Po britskom referende o zotrvaní v EU, kde občania VB rozhodli v prospech Brexitu, nastala v EU diskusia tzv. dvojrýchlostnej Európe. Členské štáty, ktoré budú mať záujem spolupráce v niektorých oblastiach je možná hlbšia integrácia a spolupráca medzi nimi. Ako dobrý príklad tzv. dvojrýchlosti je nedávna dohoda ministrov spravodlivosti a vnútra 20 členských štátov vrátane Slovenska o zriadení Úradu európskeho prokurátora (EPPO),ktorého hlavná úloha má byť odhaľovanie daňových podvodov a ochrana ekonomických záujmov EU. Okrem toho si ministri sľubujú od nového úradu aj efektívnejšie vyšetrovania podvodov s eurofondami. Jeho pôsobnosť bude na základe posilnenej spolupráce v tých štátoch, ktoré za návrh hlasovali. Počas minuloročného slovenského predsedníctva v Rade EU zaradili ministri pod pôsobnosť Úradu EPPO aj vyšetrovania podvodov s DPH. Vytvorenie úradu navrhla Európska komisia už v roku 2013 a vychádzala z Lisabonskej zmluvy, ktorá počíta s vytvorením inštitúcie. Je preto logické, že Nemecko a Francúzsko ako hlavní hráči v EU s ich prointegračnou politikou jednoznačne podporujú návrh komisie. Členské štáty sa pôvodne dožadovali, aby na delegovaných prokurátorov na európskej úrovni dohliadali úradníci z konkrétnej členskej krajiny. Ak by návrh prešiel v pôvodnom znení v praxi by to znamenalo, že ak by sa na Slovensku vyšetroval konkrétny prípad, mal by ho na starosti delegovaný prokurátor v rámci slovenskej prokuratúry a na neho by dohliadal slovenský zástupca z EPPO. Európska komisia a parlament s takýmto návrhom nesúhlasili s odôvodnením, že by bola narušená nezávislosť úradu. Preto bol prijatý kompromis podľa ktorého bude vykonávať dohľad na konkrétnymi prípadmi kolégium, ktoré bude zložené s viacerých zástupcov členských štátov. Pre dokončenie procesu bude ešte potrebný súhlas Európskeho parlamentu, kde sa očakáva, že návrh bude schválený a pôsobnosť EPPO začne v roku 2020 so sídlom v Luxemburgu. Organizačná štruktúra úradu bude pozostávať z dvoch zložiek. Únijná zložka bude reprezentovaná vedúcim európskym prokurátorom, ktorý bude mať zodpovednosť za celý úrad. V druhej zložke sú zaradení delegovaní európski prokurátori, ktorí budú pôsobiť v jednotlivých členských štátoch, ktorí budú viesť vyšetrovania a stíhania v súlade s únijnou aj konkrétnou národnou legislatívou. V pôsobnosti únijnej zložky bude kontrola práce delegovaných prokurátorov.
Ak si zosumarizujeme kroky EU a členských štátov k postupnému zavedeniu úradu musíme zobrať na vedomie, že ak začnú vykonávať vyšetrovanie európski prokurátori s uplatnením únijnej legislatívy, tým pádom Slovensko stráca časť svojej národnej suverenity. Nie je vôbec vylúčené, že v budúcnosti sa do pôsobnosti vyšetrovania európskeho prokurátora dostanú aj iné oblasti trestnej činnosti, čo by znamenalo ďalšie okliešťovanie suverenity Slovenskej republiky.