omylu (
či skôr zámeru ) potom vystupujú pred kamerami politici, aby presvedčivo dokumentovali, ako chránia hodnoty západnej demokracie.

Dá sa teda predpokladať, že operačný program Efektívna verejná správa nesplní svoje poslanie z hľadiska demokracie v širšom význame, ale bude všetko organizované tak, aby vládna moc posilnila svoje pozície na úkor občanov – voličov. Poslanie nebude splnené preto, pretože MV SR nepripustí myšlienku existencie politického extrémizmu vládnej moci ako „partnera“ občianskeho extrémizmu. Operačný program Efektívna verejná správa splní svoje poslanie z hľadiska boja proti „extrémizmu“, pretože vytvorí organizovanú skupinu lovcov „extrémistov“, ktorá bude nútená dosahovať dobre výsledky v svojej práci. Hasiči potrebujú k naplneniu svojho statusu aktívny živel – oheň. Lovci „extrémistov“ budú potrebovať k naplneniu svojho statusu aktívnych občanov, z ktorých si budú môcť vybrať dostatok „extrémistov“.

V skutočnosti existencia lovcov „extrémistov“ do efektívnej verejnej správy nepatrí, rovnako ako nemôže patriť nikde inde. Je to opatrenie na ochranu politiky demokratického Západu pred voličmi, teda aj ochrany politiky vládnej moci na Slovensku. Jednou z najväčších podlosti politiky vládnej moci a politických elít je to, že sa u občanov – voličov snažia podporovať iba také aktivity, ktoré im nekomplikujú ich vládnutie a ktoré im skôr pomáhajú dezorientovať občanov – voličov proti ich snahám dosiahnuť zvýšenie svojho vplyvu na rozhodovanie vo veciach verejných. Podľa poslanca Európskeho parlamentu Štefanca ( KDH ) je potrebné podporovať také aktivity, ktoré sa proti extrémizmu postavia, ktoré mu postavia hrádzu. Lovci „extrémistov“ teda začali dostavať podporu od vládnej moci a príslušných politických štruktúr SR a EÚ. Poslanec EP Ivan Štefanec navrhol blogera Jána Benčíka na ocenenie Cenou európskeho občana za rok 2017. Blogerovi bola cena udelená a odovzdaná a vraj to bolo prvé ocenenie človeka, ktorý aktívne bojuje proti extrémizmu občanov.

Aj za pomoci poslankyne EP Moniky Beňovej bol s Jánom Benčíkom „vyrobený“ model – prototyp nového človeka – európskeho občana, ktorý sa plne stotožnil s bruselskou administratívou a politikou EÚ, pretože dokázal ( vraj ) prekonať ( možno v sebe zaprieť ) názorové rozdiely a stal sa vzorom poslušnosti, pasivity a špehovania. Jeho vzor je tak výrazom jeho vôle nie k plnosti spoločenského života aj za asistencie občanov – voličov, založeného na rozdieloch medzi ľuďmi vrátane názorových, ale na vôli byť v pasívnom postavení jedinca – otroka a národa, ktorí spoločne prijímajú „hodnoty“ EÚ ako dar slnka a vážia si svoju „Matku“ v Bruseli.

Tento nový prototyp „európskeho občana“ podľa Moniky Beňovej je vzácny človek, ktorý dokáže čeliť zlu a tým vraj napomáha verejnosti, aby reálne videla všetky negatívne fenomény našej doby. Na skutočného občianskeho aktivistu pán Benčík už nedorastie, pretože si vedome pomýlil svoje poslanie medzi verejnosťou. Práve poslanie občianskeho aktivistu nie je o tom, aby odhaľoval či ukazoval pravú tvar ľudí, ktorí si demokratické hodnoty, na ktorých stojí EÚ, nevážia. Občiansky aktivista si nesmie dovoliť postaviť občanov – voličov do pozície dieťaťa, ktoré si nevie vážiť svojich rodičov a preto musí byť pranierované a potrestané.

Občiansky aktivista sa v prvom rade má vyznačovať silnou vôľou k aktivizmu v politike – k organizovaniu občanov – voličov na správe vecí verejných. Toto sa nezaobíde bez neustáleho pôsobenia a kritického pohľadu na prácu politickej elity a vládnej moci vôbec vrátane takej nadnárodnej štruktúry ako je EÚ. Pestovať u verejnosti vôľu k vďačnosti a poslušnosti k všetkému politickému znamená v prvom rade rušiť ( ! ) skutočné poslanie občianskeho aktivistu a zároveň aj možnosť silného vplyvu na politikov a politickú činnosť.

Občiansky aktivista má svojou analýzou politických javov a procesov vnášať do radov občanov – voličov určitý uvedomovací proces, prispievať k osvieteniu jednotlivcov z verejnosti aj tým, že sa politické javy a procesy budú vedieť pomenovať otvorene, pravdivo, objektívne, kritický, pretože sa deformovanie demokratických hodnôt deje priebežne a práve následkom práce politickej elity. Na miske váh spravodlivo usporiadanej a konajúcej spoločnosti majú mať svoju stranu ( misku ) občania – voliči. Dnešná situácia je taká, že voľbami sa iba „kupujú váhy“, ale sloboda slová a názoru sa cez mechanizmus vplyvov občanov na veci verejné na „váženie“ už nedostane.

Nemám záujem teraz otvárať tému fungovania EÚ a členstva SR v nej. Iba pripomeniem to zásadné, že fungovanie EÚ sa nesmie organizovať ako výlučná záležitosť politických elít a rôznych nadnárodných štruktúr bez vedomia a súhlasu občanov – voličov. Práve toto sa už dlhé roky deje a pán Benčík si pritom veselo sníva o demokratických hodnotách, na ktorých je EÚ postavená. Spoluúčasť našej vládnej moci na takejto politickej praxi, ktorá je organizovaná v opozícií proti národnému štátu a jeho suverenite, si vyžaduje z úrovne občianskeho aktivistu otvorenú a racionálnu kritiku a návrhy, ako reformovať EÚ na nových základoch. Všimnime si, že politika Róberta Fica sa vôbec netýka otázok reformovania EÚ v smere posilnenia jej členských krajín, ale sa dotýka otázok čoraz silnejšej integrácie v smere vybudovania a vyhlásenia nového super štátu či EÚ ako superveľmoci, ktorá bude vládnuť celej Európe.

Vie pán Benčík pomenovať, k čomu vedie neustále bľabotanie o integračnom procese v rámci EÚ ? Z môjho pohľadu ide o konečné a definitívne vybudovanie silného super štátu so sídlom v Bruseli a to je neprijateľné bez výlučného súhlasu obyvateľov – voličov každej členskej krajiny. Vládna moc a politické elity sa pustili cestou politického extrémizmu, o ktorom som sa už zmienil. Poslankyňa EP Monika Beňová je presvedčená, že pán Benčík je vzácny človek, pretože dokáže čeliť zlu. Ak si u politikov všimneme, z radov koho sa podľa nich šíri zlo, tak je to iba ( ! ) strana občanov – voličov a nikto iný !!! Je preto potrebné si položiť otázku: Komu máme v spoločnosti čeliť: a) „extrémistom“ z radov občanov – voličov alebo b) vládnej moci ?

Ak dovolíme, aby v spoločnosti jej záujmy zastupovali lovci „extrémistov“, umožníme lepšie paralizovať občanov – voličov od ich práva účasti na správe vecí verejných. Zároveň vládnej moci dovolíme, aby pracovala v režime „pokojnej staroby“ a mohla v čomkoľvek zneužívať svoje mocenské postavenie. Pán Ján Benčík patrí k skupine lovcov „extrémistov“ a pre skutočnú spoločnosť v jej verejnej podobe neprispieva ničím pozitívnym. Absurdne vyznieva aj jeho ocenenie Biela vrana, pretože ako občiansky aktivista sa vyznamenal iba v jeho negatívnom vymedzení sa k občanom – voličom.

Iný prípad predstavuje úsilie čeliť vládnej moci, ktorá sa pomerne často vyznačuje svojim politickým extrémizmom. Boj proti tomuto extrémizmu, ktorý sa verejne nepriznáva, že existuje, si nevyžaduje, aby spoločnosť disponovala lovcami. Skôr si vyžaduje, aby spoločnosť disponovala demokratickým mechanizmom účasti občanov – voličov na správe vecí verejných, aby sloboda slová a názoru nebola potlačovaná. V tomto prípade skutočný občiansky aktivista stojí na strane občanov – voličov, v ich prostredí formuluje dôležité návrhy pre vládnu moc. Kritizuje zneužívanie politickej moci, odsudzuje boj proti extrémizmu. Pokiaľ ide o fungovanie EÚ, tak napomáha verejnosti celkom reálne sa zoznámiť s jej negatívnymi fenoménmi. V rámci posudzovania politických procesov a javov si všíma, aké sú morálne postoje politikov z hľadiska politickej etiky.

Občiansky aktivista Ján Benčík sa nezameriava na pozíciu čeliť vládnej moci a tým pomáhať občanom – voličom ovplyvňovať jej politiku. Pravý opak je jeho doménou. Pomáhať vládnej moci, aby úspešne plnila svoj politický program, aby občan – volič jej bol za to vďačný a poddajný. Najúžasnejším propagandistickým výtvorom terajšej vládnej moci, politických elít na čele s prezidentom SR je „diabolská“ myšlienka, že zlo sa v našej spoločnosti, a vôbec v priestore EÚ, šíri z úrovne občanov – voličov a je potrebné tomuto zlu čeliť. Týmto propagandistickým výtvorom sa veľmi efektívne odoberá potrebná energia z potenciálnych aktivít verejnosti. Je to pomerne jednoduchá schéma predstáv verejnosti. Prevážna väčšina občanov našej spoločnosti si myslí, že vôbec nepracuje na žiadnej z podôb konkrétneho zla. Potom to môžu byť iba jedinci, ktorí nemôžu mať dôveru spoločnosti a preto lov na nich má podobný zmysel ako lov na zločincov.

Lenže v našej dobe nejde o problém kriminálneho zla, o požiadavku znížiť nárast trestných činov, hoci medzi nich boli zamiešané aj trestné činy za extrémizmus. V našej dobe ide o politické zlo, ktoré sa nezadržateľne šíri ( aj ) z Bruselu, do svojich chápadiel získalo predstaviteľov národných politických štruktúr členských krajín EÚ ( vládu, prezidenta, parlament, tretí sektor ) a ostala k riešeniu ťažká ale zvládnuteľná úloha – zlomiť občana – voliča tak, aby ani poriadne nemal čas všimnúť si, že sa stal „otrokom“ demokratickej spoločnosti, ktorý nebude pociťovať žiadnu potrebu odporovať politike národnej vlády a EÚ.

Naša doba európska sa vyznačuje hlbokou krízou. Jej duchovný rozmer je neustále sprítomňovaný predstavami o usporiadaní prirodzeného územia Európy, o spôsoboch ľudského bytia a jeho hodnôt, ktorý cez biedu verejnej politiky sa „úspešne“ zahniezďuje v myslení a konaní politických elít, občanov a verejnej správy a je výrazom bezohľadnej vôle po panstve a moci nad životmi ľudí. Tento duchovný rozmer patrí vyspelému kapitalizmu, ktorý seba potvrdzuje zákonitým vývojom založeným na globalizácií sveta a budovaním poriadku života ľudstva tvoreného na existencií absolútnej individuality spojenej iba s informačnými technológiami, ktoré umožnia vládcom sveta človeka ( z ich strany konečne ! ) zbaviť jeho ľudskej podstaty ( straty vlastnej schopnosti myslieť a konať ). Úpadok demokratického Západu je badať najmä cez tieto spoločenské procesy:

1. Nastoľovanie ( namiesto plebejského ) vysoko panského ducha spojeného s úsilím o totálnu nadvládu nad každým štátnym útvarom a občanom – voličom.

2. Frontálny nástup politického organizovania krivých svedectiev a faktov o našej dobe a plošná debilizácia más.

3. Narastanie bohatstva bohatých a mohutný útlm životnej úrovne más v záujme rastu bohatstva a moci finančného kapitálu.

4. Demografické vyprázdňovanie západnej spoločnosti a masové vytvorenie čo najhorších podmienok pre šťastný život rodín a ich finančné zabezpečenie.

5. Úplné odtrhnutie sa politických elít od verejnosti a úpadok verejnej správy.

6. Zastaralý plošný volebný systém, ktorý neumožňuje občanom – voličom mať vplyv na výber a voľbu svojich zástupcov.

7. Informačné technológie na ceste od pomocníka človeka k jeho definitívnemu zotročeniu a zbaveniu ľudskej podstaty.

O načrtnutých spoločenských procesoch nebude hovoriť a písať v otvorenom štýle žiadna zo štandardných politických strán, pretože uchádzať sa o hlas voliča je už iná problematika. To, že lovcov „extrémistov“ pokladám za jeden zo znakov úpadku demokratickej spoločnosti, to nevyplýva z toho, že v spoločnosti máme takých ľudí ako je pán Benčík. Osobne plne rešpektujem jeho názory, pretože rešpektujem slobodu slová a názoru a teda nevylučujem ich z Arény politického boja. Najskôr mi vadí to, že politické elity a vládna moc si na podporu svojej politiky v dnešnej dobe vyberajú ľudí, ktorí majú všetky predpoklady stať sa dobrými lovcami „extrémistov“. Proti lovcom „extrémistov“ sa môžu účinne brániť iba občania – voliči, ktorí si k tomu vytvoria určitú platformu potrebnú na organizované odhaľovanie úpadku demokracie, lebo tá nemôže existovať v dobrom stave, ak občania – voliči upadnú do úplnej pasivity.

Dušan Hirjak