NALIEHAVÁ SPRÁVA! Pre všetkých ľudí dobrého srdca a vyzretého charakteru: Žijeme v zasľúbenej dobe Syna Človeka – Ducha PRAVDY!

Prečo je táto správa naliehavá a týka sa v skutočnosti každého jedného človeka, žijúceho dnes na Zemi? Pretože ten čas zasľúbení, sa naplnil! Žijeme UŽ v dobe, zasľúbeného DUCHA PRAVDY!

Veľa ľudí, dokonca väčšina ľudí, najmä veriacich, ale i pochybovačov, tiež materialistov, žije v jednej veľkej ilúzii. V ilúzii o sebe, pri sebavyzdvihovaní svojho milého „ja“ a hlavne, vo svojom sebapreceňovaní.

Toto velikášstvo, sa môže javiť ako groteskné, ak by v skutočnosti nebolo na zaplakanie, v kontraste s tak vysoko povrchným a plytkým životom dnešného človeka, z hľadiska nášho duchovného predurčenia.

Veď sa len aspoň raz zastavme, stíšme vo svojom vnútri a objektívne preskúmajme to besnenie tých najdivokejších udalostí v spoločnosti našej, ale i celoplošne, v tej pozemskej. Začína to osobným prežívaním, rodinou a vzťahmi v nej, resp. na pracovisku a končí to niekde v ďalšom plytkom posudzovaní toho, čo sa deje okolo nás.

Ten zmätok, tie doslova bláznivé výkriky politické, spoločenské, hodnotové i osobné, nemajú konca a vrie to všade, ako v jednom veľkom kotli, ktorý onedlho aj exploduje, aby sa ukázala prázdnota všetkých týchto snažení, súčasnej ľudskej karikatúry na Zemi, povýšenecky seba samú, nazývajúc človekom.

Všetci všetko vedia, „každý je hrdina“, každý vie čo treba urobiť a tí druhí to robia špatne! Takéto posudky, odsudky, výkriky, vidíme dnes všade a najmä sociálne siete sa hemžia tými najväčšími „celebritami“, týchto ľudských smiešností!

Ľudia si už vôbec nerozumejú a každý sa len predbehuje, vo svojej slaboduchej snahe nejako vyniknúť a zaujať. Chaos a zmätok, vzájomné nepochopenie a strata nad kontrolou toho, čo hovoríme, poukazujúc len na to, ako sme už stratili schopnosť vnímať slová a pojmy v ich pravej podstate. Chaos a zmätok, aký na Zemi, nebol ani v skutočnej dobe biblického Babylonu.

Tomuto velikášstvu jednotlivcov, tomuto sebapreceňovaniu, bude onedlho, pod tvrdým, no Spravodlivým pôsobením zasľúbeného Ducha Pravdy, učinený raz a navždy definitívny koniec!

Táto doba, toto Veľké pozemské Dianie, ktoré už prebieha, v plnej nahote odhalí skutočnú hodnotu každého človeka, žijúceho dnes na Zemi. Nebude jedinej výnimky a ani jediný človek neunikne pôsobeniu prísnej Spravodlivosti Božej, ktorá údermi blesku, bude zasahovať v očistných úderoch, priamo do sŕdc každého jedného obyvateľa, tejto maličkej Zeme!

Až potom budú „v kurze“, doteraz tak zanedbávané slová o Pokore, ako i o iných cnostiach, ako je Čistota ducha, teda čistota srdca človeka. Tiež pojem ušľachtilosti a pravej sebaúcty, konečne nadobudnú svoje naplnenie v živote človeka a život sa tak už za krátky čas, zmení na celej Zemi, k nepoznaniu.

K nepoznaniu a k požehnaniu pre tých, ktorí budú schopní prijať tieto vysoké hodnoty Ducha do svojich sŕdc, ako samozrejmosť a tým budú aj ich činy, od myšlienok, až po reálne skutky človeka, popretkávané dosiaľ nikdy nevidenou rýdzosťou charakteru, z dôvodu naplňovania skutočného predurčenia duchovných bytostí, žijúcich a vyvíjajúcich sa v hmote.

Z všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov, treba na prvom mieste, poukázať hlavne na zdravý rozum. Tiež na čistý cit, používanie logiky v praxi a skutočnú vyzretosť charakteru človeka.

Kto je tohto ešte schopný, bude schopný pochopiť aj význam súčasných udalostí, v širších súvislostiach.

Kto je teda Duchom Pravdy a ako vieme, že nastala doba splnenia, týchto vážnych zasľúbení? Čo má človek robiť pre to, aby nepremeškal ten čas, z podobenstva o Múdrych pannách?

Ján Krstiteľ, pravý Rytier ducha a súčasník v dobe, kedy Božie Svetlo Lásky kráčalo po Zemi, varovne a burcujúco volal do rovnako zbesilých a povrchných davov, ako je tomu dnes, no žiaľ dnes, v oveľa vystupňovanejšej podobe:

„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“

Jeho slová, vtedy ohlasovali príchod Syna Božieho, resp. začiatok Jeho pozemskej misie, splnenia iného, veľkého zasľúbenia z dávnej minulosti.

Ján burcoval, prebúdzal, jazykom ostrým ako britva, pretože ľuďom, sa už nedalo inak preniknúť do ich sŕdc a v tej hlbokej naliehavosti doby, strhával masky povrchnosti, falošnosti a pokrytectva vtedajších ľudí, ktorí v drvivej väčšine boli už natoľko odvrátení od Svetla, že len pomoc, prinesená samotným Synom Božím, mohla tým najpokornejším, ak sa o nejakej pokore ešte dalo hovoriť, mohla sprostredkovať ten pravý duchovný pokrm, zakotvením záchranného Lana zo Svetla Pravdy, ktoré Ježiš zblúdilému ľudstvu, na Zem priniesol.

Nikdy, v Stvoriteľskom pláne Božieho Diela Stvorenia, nebolo počítané s tým, že Ježiš, sa bude musieť inkarnovať do telesnej schránky na Zem, ako sa to napokon muselo stať. Muselo, z dôvodu poslednej možnej záchrany, pred blížiacim sa Súdom Ducha Spravodlivosti, Ducha Pravdy, ktorý mal onedlho, za dve krátke pozemské tisícročia, na Zem prísť v Moci a Sláve, ku konečnému zúčtovaniu všetkých ľudských snažení.

Ak by nebolo tejto Misie, tohto aktu v núdzi, v ktorom Stvoriteľ z Lásky k tým nemnohým na Zemi, ktorí ešte boli hodní Jeho Milostí, ak by nebol poslal na Zem časť seba samého v Božom Synovi, tú najčistejšiu Božiu Lásku a to najjasnejšie Svetlo Pravdy, tak by sa ľudstvu nedostalo trvalej a účinnej pomoci, k záchrane pre všetkých, ktorí sa tejto Milosti ešte v poslednej chvíli mohli pevne zachytiť a svoj život nasmerovať k hodnotám ducha, približujúc sa tak k obrazu pravého človečenstva.

Tento olej, toto teplo a Svetlo, ktoré Ježiš, v časoch veľkej ľudskej biedy a núdzi, na Zem priniesol, malo byť vzpruhou k tomu, aby v dobe, v ktorej dôjde k naplneniu všetkých zasľúbení o Poslednom Súde, aspoň tí najvernejší, našli konečnú spásu svojej duše, v jasnom rozpoznaní Sudcu, Utešiteľa, Svetového učiteľa, Ducha Pravdy a Syna Človeka zároveň.

Ježiš predsa jasne hovorieval: „Ešte veľa by som Vám toho povedal, ale nerozumeli by ste mi!“

Toto bol tak častý jeho výrok, ktorý so smútkom v srdci, používal v tých najrozličnejších obmenách a niekedy až zúfal nad toľkou biedou chápavosti svojich najbližších, nehovoriac už o ľuďoch „z davu“, ktorí síce skoro ničomu z toho, čo k nim prehováral, nerozumeli, ale ich duchovné srdce jasne cítilo, že majú čo dočinenia so samotným Božstvom, prebývajúcom v Ježišovi.

Ježiš prišiel spasiť svet, v zmysle nutnej duchovnej i pozemskej PRÍPRAVY, k Poslednému Súdu!

Lebo ak by neprišiel, dnes, v dnešnej dobe už prebiehajúceho Posledného Súdu, by bola naša Zem duchovne už úplne vyprahnutá a zničená a nenašlo by sa na nej jediného človeka, ktorý by sa mohol v Súde ešte očistiť a zachrániť. Nebyť Ježišovej Misie, dnes by na Zemi, žili len biologické schránky, s úplne prehnitou duchovnou podstatou, určenou k definitívnemu zániku a rozkladu.

Tak žalostne si stálo, a dnes ešte hlbšie kleslo, toto pozemské ľudstvo, že niet väčšej obžaloby, nad premárnením hodnoty Daru života, ktorý človeku poskytol Stvoriteľ, Pravečný BOH!

Preto až varovne znelo a dodnes stále znie a rezonuje priestorom Vesmíru, Ježišom vyslovené Slovo, plné útechy a prísľubu, ale i varovania a vyzývajúce k tej najväčšej bdelosti a ostražitosti:

„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Nebudeme sa teraz zaoberať omylom, rozšíreným zblúdilým pápežstvom po celej Zemi, omylom, ktorí ľudia vo svojej povrchnosti a plytkosti tak radi prijali, ako „nemennú pravdu“, že podľa týchto zblúdilých výkladov, hovorí Ježiš vraj o sebe, že On príde súdiť „živých i mŕtvych“.

Ježiš predsa jasne hovorí o druhej osobe, o INEJ OSOBE, nie o sebe, a z uvedeného Jeho výroku je to tak ľahko pochopiteľné, že sa obsahom tohto zasľúbenia v tomto smere, netreba viac zaoberať. Lebo už len z tohto výroku, je viac ako jasné, že k Súdu príde Duch Pravdy, iná Božská Osoba a uvedie ľudstvo do celej Pravdy, ešte pred tým, než sa účinky Posledného Súdu, preženú v burácajúcej sile, nad celou Zemou!

Bude právom označovaný ako Svetový učiteľ, lebo bude učiť svet o všetkých prejavoch Božskej Vôle, o Jeho zákonoch, o tom, ako treba žiť, aký je pôvod Ducha a celé jeho smerovanie. Učiť svet týmto Najvyšším pravdám preto, lebo ľudstvo všetkých náboženstiev, nepozná odpovede ani na najzákladnejšie otázky svojej existencie.

O Bohu síce radi hovoria, no čo je človek, kto je človek a prečo je tu na Zemi a kam kráča, nevedia nič konkrétne, okrem nejasných a mätúcich obrazov, ktoré sa od jednej náuky k tej druhej, značne líšia, alebo dokonca negujú.

Veľké omyly v tomto smere, prevládajú medzi súčasnými veriacimi kresťanských komunít Omyly s nedoziernými, až fatálnymi následkami.

Každá správna viera, má slúžiť k tomu, aby sme sa stali lepšími. Aby sme rástli charakterom, v úcte k druhým, v taktnosti a ušľachtilosti prejavu. A predovšetkým, aby sme toto dokázali zapaľovať aj v srdciach iných a aby sme sa tak stali živými príkladmi pre svoje okolie.

Jedine k tomuto a k ničomu inému, nemá slúžiť viera v hodnoty, v náboženstvo, tiež náuka, ani každé ďalšie duchovné snaženie.

No aké sklamania, musí človek prežiť, nad toľkou vychytralosťou veriacich, aj v súvislosti s týmto zasľúbením, o prichádzajúcom Duchu Pravdy!

„Nebalamúťte nám hlavy a nestrašte, že nejaký Duch Pravdy prišiel, lebo kto sa za neho vydáva, je len ďalší falošný prorok! Je predsa rovnako zasľúbené, že v tej dobe bude po celej Zemi veľké množstvo falošných prorokov! Klamete, vymýšľate, chce nás odviesť od našej pravej viery!“

TOTO je úhrnom vzatý obraz, z tak mnohých komunikácií na túto tému, s týmito takzvanými veriacimi.

Už len z hľadiska logiky toho, ako takíto „kresťania“ reagujú, je každému bdelému pozorovateľovi jasné, že ani v podstate nevedia, čo hovoria. O premýšľaní v súvislostiach, nemôže byť ani reči a práve v takýchto prejavoch nadobúdajú platnosť vyššie uvedené poukazy na povrchnosť a plytkosť všetkých ľudských snažení, aj v otázke viery.

Veď predsa, ako správne títo náboženskí horlivci a často aj fanatici tvrdia, že v tej dobe, zasľúbeného Ducha Pravdy, sa objaví na Zemi veľké množstvo falošných prorokov, predsa jasne vypovedá o tom, že JEDEN z nich, bude ten pravý!

Lebo ak žijeme v dobe falošných prorokov v rozsahu, aký tu ešte nikdy nebol, tak je to zároveň signálom, že je na Zemi zároveň prebiehajúce aj pôsobenie Ducha Pravdy, ktorého zvestoval už Syn Boží, Ježiš.

Kde stratili títo „veriaci“ zdravý rozum, kde logiku, keď zo zasľúbenia o dvoch rozdielnych osobách, budú namyslene tvrdiť, že sa jedná len o jednu osobu, keď o náuke Ducha Pravdy, budú tvrdiť, že je to len Dielo ďalšieho falošného proroka, hoci obsah tohto Posolstva Pravdy ich ani len nezaujíma, nechcú sa tým zaoberať a hneď všetko odmietnu, ako „hotovú vec“, lebo si majú predsa dávať pozor, na falošných prorokov!

Ale to, že medzi tými falošnými, je jeden pravý, im v ich prízemnom a slaboduchom myslení, už ani „nezacvakne“ a budú ešte viac pŕskať a urážať, v zmysle tej „najčistejšej kresťanskej viery“, ak sa im snažíte vo všetkej jednoduchosti veci vysvetliť a objasniť.

Fanatická viera je vždy silno zakorenená v strachu a strach je temným a ťažiskovým pilierom, pre každú nevedomosť. Je potom viac ako logické, že každá hlúposť sa bude vydávať za pravdu a jasne definované slová, sa budú prekrúcať, tým najžalostnejším spôsobom, z dôvodu, aby títo blúzniví veriaci, neboli viac vyrušovaní zo svojho slepého opojenia viery, ktorá im v konečnom dôsledku, nikdy nemôže priniesť pravý Boží mier v srdci, jásot a radosť nad toľkou Múdrosťou a Dobrotou Stvoriteľa. Ba naopak, takíto veriaci sú vystavení viac a viac životným skúškam a úderom, hrdiac sa tým, že ubližujú im tí ostatní a že oni, “pravoverní”, za nič nemôžu a nič zlé nerobia!

Bude to potom však plač a škrípanie zubov, nad tvrdým dopadom spätných účinkov toho, čo sami chceli, čo sami vyvolali a čomu sami slobodne verili! A že uverili klamstvám, o tom niet jasnejšieho dôkazu, ak sa hlbšie zamyslíme nad charakterom dnešnej doby – Komunikačný Babylon, náboženské vojny, neresti, Sodoma a Gomora a honba za konzumným životom, vybičovaná až do tých najšialenejších podôb!

Nikto, nikto z ľudí, sa nemôže považovať za veriaceho v Boha, ak súčasne odmieta Pravdu od Boha, ak odmieta Posolstvá oboch Jeho Synov a žije v opojení náboženských dogiem, plných omylov a klamstiev!

Skutočných kresťanov, ktorí veria živým spôsobom vo svojho Stvoriteľa, je na Zemi zatiaľ žalostne málo.

Je ich žalostne málo, no o to väčšiu majú zodpovednosť, aby sprístupnili všetkým hľadajúcim Svetlo Pravdy, zakotvené na Zemi, lebo len toto Svetlo, dokáže znovuzrodiť ich ducha, k vedomému a radostnému tvoreniu.

Kto je to teda, ten zasľúbený Duch Pravdy?

/pokračovanie/

K hlbšiemu zamysleniu:

Varovné slová Jána Krstiteľa, sú dnes aktuálnejšie viac, ako kedykoľvek v minulosti:

„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské!“

Poznámka pre všetkých čitateľov:

Tieto články sú určené LEN pre tých, ktorí vážne hľadajú pochopenie toho, ako funguje svet.

Nie je nimi nikomu nič ponúkané, ani nimi nemá byť nikomu nič vzaté!

Každý nech si verí v to, na čo dosahuje možnosť jeho chápania, ale zároveň nech neuráža a nehaní tých, ktorí sa snažia duchovne vzdelávať a chcú sa ako ľudia aj vyvíjať.

Ak sú vám milšie dogmy a manipulácie, verte im, ale potom nezúfajte, keď dôjde na „lámanie chleba“!

Odkaz na predošlý článok:

https://blog.hlavnespravy.sk/16015/mimoriadna-sprava-rokom-2020-zacina-velke-obdobie-zmien-na-planete-zem-posolstvo-pre-vynimocny-rok-2020-nad-obsahom-nasledujuceho-clanku-by-sa-mal-v-hlbokej-vaznosti-zamysliet-kazdy-jeho-citate/