Takmer bez povšimnutia prebehli médiami stručné zmienky o možnostiach volenia v parlamentných voľbách v roku 2020. Čudné, pretože tieto spôsoby odovzdávania hlasov sú predurčené na čachrovanie s „mŕtvymi dušami“.
Viac menej bolo verejnosti mimochodom vysvetlené, že okrem hlasovacích preukazov bude možné posielať hlasy poštou. Občan, pracujúci alebo dlhodobo sa zdržiavajúci v zahraničí, môže za vopred určených podmienok požiadať o zaslanie hlasovacích lístkov, ktoré je oprávnený po označení poslať späť na Slovensko.
Nezáujem občanov SR o danú tématiku je prekvapujúci, hoci v nedávnej dobe sme boli svedkami masového zneužitia oboch techník volenia. Prvé sa odohralo v Rakúsku, druhé na Slovensku. V oboch prípadoch zasadli do prezidentského úradu osoby bez minulosti so slniečkárskym pozadím, so silným napojením na medzinárodnú liberálnu lobby a Sorošove mimovládky.
Na sklonku roku 2016 vyhral Van der Bellen prezidentské voľby v Rakúsku. Slniečkár ako vyšitý si vydýchol po druhom kole, kedy tesne vyhrával a do čela ho jednoznačne poslali až neskontrolovateľné hlasy, posielané poštou. Architekti našej novodobej „demokracie“ si vzali poučenie z prvého kola, v ktorom amatérsky posielali množstvá hlasov do určitých malých miest a preto mali mnohé vyše 120%(!!!) účasť voličov. Ako vieme, účasť viacej ako 100% nie je možná ani v severnej Kórei, preto protikandidát Hofer vyvolal dodatočné sčítanie hlasov, megaškandál zahrali médiá do stratena. V druhom kole ale liberálne sily nenechali nič na náhodu a zjavnú šikovnú manipuláciu si nedovolil napadnúť ani Hofer. Ako mnohí iní má v pamäti prečudesnú smrť korutánskeho hajtmana Heidera v roku 2008…
Slovensko zažilo podobný výsledok v roku 2019. Neznáma (ne)aktivistka Zuzana Čaputová sa pomocou manipulácie s predvolebnými prieskumami a kampaňou vedenou izraelitom Šavivom stala prezidentkou SR. Poistkou boli hlasy získané na základe hlasovacích preukazov, kedy spätne nik nekontroluje, či jeho držiteľ nehlasoval vo viacerých okrskoch (preukaz sa dá ľahko sfalšovať). Všetko napadol pán Harabin, no po čase nastalo ticho a dnes o ľahko dokázateľnom podfuku všetci mlčia. Asi si spomenuli na iné úmrtie z roku 1992. Dubček tiež zvláštne zahynul v čase, keď svojou prítomnosťou na Zemi ohrozoval zvolenie pravdoláskara Havla do funkcie prezidenta Česko-Slovenska, všakže!
A teraz tu máme zrazu oba systémy spolu, ako dvojitú „ochranu“ proti národným kandidátom a stranám v parlamentných voľbách 2020. Tandem Harabin – Kotleba je natoľko nebezpečný, že sa ho obáva koalícia aj opozícia súčasne. Preto v parlamentnom bufete upiekli spoločne kulehu, ako si zaistiť kontinuitu vlády oligarchických skupín. Je jedno, či pod dúhovou vlajkou alebo s kosákom a kladivom na štátnom znaku Slovenska. Oni si už moc podelia a nás zrazí na kolená buď vlastné liberálne potomstvo, alebo EU a chudoba. Všetko nachystali potichu a postupne presúvajú zostatky samostatnosti Slovenska do rúk tých, ktorých meno už ani vysloviť nemožno.