O veľkej apostázii, čiže o veľkom odpadnutí od hodnôt, na ktoré kladie dôraz evanjelium, upozorňuje aj biblia, aj početné mariánske zjavenia.
Patrí ku tomu ako antihodnota par exellance nemôžnosť napísať či povedať niečo o tom zdravo kritické v civilných či cirkevných mainsreamových médiách. Ak sa niekto klame, že toto je vraj čisté kresťanstvo, tak teda určite nie je.
Počas histórie sa ozvalo pár jednotlivcov, a boli systémom sprešovaní. Ak by sme neodpadli od kresťanskej viery, tak by sme pozorne počúvali prorocké napomínania. A nie sa nemo či dostrašene prizerali na to, ako vlk žerie baránka… iba preto, lebo sa mu napr. opovážil v už evanjeliom nepovolených pracovných postupoch aj niečo kriticky vytknúť. A ten, aby si udržal svoj trónik, ho nielenže niekde preloží, ale zmasakruje mu dobré meno či sociálny status. A valasi s ovcami sa iba trasú… To je jednoznačne apostázia č.1.
Verejné nenapomenutie našich cirkevných lídrov veľkých a zaťatých hriešnikov, ktorí sa majú odvahu pochváliť, že majú sväté prijímanie, a hlasujú za masové znesväcovania nedieľ, legalizovanie podnikania so smilstvom, až nehorázne obohacovanie sa finančných skupín či za homosobáše, alebo sa priznajú verejne ku birmovke a považujú za veľké dobro pre svoj národ 20 denne potratených detí , a sú za to aj priamo vo výkonnej moci v štáte zodpovední, tak to je apostázia č.2.
Patrí ku nej aj mlčanie stáda veriacich. A ich zadubená a doslova nekresťansky absolútna nekritika svojich pastierov. Ani osobná, ani písomná, ani verejná… Aj to je súčasť č. 666.
Táto lenivá či zbabelá nečinnosť doslova preberá tresty za nenapomenuté donebavolajúce kriminálnosti. Na každého osobný účet. Čím vyššia funkcia, tým by mala mať väčší etický dohľad. Nedele mnohých kresťanov sú práve pre toto hlboko depresívnou antikontempláciou.
V tejto individualistickej bubline majú aktívny výfuk s dymom nevery. Plnej darebáckeho pohodlnizmu, čo nemá ani chuť matku cirkev aj seba od vážnych hriechov radikálne oddeliť. Nemá ani schopnosť si uvedomiť svoju spoluúčasť a spoluzodpovednosť na eticky strašidelných spoločenských metastázach.
Cirkvi požívajú výhody od štátneho systému. Oni ani neplánujú sa od systému odpojiť. Akoby nechceli vidieť, že sú v ňom legalizované vraždy, smilstvá či rúhanie sa Božiemu Menu, vydlabanie sa na chudobných… Legalizáciu, lakomstva plytvania či bezprávia, … Veru, už v mnohom je zvlčilý. Štát popritom paradoxne ale naozaj zabezpečuje prevádzku mnohých dobrých diel. Aby sa tieto prostriedky každoročne pre cirkev zväčšovali, tak stačí na to jedna podstatná vec. Nikoho zo správcov systému prorocky nenapomínať. Zostať v mužských telách akoby príliš materinskí, zoženštelí, iba diplomatickí? Vyzretého otca medzi otcami a mužmi akoby nebolo. Už je to štandart.
Zámena pohlaví, vážení, aj vonkajšia, aj vnútorná, nie je to už nečistý duch genderu?
Či robil takto Ježiš? Alebo niekto z prorokov?
To táto diplomatická vrajkresťanská socha je modla, ktorú sme povinní aj nemo či nejakým krčmovým hulvátstvom či šepkaním v cukrárni verne uctievať? Upozorňuje Vás vôbec niekto v tom systéme, že toto klaňanie sa je aj spoľahlivo konzistentné apostatovanie od Krista?
Veriaci, ktorému to nevadí, ten vôbec nie je veriaci. Iba sa na neho drzo hrá.
Ak napomenúť, tak tých oddaných veriacich tam dole, aj extra hrozbami, napr. že potrat je ťažký hriech. Ale tých hore, čo zabezpečia 30 r. beztrestnosť milióna potratov či pochabé škodoradostné otáčanie všetkých ventilov pre kanále s pornožumpami v médiách rôzneho druhu, tým žiadne verejné ani konkrétne adresné a pre stádo ukážkové Beda Vám. V zásade a dlhé roky.
Normálne? A vraj to cirkvám viac pomáha…No teda…
A čo z pohľadu večnosti? Nečaká veľký výprask tých, čo Kristovu cirkev “sobášia” s takýmto nemravným systémom? Nie sú náhodou tie divné vzťahy vo vnútri košiarov práve kôli tomuto určite nie svätému spojeniu trónu s oltárom? Toto je vraj tá najsprávnejšia a konzistentná pomoc našich duchovných otcov našim rodinám, otcom, mamám a deťom. Táto diplomacia je svätá? Čo Vám na ňu povie Kráľ kráľov?
Boli by ste takí láskaví, a ukázali by ste mi jedného člena cirkvi či nášho národa, ktorý požíva mnohé výhody tohoto aj dobrého, ale aj znemravnelého systému, ktorý v snáď kvalitnejšie a odvážnejšie pomenúva spoluveriacich v Krista o nebezpečenstvách a nástrahách podobných viacakorozvážnych spájaní sa s hriešnym svetom?
Kto o antikristoch v kresťanských radoch taktne mlčí, nechce ich činy proti Božím zákonom vidieť, odmieta ich verejné prorocké napomínanie, ten im vlastne oddane miništruje. Usmievanie sa na neho by ani podpitá etická komisia asi neodporučila.