Investičná výnimka v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti

   Na Slovensku aj po 25. rokoch stále chýba dostatočná diaľničná infraštruktúra. Na nekonečné sľuby vlád o prepojení Bratislavy a Košíc sme si už zvykli. No výsledok stále nulový. Súčasné nastavenie financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z európskych zdrojov ( okrem D4 a R7 vo forme verejno-súkromného partnerstva PPP projekt)  sa javí ako nedostačené a nedokáže financovať všetky potrebné nedostavané úseky. Z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014-2020 ( s možnosťou čerpania do roku 2023), ktorého súčasťou sú aj prostriedky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. S predpokladom, že na konci programového obdobia budú vyčerpané všetky prostriedky, stále bude chýbať niekoľko nedostavaných úsekov, ktoré štát nedokáže v dostatočnej  miere financovať zo štátneho rozpočtu.

   Na dobudovanie kompletnej diaľničnej infraštruktúry horizonte niekoľkých rokov vďaka súčasnému  nízkemu deficitu -1,29%  a štátnemu dlhu 51,9 HDP v popravní s ostanými krajinami EU,  ako najvhodnejšia forma financovania výstavby nových úsekov je získanie finančných prostriedkov z dlhopisných trhov za výhodné úverové podmienky. Jediný problém s čerpaním takýchto finančných prostriedkov je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v súčasnom znení takúto možnosť neumožňuje. Zákon bol prijatý na konci roka 2011 po páde vlády Ivety Radičovej všetkými vtedajšími koaličnými a opozičnými  politickým stranami s účinnosťou od 1. marca 2012. Prijatie ústavného zákona zaväzovalo budúce vlády udržovať, prípadne znižovať verejný dlh pod 60 % HDP, čo bola jedna s podmienok Maastrichtských kritérií pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska. Boli  vytvorené sankčné a korekčné mechanizmy, ktoré majú zabrániť vysokému nárastu dlhu na veľmi kritické úrovne, jednoducho povedané ak si  štát požičia prostriedky na výstavbu infraštruktúry  zvýši tým pádom svoj dlh a pri prekročení určitej percentuálnej hranice dlhu budú spustené spomínané mechanizmy a vznikol by tým pádom začarovaný kruh. V čase prijatia zákona bola v EU prítomná finančná a hospodárska kríza, ktorá spôsobila vysoké zvýšenie verejných dlhov HDP členských štátov a vďaka spomínaného ústavného  zákona  nemôže vláda si bezhlavo požičiavať a zvyšovať verejný dlh. Dnes v čase konjunktúry, ako som už spomínal je logické a možné pri verejných investíciách ako sú diaľnice si výhodne požičať na dlhopisných trhoch, ale súčasné znenie zákona takúto možnosť vylučuje.  Preto vo vládnej koalícii prebiehala pol roka diskusia, ktorá má nájsť vhodné riešenie so zavedením tzv. investičnej výnimky. Štát bude môcť za určitých podmienok získať finančné prostriedky, ktoré tak nevyhnutne potrebujeme dobudovanie diaľničnej infraštruktúry.

Koaliční poslanci predložili návrh uznesenia do NR SR, ktorý ma finančnému výboru nariadiť prípravu novely ústavného zákona. Aby bol ústavný zákon prijatý musí zaň zahlasovať minimálne 90 poslancov. Je jasné, že koalícia bude potrebovať aj hlasy opozície. Rokovania ministra financií Petra Kažimíra ( SMER –SD) s opozičnými stranami sú na bode mrazu a je dosť možné, že návrh nebude prijatý. Opozícia považuje súčasné nadstavenie zákona za dostatočné a  poslanec SAS Eugen Jurzyca argumentuje tým, že podľa súčasných pravidiel  sa  nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy so súčasným dlhom 51,9% HDP. Strana OĽANO- NOVA Igora Matoviča môže argumentovať s tým, že nemieni podporovať ďalšie šafárenie verejných financií spojné s výstavbou diaľnic a s tým, že skončia opäť na účtoch firiem, ktoré sú napojené na súčasnú vládnu koalíciu. Je pravdepodobné, že aj ostatné opozičné strany nezahlasujú za koaličný návrh, preto vláda bude musieť hľadať iné riešenie financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Minister dopravy Arpád Érsek ( MOST-HÍD) naznačil, že náhradným riešením by mohlo byť aj financovanie výstavy cez PPP projekty s čím má už Slovensko skúsenosti.

Asi sa všetci zhodneme, že výstavba diaľnic je potrebná a nevyhnutná s tým rozdielom, že koalícia a opozícia majú rozdielne názory ohľadne spôsobu financovania. Nájsť spoločný konsenzus bude v súčasnom rozložení síl veľmi náročný. Bohužiaľ najviac tým trpia obyvatelia regiónov s chýbajúcou diaľničnou infraštruktúrou, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť v rámci Slovenska. V spomínaných regiónoch preto chýbajú pracovné príležitosti, ktoré vďaka chýbajúcej dopravnej infraštruktúre budú aj naďalej absentovať. Pre ťažkú dopravnú dostupnosť regiónov absentuje aj cestový ruch, ktorý by vďaka kvalitnému dopravnému prepojeniu mohol prilákať mnoho slovenských aj zahraničných turistov.

Pred pár dňami bola zverejnená analýza Útvaru hodnota za peniaze, ktorá tvrdí, že výstavba rýchlostnej cesty R2 smer Zvolen- Košice v plnom profile je ekonomicky nerentabilná a navrhuje ekonomicky lacnejšie riešenie výstavby. Podľa spomínanej analýzy, ktorá zahŕňa možné ekonomicky rentabilné  varianty výstavby a to vybudovanie R2 v polovičnom profile, alebo modernizáciu existujúcej cesty I. triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí. Negatívne stanovisko voči analýze sa postavili minister hospodárstva Peter Žiga ( SMER-SD) a koaličná strana MOST-HÍD.   Pokiaľ by Vláda SR akceptovala pripomienky tejto analýzy výstavba tzv. južnej diaľnice v pôvodne plánovanom plnom profile bude zastavená. Takéto možné rozhodnutie vlády len prehĺbi vysoké regionálne rozdiely na Slovensku a platí staré známe ak by sa diaľnica stavala z východu na západ už by bola dávno postavená.