Dodnes mi znie v ušiach veta “Rodina, základ štátu”. Táto veta bola jedným z pravidiel spoločnosti, ktorá fungovala na základe marxizmu-leninizmu. A tá spoločnosť sa pre rodinu snažila spraviť maximum. Demografický vývoj v ČSSR v rokoch sedemdesiatych to len potvrdil. Ďaľším heslom tohto zriadenia bolo “Učiť sa, učiť sa, učiť sa” a aj tomuto bolo všetko podriadené. Od základných škôl, cez stredné, gymnázia, učňovky až po vysoké školy. Tieto štátne inštitúcie každoročne pre potreby nás všetkých vypúšťali tisícky budúcich odborníkov. A opäť sa tak dialo v súlade s potrebami nás všetkých. Heslom “Česť práci” sa to ostatné, teda rodina, vzdelanie a rozvoj spoločnosti len utvrdzovalo. Preto právo na prácu bolo chránené zákonom a všetko sa tak dialo v duchu marxizmu-leninizmu.
Ochrana zamestnanca a jeho práv nemala vo svete obdoby. Ten nami toľko vysnívaný Západ len škrípal zubami a v rámci svojho sociálneho zmieru bol donútený určité prvky, ktoré boli v tej našej marxisticky-leninskej spoločnosti bežné, prijať a implementovať do svojej sociálnej politiky. Celý ich systém bol postavený na vykrádaniu ostatných a preto je nemiestne porovnávať ten náš socializmus s ich kapitalizmom. Za celú éru ČSSR sme neokupovali a ani inak agresívne neohrožovali žiadneho nášho suseda a naša úloha v rámci RVHP a Varšavskej zmluvy, na základe doktrín týchto zoskupení, nám to neumožňovala a nedovolila. Vykorisťovanie nebolo vtedy na programe dňa.
Ako sa hovorí u nás na Morave “Teče mi voda ze zubu”, tak mne táto voda tečie pri neustálom oháňaní sa pojmom neomarxizmus. Neo znamená niečo nové, obrodené. Ale ako pozerám a hľadám na výčinoch dnešných eurohujerov nič neo nevidím. A hlavne to marxistické. Skôr badám hnednutie a fašizáciu. Po 89, teda po zmene systému, lepšie povedané po prevrate sa nám ten toľko vysnívaný Západ ukázal v plnej kráse a nahote. Vybrakoval nás do posledného a jasne nám ukázal mantinely v ktorých sa budeme a môžne hýbať. Ruka v ruke tým išla aj jeho sociálna politika. Veľmi rýchlo ubrali plyn a z mnohych ich vtedajších výdobytkov sa stala minulosť. Už nebolo a nie je s čím porovnávať. A to, pred čím nás varoval Marx sa stalo skutočnosťou. Nastúpila moc kapitálu a ich predstaviteľov. Ich myšlenky sa zhmotnili a opice tak dostali do rúk kľúče od banánovej plantáže. A dnes ničia a žerú do prasknutia.
Naši bývalí a dnešní poprevratoví politici si našli miesto v tejto bande opíc. Vládne tu tvrdá hierarchia od hora nadol a každý tento stupeň má svoju ulohu a jasne určené možnosti na bohatstve plantáže sa priživit. Lenže tá plantáž má svoje obmedzenia. Bez zveľadovania a opatery sa brzy vyčerpá a dnes vidíme v priamom prenose dôsledky ich snahy. Je neuveriteľné, že si tieto naše dnešné opice z EU na túto plantáž pozývajú ďalšie opice, ktoré sem prichádzajú len s jedným cieľom. Tuto plantáž vyžrať a zlikvidovať. A deje sa tak za plnej podpory vládnucich opíc. Ozaj marxistické, až neomarxistické.
Úporná snaha nášho predsedu zostať členom tejto svorky je tak počudovania hodná a závaňa tak sadomasichizmom. Je až zarážajúce, že on a jeho vláda nie je schopná vyhodnotiť tých doterajších 27 rokov a nič netrvá večne, ako to “So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak …”. Tiež sa to stalo minulosťou.
Smerom na Východ od nás sa nachádzajú tvory, ktoré sa voľajú Homo sapiens. Poučili sa z chýb, ktoré vznikli vtedy, keď odovzdali kľúče od svojho bohatstva opiciam zo Západu. Skúsenosť k nezplateniu a vyvodili si z neho aj svoje závery. Nikdy viac a podnes sa boria s riešenim, ako sa zvyškú týchto opíc zbaviť. A pretože sa nazývajú Homo sapiens a používajú teda rozum, tak sú vo svojom snažení čím ďalej tým viac ušpešnejší. Badať to na reakciách opíc zo Západu. Ich vreskot a zbesilé pobehovanie po zbytku už skoro vyžratej plantáže je signifikantné a priamo umerné ich snahe ukradnúť, alebo agresiou získať bohatstvo týchto národov z Východu. Vec nemožná a nerealizovateľná, len za cenu vzájomnej sebazáhuby. Čo ale chcete po opiciach, aby rozmýšľali?
A do tejto svorky opíc nas náš predseda ženie aj napriek tomu, že sme boli, sme a budeme geneticky a ľudsky vždy tí z Východu. Západné opice nám to dávajú pocítiť deň čo deň. A rok 1938 by nás mal varovať.
Pre aktivistov prikladam kvízovú otázku.
“Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.”
Odkiaľ je táto citácia?
A tento odkaz mi prišiel do pošty ako reakcia na iný môj koment. Prikladám ho tu, pretože je k veci.
https://www.institut-inp.sk/271/zakony-na-kontrolu-cinnosti-mimovladnych-organizacii/