„Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažili v svoj prospech z jeho úbohej kože, využili v tomto úpadku Židov, ktorým prenajímali jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo, a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu.“ Ľudovít Štúr, 1851.
K názorom Štúra sa hlásim s hrdosťou aj ja, tak ako aj celý slovenský národ sa k jeho názorom hrdo hlási. Štúr bol slovenský fenomenálny mysliteľ a k Štúrovmu mysliteľskému odkazu sa hrdo prihlásila aj Slovenská republika, ktorá po svojom vzniku v roku 1993 svoje najvyššie štátne vyznamenanie spojila s jeho menom. Och s akou hrdosťou prezidenti, udeľujú túto najvyššiu štátnu poctu a udelili ju už 264 najvynikajúcejším osobnostiam. A s akou hrdosťou a dojatím, ale súčasne aj s pokorou, naše elity toto vyznamenanie prijímajú!
Na margo týchto názorov Štúra, by som povedal, že okrem menšiny zlých Židov, ktorí od dávna strašili medzi ostatnými národmi úžerou, organizovaním alkoholizmu a prostitúcie, kde spoločným menovateľom týchto osôb bol vždy iba ich vlastný materiálny prospech na úkor väčšiny obyvateľstva, existuje aj väčšina dobrých Židov, ktorí ale bohužiaľ väčšinou mlčali a nechali sa rovnako zneužívať vlastnou agresívnou menšinou. Výsledkom je založenie a prehlbovanie nerovností medzi obyvateľstvom, ktoré do ľudskej spoločnosti zasieva nesúlad, vedúci k jej morálnej devastácii, úpadku vzdelanosti a bolo príčinou aj všetkých doterajších svetových vojen.
Rad Ľudovíta Štúra je určený občanom SR a Štúrovo meno garantuje udeľovanie najvyššieho ocenenia za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ochranu ľudských práv a slobôd, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoj v oblasti hospodárstva SR, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.
Ľudovít Štúr v našom ponímaní, ktoré je potvrdené zákonom je najvyššou slovenskou autoritou, ikonou demokracie, ľudských práv, bezpečnosti štátu a rozvoja spoločnosti vo všetkých jej oblastiach a kvalitách.
Podľa môjho názoru sa nositelia tohto najvyššieho štátneho vyznamenania stotožňujú s názormi Ľudovíta Štúra. Veď inak by ho nemohli prijať bez pokrytectva a nemohli by byť hrdí na ozdobenie svojho mena jeho menom. Z 264 nositeľov, o ktorých som presvedčený, že všetci dokonale porozumeli Štúrovmu odkazu uvádzam námatkovo: Peter Breiner, Magdaléna Vášáryová, Zuzana Čaputová, Alexej Fulmek, Fedor Gál, Karol Ježík, Michal Kováč, Silvester Krčméry, Ján Kuciak, Miroslav Kusý, Martin Milan Šimečka, Dominik Tatarka, Ernest Valko, Martin Bútora, Ladislav Snopko, Michal Kaščák, Anton Srholec, Ján Riapoš, Milan Sládek.
Slovenská republika je štátny útvar slovenského národa a zneužitie právomocí verejného činiteľa na hanobenie slovenského národa prokurátorom Honzom a sudcom Stierankom nesmie zostať nepotrestané.
Toto je moja výzva orgánom činným v trestnom konaní, ktorá nemôže zostať nevypočutá. Stojím za ňou nielen ja osobne, radový nevyznamenaný občan SR, ale som presvedčený, že sa smelo postavia aj všetci žijúci z doteraz 264 špičkových slovenských osobností poctených Radom Ľudovíta Štúra a títo novodobí “Štúrovci” sa spoja v spoločnej výzve proti hanobeniu slovenského národa.