Projekt strany Vlasť sledujem dlhšie, už dávnejšie sa v istých kuloároch šírila informácia o vzniku novej silnej národnej strany. V rovnakom čase začali naberať na sile aj internetové médiá ako Hlavné správy a InfoVojna.
Po prvých troch internetových videách sudcu Harabina aj napriek tomu, že minimálne rok vylučoval svoj vstup do politiky, bolo jasné o čo mu ide. A od prvého videa bolo všetko plánované, aj keď len v hrubých rysoch, ale predsa.
Odjakživa bol najväčším problémom pre oligarchov a ich tajné služby Marian Kotleba. Jednoducho preto, že Kotleba sa s nimi nikdy nechcel dohodnúť na ich kšeftoch. Podnikatelia z 90. rokov stále hovorili, že Kotleba nemá šancu a postupne jeho agendu prevezme Smer, SNS, Kollár, Matovič a postupne sa stane okrajovo trpenou stranou.
Celý projekt Vlasti mal pevne v rukách podľa môjho skromného názoru predseda SNS Andrej Danko, ktorý posledný rok korigoval nástup Vlasti na dennej báze so sudcom Štefanom Harabinom. Všetko sa z hrubých rysov začalo dostávať do konkrétnych. Prvou métou boli prezidentské voľby. Základnou premisou bolo zabezpečiť, aby Kotleba nekandidoval, potom čo sa premiér Fico (tak ako premiér Babiš) rozhádal s americkou ambasádou a nedal súhlas na nákup jadrového paliva pre slovenské jadrové elektrárne od USA. Fico aj jeho garnitúra bola pošpinená a nemala šancu na úspech.
A práve v tejto chvíli vidieť vzostup InfoVojny a iných alternatívnych médií, ktoré otvárajú priestor Kotlebovcom. Ako vyučovali starí boľševici v bývalom ZSSR, keď chceš ovládať opozíciu, musíš si vytvoriť vlastnú.
A tak využili InfoVojna a ostatné alternatívne médiá stále populárnejšieho Kotlebu na získanie sledovanosti a popri ňom začali kreovať Harabina, ktorý tvrdo preberal jeho témy až prišiel bod zlomu. Ohlásenie prezidentskej kandidatúry Harabina.
Alternatívne média ako na povel na národnej scéne vytvorili zdanie, ktoré bolo klamlivé, a to o spájaní národných síl. Začali preberať negatívne články o Kotlebovi z bulvárnych médií a podprahovo podsúvali negatíva a zvyšovali politickú hodnotu a popularitu Harabina.
Napríklad populárna InfoVojna na čele s N. Lichtnerom kreovala spájanie národných síl jediným spôsobom: vzdanie sa Kotlebovej kandidatúry, pričom Harabin neustále preferoval spoluprácu s Kotlebom. Ako dopadli prezidentské voľby to už vieme. Nikto zo SNS sa však nepochváli tým, že zisk Harabina bol zásluhou nepostavenia ich kandidáta a členské organizácie mali nariadené ho voliť, pričom dve krajské organizácie na východnom Slovensku mu odstúpili reklamné plochy a nájmy. Teda bez hlasov SNS by Harabin nedosiahol ani polovičný výsledok.
Idú voľby a scenár sa opakuje opäť ako cez kopirák. Harabin po svojich videjkách, kde popieral založenie strany, nakoniec na kandidátku politickej strany predsa len vstúpil.
Nastáva druhý bod zlomu. Roman Michelko ako nezávislý politológ, svoju nezávislosť zahodil ako starý plášť a vstupuje na kandidátku strany Vlasť. Vychádza mi z toho, že Harabin je čiste neautentický najatý a jeho komentáre mu podsúval sám Michelko, ako to bolo na jeho neslávnej nezjednocujúcej tlačovke.
Doposiaľ nikto z nás nevie o štruktúrach tejto politickej strany dokopy nič. Nevieme, kto za ňou stojí a kto a ako a z akých finančných zdrojov ju financuje. Sudca Harabin sa pózuje do polohy mesiáša slovenského národa aj napriek tomu, že preferencie strany oscilujú niekde okolo 5 percent.
Pre tých, ktorí obviňujú Kotlebu z rozvracania národných síl a protežovania vlastného ega, treba pripomenúť, že bol to práve Harabin, ktorý odmietol spoluprácu v parlamentných voľbách využívajúc nerelevantné výhovorky. Treba tiež pripomenúť totálne fiasko Slovenskej ligy a rozkol v Národnej koalícii. Komu ide o ego a o korytá a komu ide o hodnoty?