Bližší pohľad na vyjadrenia Macrona a Parlyovej k NATO

Vyjadrenie francúzskej Ministerky obrany Florence Parlyovej o tom, že nesmieme dopustiť, aby sa piaty článok charty NATO (o povinnosti kolektívnej obrany) pod tlakom Washingtonu premenil v článok „F35“ , ktorý by zaväzoval členov NATO nakupovať len americké zbrane, má racionálny základ. Minimálne pre francúzsky priemysel. Rovnako ako vyjadrenia Emanuela Macrona ohľadom „mozgovej smrti NATO“ a zbližovania sa s Ruskom. Macron aj Parlyová držia jednotnú líniu. Ale nato aby sme ju pochopili je nutné uviesť pár faktov. Vo svetle týchto informácii dostanú ich zdanlivo nesúvisiace vyjadrenia logiku.

Výdavky 29 členov NATO dosiahli úroveň 900 miliárd dolárov, z čoho 610 miliárd sú výdavky USA. Tento objem predstavoval v roku 2017 až 52% svetových výdavkov na zbrojenie.

MACRON

Vyjadrenia Macrona ohľadom „mozgovej smrti NATO“ a zbližovaní sa s Ruskom majú dve roviny. Prvá je zmena obrannej politiky, kde bol doteraz zadefinovaný nepriateľ – Rusko. Na súčasnom samite pri výročí NATO sa prvý krát otvorene hovorí o tom, čo už bolo dávno zrejmé všetkým a to, že počas zamerania sa na Rusko ako hrozbu, sa potichu stala hrozbou Čína. Aj keď oficiálne komuniké z tohto samitu neoznačuje Čínu ako nepriateľa. Odhaduje sa, že výdavky Číny na zbrojenie presiahnu v roku 2030 – 736 miliárd dolárov. Čo je takmer dnešná úroveň výdavkov USA. Spojenie Ruska, Číny a prípadne Indie, ktorá je ďalším veľkým hráčom (jej výdavky sa odhadujú na 213 miliárd), vytvára príliš silný blok. Ako udržať rovnováhu? Zadefinovať Čínu ako nepriateľa a vytvoriť spojenie s Ruskom. Čo dáva logiku aj v obrannej aj ekonomickej oblasti. Ďalším dôvodom Macronových vyjadrení je fakt, že Rusko bolo pre Francúzsko obchodný partner a odberateľ na poli zbrojného priemyslu. Ešte v roku 2009 a 2010 sa francúzske dodávky zbraní do Ruska strojnásobili. Ako príklad si pripomenieme medializovanú kauzu z roku 2014. V roku 2011 si objednalo Rusko od Francúzska dve vrtuľníkové lode typu Mistral, v celkovej  hodnote 1,2 miliardy. Následne Rusko zaplatilo zálohu vo výške 840 miliónov. Po anexii Krymu v roku 2014 odstúpila Francúzska vláda od dodávok lodí Mistral a finančná záloha bola Rusku vrátená. Tieto lode boli následne predané Egyptu. V roku 2016 prišiel poľský poslanec Macierewicz s teóriou, že ich Egypt odpredal Rusku za 1 dolár. Moskva tieto informácie následne dementovala. Takže Francúzsko v súčasnej dobe stráca pri predaji zbraňových systémov a navyše, ak ich Rusko nedokáže nakúpiť vo Francúzsku, zabezpečí si ich inou cestou. Na dodávkach lodí Mistral s názvom Vladivostok a Sevastopoľ, bolo vo francúzsku priamo závislých 1000 pracovných miest. V tej dobe sa jednalo sa o najväčší kontrakt medzi Ruskom a členským štátom NATO. Takže z toho pohľadu sú vyjadrenia Macrona pochopiteľné.

 PARLYOVÁ

„Nesmieme dopustiť, aby sa piaty článok charty NATO (o povinnosti kolektívnej obrany) pod tlakom Washingtonu premenil v článok „F35“. Pre pochopenie tohto vyjadrenia je nutné upresniť výrobný rozsah Francúzskeho zbrojného priemyslu a potenciál nákupu techniky v prevažne európskych krajinách.

Francúzsky zbrojný priemysel

Francúzsko je tretím najväčším vývozcom zbraní a zbraňových systémov na svete. Vývoz v roku 2018 dosahoval 1,76 miliárd dolárov. Z francúzskeho vývozu zbraní smerovalo 44% na Blízky východ, 29% do Ázie a Oceánie, len 9,5% do ostatných štátov Európy, 8,7% do Ameriky a 8,5%do Afriky. Väčšinu tohto obratu tvorili bojové lietadlá a námorné plavidlá. Medzi kľúčové produkty patria okrem stíhacích lietadiel Rafale aj helikoptéry HN-90, fregaty Gowind-2500, protitankové strely MILAN a systémy MICA SAM. Francúzsko dodalo za posledných 5 rokov zbrane do 78 krajín sveta. Najväčším dovozcom je Egypt, za ním nasleduje India a Saudská Arábia. Vývoz francúzskeho zbrojárskeho priemyslu podporujú domáci výrobcovia zbraní, ako sú Airbus, Safran, Thales, Eurocopter, Dassault Aviation, Construct, Mécaniques de Normandie (CNM, DCNS, Nexter Systems a Arquus. Francúzsko sa podieľa na spoločných projektoch s ostatnými krajinami. S Nemeckom spolupracujú na dvoch veľkých projektoch, na bojovom tanku novej generácie, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou KNDS Holding a na projekte stíhacieho lietadla Future Combat Air System, vyvinutého spoločnosťami Dassault Aviation a Airbus. Ten by mal do roku 2040 nahradiť stíhacie lietadlá Eurofighter a Rafale. Do tohto spoločného projektu plánujú preinvestovať 65 miliónov EUR.

Európsky obranný fond

Celosvetové vojenské výdavky sa za posledných 20 rokov zvýšili o 75%, od roku 2009 sa každoročne pohybujú na úrovni 1700 miliárd dolárov. Medzi päť krajín, ktoré na zbrojenie míňajú najviac patria USA, Čína, Saudská Arábia, India a Francúzsko. Ak nechce Európa v tomto smere zaostávať, musí zmeniť svoju obrannú politiku. Preto bol Európskou komisiou zriadený Európsky obranný fond. Ten počíta s výdavkami pre roky 2021-2027 na úrovni 13 miliárd EUR (16,8 miliárd dolárov).

Plány obstarávania bojových lietadiel v Európe

V poslednom období obstaráva, alebo obstarávalo 7 európskych krajín bojové lietadlá za viac ako 56 miliárd dolárov. Patria medzi nich Belgicko 3,42 mld., Bulharsko 1,06 mld., Fínsko 11,47 mld., Nemecko 23 mld., Poľsko-6,5 mld., Slovensko 1,9 mld., Švajčiarsko 8,08 mld. Uzavreté výberu sú v Belgicku 35 x F-35, Poľsku 32 x- F-35 a Slovensku 14 x F-16V. V ostatných krajinách prichádzajú do úvahy typy lietadiel : Americké F/A-18-E/F Super Hornet, F-35 Lightning II, nemecko-taliansko-španielsko-anglický Eurofighter Typhoon, francúzsky Dassault Rafale a švédsky Saab Gripen.

Investície Francúzka do zbrojného priemyslu

Jeden z príkladov investícii je podpora pre výrobcu lietadiel Rafale. V januári ohlásila Francúzska ministerka obrany Florencia Parlyová štátnu investíciu na pôde Dassault Aviation vo výške takmer 2 miliardy eur. Táto investícia slúži na spustenie vývoja nového štandardu F4 bojových lietadiel s cieľom modernizovať ich a vylepšiť. Celkovo vytvára projekt Rafale 7000 pracovných miest.

Zdroj: hlavnespravy.sk

Ekonomický rozmer zbrojenia je pre Francúzsko zásadný, keďže zbrojársky priemysel prestavuje 200 000 priamych a 400 000 nepriamych pracovných mies. Celkovo sa jedná o 13% pracovných miest vo Francúzsku. Z pohľadu budúcich investícii európskych krajín, kde sa len do obranného fondu plánuje naliať takmer 13 miliárd a takmer 50 miliárd plánujú európske krajiny investovať do nákupu nových bojových lietadiel, ide o logický postup zo strany prezidenta Macrona a Ministerky obrany Parlyovej. Domáce investície Francúzska sa pohybujú v miliardách eur, takže snaha zabezpečiť predaj vojenskej techniky v silnom konkurenčnom prostredí je pochopiteľná.