Je smutné, ale pre dnešnú vládnu moc nanajvýš signifikantné, že jeden z najvyšších ústavných činiteľov na Slovensku otvorene vyzýva na porušovanie základných princípov pluralitnej demokracie

V Bratislavskej  Inchebe sa dňa 17. mája 2017 konal 28. snem Združenia miest a obcí Slovenska, na ktorom sa zúčastnili aj dvaja najvyšší ústavní činitelia SR – prezident SR A. Kiska a predseda vlády SR R. Fico.

Vo svojom príhovore R. Fico vyzval delegátov snemu, t.j. starostov a primátorov aby vo svojich obciach a mestách netolerovali žiadne prejavy fašizmu a dodržiavali demokratické pravidlá hry. Zvlášť upozorňoval na nebezpečenstvo fašizmu, ktoré podľa jeho názoru je na Slovensku prítomné a proti ktorému je nutné bojovať a nekompromisne postupovať. Každému z prítomných delegátov (a v plnej miere to platí aj pre informovaných občanov Slovenska) muselo byť jasné, že R. Fico mal na mysli členov a predstaviteľov ĽS Naše Slovensko, ktorí v jeho očiach predstavujú zdroj plazivej fašizácie našej spoločnosti. Vychádzajúc z vyjadrení predsedu vlády SR, nie sú to korupčné škandály tzv. štandardných politických strán, vrátane strany SMER, nie je to prebujnený politický klientelizmus, rozkrádanie, protekcionizmus, nárast kriminality a mnohé ďalšie negatívne javy, ktoré v najväčšej miere ohrozujú ekonomickú, politickú, právnu a sociálnu stabilitu našej spoločnosti, právneho štátu a existujúceho demokratického systému, ale je to v prvom rade a hlavne ĽS Naše Slovensko. Takže to najväčšie ohrozenie predstavuje strana, ktorá sa v dôsledku demokratickej súťaže a demokratických volieb prebojovala do parlamentu SR, čím, v súlade s demokratickými pravidlami hry získala postavenie legitímne pôsobiaceho politického subjektu v zákonodarnom zbore SR a na našej politickej scéne. A práve takáto strana v očiach terajších držiteľov moci v štáte predstavuje existenčné ohrozenie demokracie, či presnejšie povedané toho, čo sa za demokraciu len účelovo vydáva a čo by si v skutočnosti zasluhovalo presnejšie a výstižnejšie pomenovanie partokracia, resp. plutokracia, t.j. vládu skorumpovaných politických strán ovládaných bohatými a vplyvnými oligarchami a finančnými skupinami. Potvrdením tejto skutočnosti je aj nedávne vyhlásenie dnes už bývalého poslanca za stranu SMER A. Martvoňa, ktorý potvrdil úzke prepojenie špičiek donedávna ešte jeho strany s bohatými a vplyvnými oligarchami, keď prehlásil, „že je jasne vidieť, že v strane SMER narastá vplyv oligarchov, ktorí majú svojich ľudí na viacerých dôležitých miestach“.

O tom, že predsedovi vlády nejde o žiadnu demokraciu svedčí aj jeho apel na primátorov a starostov aby neposkytovali priestory ĽS Naše Slovensko za účelom realizácie pravidelných stretnutí jej  predstaviteľov s občanmi Slovenska, na ktorých by mohli slobodne a v súlade s pravidlami demokratického pluralizmu prezentovať svoju činnosť a aktivity v našom zákonodarnom zbore ale aj mimo tejto inštitúcie. V realizácii tejto nedemokratickej požiadavky vidí R. Fico spôsob ako zabrániť nárastu vplyvu a popularity, z jeho pohľadu „fašistickej“ a „extrémistickej“  strany medzi obyvateľmi nášho štátu. Že R. Ficom navrhované metódy sú v rozpore s Ústavou SR a princípmi parlamentnej demokracie, podstata ktorej spočíva v slobodnej a otvorenej súťaži medzi politickými subjektmi a ich programami, to nášmu predsedovi vlády nevadí. Hlavne, ak sa tým zastaví nárast preferencií ĽS Naše Slovensko a zníži sa jej popularita a podpora zo strany občanov Slovenska. Skutočne svojský, presnejšie povedané klamlivý, zavádzajúci a len mocenskými záujmami motivovaný pohľad na demokraciu a jej fungovanie, v dôsledku ktorého sa každá aktivita, každé rozhodnutie terajšej vládnej koalície účelovo prezentuje ako vysoko demokratické a v záujme ochrany jej princípov, pričom aktivity svojich politických oponentov držitelia terajšej vládnej moci zvyknú hodnotiť ako rozbíjačské, destabilizujúce, škodlivé a nebezpečné, v prípade ĽS Naše Slovensko navyše aj ako „extrémistické“ a „fašistické“.

A to tvrdia tí, ktorí sa neštítia používať  pre demokratický spôsob vládnutia veľmi netypické metódy a postupy. Jedným, nie však jediným príkladom potvrdzujúcim pravdivosť tohto tvrdenia je politické, presnejšie povedané, na politickú objednávku vyfabrikované podanie návrhu generálneho prokurátora Čižnára, v ktorom sa zdôvodňuje nutnosť rozpustenia parlamentnej strany Kotleba – ĽS Naše Slovensko. Ako dôvod tohto nedemokratického návrhu, prezentovaného vo vyhlásení hovorkyne Generálnej prokuratúry SR sa uvádza, že „politická strana Kotleba – ĽS Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“. Každému súdnemu človeku, nezaratúvajúc do tejto skupiny našich vládnych predstaviteľov a im oddaných nohsledov a pritakávačov musí byť jasné, že to nemá s pravdou nič spoločné, pretože ak si človek pozorne prečíta program ĽS Naše Slovensko nenájde v ňom ani zmienku o tom, že by táto strana chcela realizovať to, z čoho je obviňovaná. Konkrétne, že by sa usilovala o zmenu politického systému, porušovala Ústavu SR, zákony a pod. Snaha podieľať sa na budovaní politicky nezávislého a hospodársky sebestačného štátu, ktorý bude sociálne spravodlivý, ekonomicky prosperujúci, hospodársky vyspelý, kresťansky a mravne zachovalý, zabezpečujúci vysokú vzdelanostnú a kultúrnu úroveň jeho obyvateľstva, s prevládajúcim národným cítením, ako sa to uvádza v programe tejto strany, nie je a ani nemôže byť v rozpore s obsahom Ústavy SR a medzinárodnými záväzkami Slovenska. Cieľom ĽS Naše Slovensko teda nie je likvidácia demokratického systému, práve naopak, cieľom je skvalitnenie tohto systému cestou legislatívnych a reformných zmien a opatrení, potvrdením čoho sú poslancami tejto strany predkladané zákony, sledujúce len a výhradne zlepšenie fungovania jednotlivých oblastí verejného života, posilnenie funkčnosti štátu a zlepšenie životnej úrovne jeho obyvateľstva.

Nesúhlas s možným zákazom činnosti a rozpustenia ĽS Naše Slovensko vyjadril aj známy politický analytik Ján Baránek, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že dochádza k paradoxnej situácii, kedy „v záujme záchrany demokracie prijmeme nedemokratické opatrenia, čo je cesta do pekla“. Nedá sa nesúhlasiť s týmto vyjadrením, v ktorom tento analytik poukazuje na nebezpečenstvo takýchto opatrení, prijímaných štátnymi orgánmi a smerujúcich k spochybňovaniu samotnej podstaty parlamentarizmu a potláčaniu individuálnych a kolektívnych politických a občianskych práv občanov Slovenska. Ak dnes sú to dvaja poslanci NR SR za ĽS Naše Slovensko, ktorí sú stíhaní za svoje názory (páni M. Mazurek a S. Mizík), kde je istota, že v budúcnosti to nebudú ďalší nepohodlní poslanci, resp. ktorýkoľvek občan Slovenska? Ak dnes je podaný návrh na zrušenie tej najkritickejšej parlamentnej strany, kde je garancia, že v budúcnosti sa takýmto spôsobom vládnuca moc nebude chcieť zbaviť aj ďalších kritických opozičných subjektov? To je tá „cesta do pekla“, o ktorej hovorí Ján Baránek a ktorá predstavuje skutočné nebezpečenstvo pre terajší politických systém.

Je pravdou, že ĽS Naše Slovensko zaujíma veľmi kritické a odsudzujúce postoje voči korupcii a politickému klientelizmu tzv. štandardných strán. Pravdou je, že sa nechce zmieriť s rozsiahlym a všadeprítomným rozkrádaním, presnejšie povedané s okrádaním slušných občanov, že odmieta dobrovoľné zbavovanie sa našej štátnej a národnej suverenity a samostatnosti, že do popredia kladie naše národnoštátne záujmy a pod. To všetko sú prejavy a ciele, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme považovať za odporujúce základným princípom demokracie. Veď už T.G. Masaryk, k myšlienkam ktorého tak radi upierajú svoju pozornosť naši ochrancovia demokratických a liberálnych hodnôt, na  otázku ohľadne podstaty demokracie uviedol to svoje známe: „nekradnúť a neklamať“. Nie členovia ĽS Naše Slovensko, ale terajšie vládnuce elity na Slovensku by si mali vziať k srdcu túto základnú zásadu fungovania demokratického systému.

V zdôvodnení podania generálneho prokurátora SR sa spomínajú fašistické sklony a aktivity, ktoré sa účelovo spájajú s činnosťou ĽS Naše Slovensko. V podobnom duchu sa niesol aj prejav prezidenta SR A. Kisku v NR SR, v ktorej predniesol prejav o stave našej krajiny. Mimo iného v ňom nezabudol ako už veľa krát predtým obviniť túto parlamentnú stranu z fašizmu a extrémizmu a vyjadriť svoju túžbu, aby tento politický subjekt prestal byť súčasťou nášho zákonodarného zboru, pričom z jeho úst nezaznel jeden jediný relevantný dôkaz o akoby fašistickej a extrémistickej povahe tejto strany. Čo je na tom najviac zarážajúce je to, že to hovorí človek, ktorý sa na Ukrajine predvádzal vo vojenskej uniforme fašistického Pravého sektora, teda toho zoskupenia, ktoré sa otvorene hlási k nacistickému zločincovi S. Banderovi, v osobe ktorého jeho príslušníci a sympatizanti vidia svojho novodobého hrdinu. Konkrétne sa náš pán prezident prezentoval v uniforme vojenského oddielu AZOV, t.j. tej vojenskej jednotky, ktorá sa aktívne podieľa na zverstvách, páchaných na vlastných spoluobčanoch žijúcich v juhovýchodnej časti Ukrajiny. Zákonite sa natíska otázka, kto je tu extrémista a kto navrhuje nedemokratické, vo svojej podstate fašistické metódy a spôsoby „vysporiadania sa“ so svojimi politickými a názorovými oponentmi. Určite to nie sú predstavitelia ĽS Naše Slovensko. Pravdou je, že je to Generálna prokuratúra SR a terajší držitelia vládnej moci v štáte, ktorí sa v boji proti svojmu úhlavnému opozičnému protivníkovi neštítia používať metódy a postupy, také charakteristické pre Mussoliniho fašistický systém v Taliansku, hitlerovské Nemecko, diktátorské režimy vo Francovom Španielsku, Salazarovom Portugalsku, boľševickom Rusku, Pinochetovom Čile, a v mnohých ďalších fašistických a totalitárskych režimoch existujúcich v 20. storočí. Smutné, ale pravdivé potvrdenie toho, že história sa opakuje.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice