Nie tak dávno poslanci NR SR svojim hlasovaním uzákonili zmenu, ktorou sa zákaz zverejňovania prieskumov preferencií kandidujúcich politických subjektov vykonávané rôznymi agentúrnymi spoločnosťami predĺžilo z dovtedajších 14 dní na 50 dní pred dňom konania volieb. Ako sa dalo očakávať a čo bezprostredne po prijatí tohto zákona avizovala väčšia časť parlamentnej opozície, prezidentka SR Z. Čaputová, reprezentujúca záujmy jej liberálneho krídla, podala podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorom namietala protiústavnosť novoprijatej právnej normy. Ako dôvod uviedla porušenie politických práv obyvateľstva na získavanie informácii a na slobodný prístup občanov k nim ( Ústava SR, Tretí odd. čl. 26, bod1 a bod2), takže v prípade účinnosti tohto zákona, podľa jej mienky, dochádza k porušeniu jedného zo základných občianskych a politických práv obyvateľov Slovenska.
Aké dôvody viedli niektorých zákonodarcov k predĺženiu moratória na zverejňovanie predvolebných preferencií kandidujúcich strán až na dobu 50 dní pred voľbami? Jedným z dôvodov je tvrdenie, podľa ktorého zverejňovanie týchto výsledkov sa často zneužívalo s cieľom manipulovať s presvedčením a postojmi voličov. Pre voľby do NR SR platí v SR volebný systém pomerného zastúpenia a pre vstup do parlamentu sa vyžaduje získanie minimálne 5% voličských hlasov. V prípade, že politická strana, ktorú chce volič podporiť odovzdaním svojho hlasu sa v predvolebných prieskumoch pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti, z obáv o prepadnutie svojho hlasu je to často krát dôvod, že dotyčný volič prehodnotí svoje pôvodné rozhodnutie a udelí svoj hlas tomu politickému subjektu, ktorý má na základe výsledkov predvolebných výskumov väčšiu šancu prekročiť 5% hranicu, t. j. prebojovať sa do NR SR. Pre politické strany, disponujúce potrebnými finančnými prostriedkami, resp. podieľajúce sa na vládnej a politickej moci v štáte a ovládajúce štátne a im podriadené inštitúcie sú toto svoje mocenské postavenie spôsobilé využiť na ovplyvňovanie činnosti špecializovaných agentúr a na ovplyvňovanie výsledkov nimi uskutočňovaných výskumov predvolebných preferencií kandidujúcich politických subjektov. Takéto ovplyvňovanie sa môže týkať jednak zámerného znižovania skutočných preferencií, a jednak ich zvyšovania, čo môže mať na rozhodovanie voličov veľký vplyv. Ďalším dôvodom je to, že väčšina agentúr, pôsobiacich na Slovensku, ktoré skúmajú a zverejňujú výsledky svojich prieskumov sú súkromné podnikateľské subjekty, pre ktoré je finančný zisk alfou a omegou ich podnikateľských aktivít a ktoré, pri neexistencii všeobecne platných a záväzných realizačných metód výskumu, objektívnej metodiky spracovania výsledkov ako aj štátnej kontroly dozerajúcej na objektivitu a transparentnosť ich činnosti sú ochotné vyjsť v ústrety zadávateľom a výsledky svojho výskumu prispôsobiť ich požiadavkám. Takže pre finančne dobre situované politické strany (ale aj pre bohatých jednotlivcov a nátlakové skupiny) nie je problém zafinancovať prieskum s tým, že jeho výsledok bude zodpovedať požiadavkám zadávateľa. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa tak často stretávame s veľkými rozdielmi vo zverejňovaných prieskumoch rôznych výskumných agentúr. Z tohto dôvodu môžeme mnohé prieskumy považovať za neobjektívne a skresľujúce skutočnú voličskú podporu stranám, avšak, čo je ešte horšie, v nejednom prípade je ich cieľom špekulatívna manipulácia s rozhodovaním a postojmi voličov.
Vychádzajúc zo znenia Ústavy SR, predĺženie moratória na zverejňovanie výsledkov preferencií kandidujúcich subjektov na obdobie 50 dní pred konaním volieb je protiústavným porušením politických práv občanov SR, ktorí budú mať sťažené možnosti získať aktuálne výsledky prieskumov. Z tohto dôvodu sú kritické reakcie na predĺženie moratória zo strany časti politickej opozície, vrátane jej „neoficiálnej hovorkyne“ prezidentky Z. Čaputovej celkom pochopiteľné. Preto očakávanou reakciou bolo rozhodnutie hlavy štátu, ktorým sa obrátila na Ústavný súd SR s požiadavkou, aby rozhodol o protiústavnosti prijatej zákonnej normy. Následne, vo veľmi krátkom čase, táto najvyššia súdna inštitúcia potvrdila protiústavnosť daného zákona a pozastavila jeho účinnosť, takže naďalej platí 14 dňové moratórium na zverejňovanie predvolebných preferencií kandidujúcich politických strán.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR nemôžeme chápať inak, než ako snahu vyjsť v ústrety požiadavkám prezidentky SR a politickej opozície, čo do značnej miery navodzuje predstavu o možnej „politickej objednávke“ a neobjektívnom a účelovom rozhodnutí. Navyše, rozhodnutiu ÚS SR chýba akákoľvek elementárna logika, pretože ak moratórium 50 dní pred voľbami je protiústavné, tak ako je to so 14 dňovým moratóriom? To je v súlade s Ústavou SR? Ak necelé dva týždne pred voľbami voliči nemôžu disponovať aktuálnymi predvolebnými výsledkami prieskumov, neznamená to, že podobne ako v prípade 50 dňového moratória majú sťažený prístup k informáciám a že sú im upierané ich politické práva? To isté platí aj pre kandidujúce politické subjekty, ktoré aj v prípade 14 dňového moratória (a nielen toho 50 dňového) prichádzajú o možnosť získavať aktuálne informácie o svojich preferenciách, čím strácajú možnosť, aby v prípade ich nízkych preferencií mohli ešte pred voľbami zrealizovať určité zmeny v používaných metódach, zameraní a spôsoboch vedenia predvolebnej kampane. V súvislosti s tým je na mieste otázka, ktorá časová hranica je ešte v súlade so znením Ústavy SR, a ktorá už predstavuje jej porušenie ako aj porušenie práv občanov SR ? A kto je kompetentný určiť túto hranicu? Tou inštitúciou je NR SR, ktorá, ako v prípade 14 dňového moratória, tak aj v prípade jeho 50 dňovej alternatívy to schválila prijatím väčšinou hlasov jej členov, čím toto rozhodnutie nadobudlo charakter zákona. Pokiaľ v prípade pôvodnej zákonnej úpravy to nikomu, vrátane Ústavnému súdu SR nevadilo, pri dnešnej právnej úprave, ktorá predlžuje toto moratórium na 50 dní, to už vadí prevažnej časti opozície, prezidentke SR ako aj ÚS SR. Je to jasným potvrdením toho, že celá táto kauza je spolitizovaná a ako taká, stáva sa súčasťou vedenia predvolebnej kampane.
Odpoveď na vyššie položenú otázku je jasná. Žiadna takáto hranica neexistuje a ani nemôže existovať, ak má byť zachovaná ústavnosť a právny charakter nášho štátu. Vychádzajúc zo znenia Ústavy SR je úplne jedno či moratórium na zverejňovanie predvolebných preferencií kandidujúcich politických subjektov bude 14, 30 alebo 50 dní. Každé takéto moratórium je totiž protiústavné, potlačujúce práva občanov na informácie. Preto, skutočne objektívnym a ústavným riešením nie je navrhovanie a žonglovanie s rôznymi časovými lehotami (ako sme toho boli svedkami v NR SR), ale, nepozerajúc sa na argumenty jednej alebo druhej strany, jediným zmysluplným riešením, ktoré je aj v súlade so záujmami občanov a voličov nášho štátu je zrušenie moratória na zverejňovanie výsledkov predvolebných preferencií kandidujúcich politických strán.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
strana Vlasť, Košice