Bude počet zahraničných študentov na niektorých našich fakultách prevyšovať tých slovenských?

V ostatných niekoľkých rokoch sa na niektorých našich univerzitách a na ich fakultách rozšírila prax prijímania zahraničných študentov – samoplatcov, ktorí si svoje štúdium hradia z vlastných prostriedkov. Aj to je spôsob, akým sa jednotlivé fakulty snažia vylepšovať svoj rozpočet, vďaka čomu takto získané prostriedky môžu použiť na modernizáciu priestorov, laboratórií, nákup prístrojov a potrebnej techniky, na skvalitnenie vyučovacieho procesu a čo je dosť podstatné aj na navýšenie osobných príplatkov, odmien a pod. Pomerne veľká časť zahraničných študentov, pochádzajúcich prevažne z Ukrajiny nepatrí k samoplatcom, pretože ich štúdium ako aj ich štipendiá sú hradené z rozpočtu Ministerstva školstva. Samozrejme, s prijímaním zahraničných študentov – samoplatcov na niektoré študijné odbory na našich fakultných pracoviskách sme sa stretávali už dávnejšie, avšak nie v takom rozsahu, ako je to v poslednom období. Jedným z príkladov, potvrdzujúcim túto skutočnosť je nárast zahraničných študentov (v odboroch lekárstvo a stomatológia) na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, na ktorej v šk. roku 2013/2014 študovalo 589 zahraničných študentov, v šk. roku 2015/2016 bol ich počet 899 a v šk. roku. 2017/2018 už okolo 1000 študentov pochádzajúcich z iných krajín, hlavne z moslimských krajín, akými sú Palestína, Irak, Irán, Jordánsko, Pakistan, Afganistan. Tieto čísla zaraďujú Lekársku fakultu v Košiciach na jedno z popredných miest v prijímaní zahraničných študentov. Za ňou však nezaostávajú ani Lekárske fakulty v Bratislave a Martine. V porovnaní s inými vysokoškolskými pracoviskami vysoké číslo zahraničných študentov zaznamenávame hlavne na Lekárskych fakultách, čo potvrdzuje aj P. Madra vo svojom príspevku uverejnenom v Hospodárskych novinách dňa 5.2.2020, podľa ktorého „spomedzi všetkých študentov medicíny na Slovensku je až 39% zahraničných“. Takže „tí slovenskí kvôli nim nemajú na fakultách miesto a sú nútení študovať v zahraničí“. Podľa môjho názoru, to, že mnoho našich študentov študuje medicínske odbory v zahraničí nie je tým najvážnejším problémom. Problémom je skutočnosť, že drvivá väčšina z nich sa po ukončení štúdia odmieta vrátiť domov. Ďalší problém vidím v tzv. „úniku mozgov“, teda v tom, že aj množstvo našich absolventov po ukončení štúdia medicíny (ale platí to aj o absolventoch iných študijných odborov) odchádza pracovať do zahraničia. Preto nie je žiadnym prekvapením ak v súčasnosti na Slovensku zaznamenávame veľký nedostatok lekárov ale aj iných odborníkov. Ak sa čo najskôr neprijme efektívne a hlavne realistické riešenie (za také nemožno považovať návrh predsedu vlády P. Pellegriniho, aby sa absolventi medicíny pri odchode do zahraničia „vykúpili“ určitou finančnou čiastkou), v budúcnosti hrozí, že môže dôjsť k zatváraniu niektorých zdravotníckych zariadení, resp. jednotlivých oddelení a ambulancií.

Aj keď počty zahraničných študentov budú o niečo menšie než na Lekárskych fakultách, podobne je to aj na ďalších našich fakultách, zvlášť na tých technicky a prírodovedne zameraných. Napríklad s pomerne veľkým počtom zahraničných študentov sa stretávame aj na Technickej univerzite v Košiciach, kde na jednej z jej fakúlt – BERG až 20% zo všetkých poslucháčov predstavujú príslušníci cudzích krajín pochádzajúcich prevažne z Ukrajiny, Afganistanu a Pakistanu. Nie je možné vylúčiť ani to, že niektorí exoticky vyzerajúci „študenti“ sú na Slovensko dovezení migranti, ktorých pobyt a štúdium hradí Slovenská republika. Veď na rozdiel od Poľska, Maďarska a Českej republiky, Slovensko sa zo strany orgánov EÚ nikdy nestalo objektom ostrej kritiky, resp. podania žalôb za odmietanie prijímania migrantov na základe centrálne určených počtov, tzv. kvót  pre jednotlivé členské štáty EÚ.

Pretože kapacity Lekárskych fakúlt umožňujú prijímať a vzdelávať len limitovaný počet poslucháčov, navyšovanie počtu zahraničných študentov nevyhnutne vedie k znižovaniu tých domácich. V snahe riešiť tento problém, vláda P. Pellegriniho prijala nesystémové, t. j. nekomplexné opatrenie, s cieľom poskytnúť Lekárskym fakultám jednorazovú finančnú dotáciu v sume 2,5 milióna eur určenú k tomu, aby tieto fakulty v najbližšom školskom roku prijali o 250 slovenských poslucháčov viac. Je naivné si myslieť, že táto finančná podpora jednak zabráni odchodu absolventov Lekárskych fakúlt do zahraničia a jednak, že takýto krok zo strany vlády SR vyrieši problém rastúceho počtu zahraničných študentov na Lekárskych fakultách a donúti vedenia týchto fakúlt aj v ďalšom školskom roku, keď takúto jednorazovú sumu už nedostanú, rešpektovať potrebu vo väčšom počte prijímať slovenských študentov. Som presvedčený, že k tomu nedôjde, že niektoré fakulty aj naďalej budú zvyšovať počty zahraničných študentov a takýmto spôsobom sa budú snažiť vylepšovať svoj rozpočet. Tým hlavným riešením tohto problému je navýšiť množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do rezortu školstva a takýmto spôsobom zlepšiť úroveň a podmienky vzdelávania na Slovensku. Určite tým riešením nie je jednorazová finančná dotácia poskytnutá vybraným fakultám medicínskeho zamerania. Navyše takéto riešenie celkom pochopiteľne povedie k tomu, že sa predstavitelia iných fakúlt začnú pýtať, prečo aj ich pracoviskám neboli poskytnuté dodatočné finančné prostriedky, ktoré, vzhľadom na celkovú finančnú poddimenzovanosť vysokého školstva by sa im určite hodili. Oprávnene sa vedenia takýchto fakúlt môžu cítiť nedocenené a diskriminované.

Skutočne zmysluplným a systémovým riešením neúmerného nárastu zahraničných študentov na našich vysokoškolských pracoviskách by bola novelizácia Vysokoškolského zákona, ktorou by sa určila horná hranica prijatých zahraničných študentov v každom školskom roku a ktorá by predstavovala 15% z celkového počtu prijatých študentov.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice