V porovnaní s majoritným obyvateľstvom, môžeme hovoriť o enormnom náraste počtu cigánskej populácie na Slovensku.

Dňa 30.10.2019 bol na stránkach hlavnýchspráv.sk publikovaný článok J. Šedoviča pod názvom  „Populačná explózia na Slovensku“, ktorým autor reagoval na besedu v televízii TA3, účastníkmi ktorej bol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Á. Ravasz a L. Richter z Platformy rómskych aktivistov. Ako v besede, tak aj v článku odzneli veľmi skreslené a málo dôveryhodné údaje o počte cigánskeho obyvateľstva žijúceho na Slovensku. Skreslené preto, že vychádzali z údajov uverejnených v Atlase rómskych komunít 2013 a 2019, ako aj z neexistujúcich, resp. nezverejňovaných pravdivých a vierohodných štatistických údajov o raste cigánskej populácie. Z tohto dôvodu nie je možné dôverovať údajom uvedeným v Atlase rómskych komunít 2013 a 2019, ktoré mapovali počty cigánskeho obyvateľstva len v obciach s väčším výskytom obyvateľov cigánskeho pôvodu (teda nie vo všetkých obciach a mestách), pričom ich zostavovatelia vychádzali z poznatkov, ktoré získali od obecných a mestských úradov, ktoré samotné disponujú len približnými a neúplnými informáciami o počtoch cigánskeho obyvateľstva žijúceho na ich samosprávnom území. Potvrdením tejto skutočnosti sú aj informácie, ktoré autor tohto bloku získal na základe spracovania výsledkov ankety zrealizovanej v roku 2014 cestou dotazníka, zaslaného 20 mestským a 30 obecným úradom v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. Prvé dve otázky sa týkali jednak počtu cigánskeho obyvateľstva žijúceho na území obce, resp. mesta a jednak nárastu počtu cigánskeho obyvateľstva za ostatných 10, resp. 20 rokov. Až na dva- tri prípady, všetky odpovede boli rovnaké, žiaden predstaviteľ obce alebo mesta nevedel uviesť presné počty príslušníkov cigánskych komunít, žijúcich na ich území. Ich odpovede by sa dali zhrnúť do dvoch skupín. Alebo sa predstavitelia samospráv odvolávali na zákon č. 365/2004 Z. z., podľa ktorého obce a mestá nesmú viesť evidenciu obyvateľstva na základe ich etnickej príslušnosti, alebo mi boli schopní poskytnúť len veľmi približné a nepresné údaje, ktoré neodrážali presný počet u nich žijúcich príslušníkov tohto etnika, resp. nárast ich počtu za požadované obdobie. A takéto nepresné informácie sa stali základom pre tvorbu v podstate zbytočných a neužitočných dokumentov pod názvom Atlas rómskych komunít 2013 a jeho terajšiu variantu Atlas rómskych komunít 2019.

Dnes môžeme s istotou povedať, že kompetentné štátne a samosprávne orgány, náplň práce ktorých úzko súvisí s aktivitami smerujúcimi do prostredia cigánskych komunít ako aj s oblasťou sociálnej pomoci cigánskemu obyvateľstvu nedisponujú presnými informáciami o ich počte. Tieto čísla sú veľmi nepresné a rozporuplné, pohybujúce sa v rozmedzí od 120 000 tis. (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011) až po niečo viac ako 400 000 tis. (podľa Atlasu rómskych komunít 2013 – 402 000 tis., podľa Atlasu rómskych komunít 2019 – 440 000 tis.). Samozrejme, uvedené počty nezodpovedajú skutočnému množstvu cigánskeho obyvateľstva, početný stav ktorých je oveľa vyšší.

Podľa posledného sčítania cigánskeho obyvateľstva, zrealizovaného v predchádzajúcom režime tzv. „reálneho socializmu“, ktorý oprávnene môžeme považovať za dôveryhodný a smerodajný, žilo v slovenskej časti spoločného štátu v roku 1989 – 253 943 tis. Cigánov, predstavujúcich v tej dobe 4,8% z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Ak berieme do úvahy, že po rozdelení Československa sa na Slovensko vrátili z Čiech desaťtisíce príslušníkov cigánskeho etnika (na udelenie českého občianstva museli splniť podmienky – minimálne päť ročný trvalý pobyt v českej časti spoločného štátu a čistý register trestov, čo mnohí z nich nespĺňali) a berúc do úvahy vysokú mieru natality (pôrodnosti) v cigánskych komunitách, ako aj pomerne dlhé obdobie od vzniku samostatnej SR, je možné vydedukovať pomerne presný odhad, ktorý sa pohybuje približne na úrovni 750 000 tis. príslušníkov cigánskeho etnika, čo v súčasnosti predstavuje okolo 14% z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Uvedené číslo radí toto etnikum na prvé miesto medzi etnikami a národnostnými menšinami žijúcimi na území SR. Tento počet, vzhľadom k celkovému počtu obyvateľov Slovenska zaraďuje Slovenskú republiku na prvé miesto v porovnaní s inými štátmi stredoeurópskeho priestoru.

Ak hovoríme o náraste počtu cigánskej populácie, môžeme súhlasiť s názorom vyššie menovaného J. Šedoviča, podľa ktorého v súčasnosti môžeme oprávnene hovoriť o  „populačnej explózii“, pretože prírastok tejto skupiny obyvateľstva je dlhodobo niekoľkonásobne vyšší než prírastok majoritného obyvateľstva. Potvrdzujú to aj skúsenosti mnohých starostov obcí s vysokým počtom cigánskeho obyvateľstva, v ktorých každý školský rok nastupuje do prvej triedy základnej školy stále väčší počet prvákov pochádzajúcich z prostredia cigánskych komunít. Nie náhodou cigánsku populáciu dnes môžeme právom považovať za mladú populáciu, pretože väčšiu polovicu všetkého cigánskeho obyvateľstva tvoria deti od 0 do 15 rokov. Na overenie tohto faktu nepotrebujeme žiadne odborné analýzy a štatistické údaje, postačujú nám zábery z cigánskych osád a usadlostí plné pobehujúcich cigánskych detí.

Na dokreslenie závažnosti problému nadpriemerného nárastu cigánskej populácie uvediem niekoľko veľmi zaujímavých údajov. V období január – september 2017 v obci Veľká Lomnica,  z celkového počtu 4550 jej obyvateľov skoro polovicu, t. j. 2150 predstavovali príslušníci cigánskeho etnika, pričom za dané obdobie sa v tejto obci narodilo celkovo 85 detí, z toho 76 pochádzalo z prostredia cigánskej komunity. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1980 v obci Jarovnice príslušníci cigánskej populácie predstavovali 53.69%, dnes sa toto číslo posunulo na úroveň 85%, čo je v relatívne krátkom čase nárast o 31,31%. Čo sa týka prírastku obyvateľstva v danej obci, podľa údajov M. Šuvadu, zverejnených v článku „Rómovia v slovenských mestách“ (Bratislava 2015), v roku 2015 až 96% novonarodených detí (198) pochádzalo z cigánskej komunity a len 9 detí (4%) boli deti pochádzajúce z majoritného obyvateľstva. V obci Chminianske Jakubovany počet Cigánov v rokoch 1980 až 2011 narástol z 397 na 1760, čo predstavovalo štvornásobný nárast cigánskeho obyvateľstva v danej obci, čím ich podiel na celkovom počte obyvateľov tejto obce stúpol z 36% na 81%.

Takýto stav zaznamenávame aj v mnohých ďalších obciach a mestách na Slovensku, ale hlavne v jeho východnej časti, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že nárast cigánskej populácie je v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom vysoko nadpriemerný a z pohľadu dopadov na jednotlivé oblasti rozvoja štátu a spoločnosti aj naďalej neudržateľný. Ak terajší trend početného nárastu tejto skupiny nášho obyvateľstva bude naďalej pokračovať týmto tempom (a je naivné si myslieť, že pri terajšej politike „pozitívnej diskriminácie“ a rozšafného sociálneho a finančného zabezpečenia tzv. marginalizovaných skupín sa tento trend zmení), je viac ako isté, že v priebehu relatívne krátkeho času (15 až 20 rokov) sa mnohé oblasti nášho štátu zmenia na lokality obývané prevažne, resp. čisto cigánskymi komunitami. Pre mnohých obyvateľov, žijúcich hlavne na východnom Slovensku je to veľmi smutná a znepokojujúca prognóza. Na strane druhej, pre kompetentné štátne a samosprávne orgány by to mal byť dôvod k tomu, aby čo najskôr prijali potrebné opatrenia politického, legislatívneho, ekonomického, administratívneho, sociálneho a personálneho charakteru a vypracovali skutočne efektívnu a na racionálnych a odborných analýzach a cieľoch sformulovanú štátnu populačnú politiku (ktorú žiadna doterajšia vláda nevypracovala) zameranú na priame ovplyvňovanie reprodukčných procesov, ktorá bude reflektovať súčasný, ale aj budúci stav a potreby spoločnosti. To si však vyžaduje uprednostniť skutočne objektívny, nesentimentálny, politicky indiferentný a kritický prístup všetkých zainteresovaných subjektov k riešeniu tak zložitého sociálneho javu akým je problém postavenia, aktivít a vysoká miera natality, ktorú zaznamenávame hlavne v prostredí tých najmenej socializovaných príslušníkov obyvateľov cigánskych osád.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.