Začiatok utrpenia státisícov Slovákov ako dôvod na oslavu?

Je schizofrenické, ak predseda tradičnej národnej strany v nedávnom rozhovore hovorí jedným dychom o vlastenectve, stavia sa proti americkým základniam. A zároveň lobuje za vytvorenie spoločných ozbrojených síl EÚ, čiže za „legitímne“ umiestnenie cudzích základní OS EÚ. Ale pri dnešnom hanebnom výročí jedného z najväčších podvodov na našom slovenskom národe ani slovkom neodsúdi podstatu oslavy nástupu čechoslovakistického šovinizmu.

Čo už môže viac zodpovedať podstate úkladov proti štátu, proti najposvätnejšej hodnote, ktorou je štátnosť. Čo už môže viac zodpovedať hĺbkovej podstate vlastizrady, ak nie priama výzva politika na odstraňovanie pilierov štátnosti? Medzi nimi má najvyššie miesto existencia vlastných ozbrojených síl a zborov. Ak vyzýva najvyšší predstaviteľ tradičnej vlasteneckej strany na odovzdanie vlastnej obranyschopnosti do cudzích rúk, čím sa odlišuje od agresívneho, extrémistického, ultraľavičiarskeho liberalizmu?

Agresívny, nenávistnícky, internacionalisticko-kozmopolitný, „progresívny“ protištátny liberalizmus v maske „slušnosti“ má aj vo voľbách do NR SR eminentný záujem o čo najnižšiu účasť normálnej tradicionalistickej drvivej väčšiny. Len tak získa moc. Jeho prvým zámerom je a bude zrušenie pilierov štátnosti ich odovzdaním do cudzích rúk nadnárodnej oligarchie. Vrátane eliminácie vlastnej obranyschopnosti. Otvorme si oči a nedajme sa podviesť peknými rečami o vlastenectve z radov naivných politikov, pod kamuflážou opozície proti liberalizmu. Nezopakujme históriu podvodov umožnených z dôvodu príslovečnej naivity slovenských politikov a ich zmanipulovaných voličov. Prejavy a dôkazy národného vlastenectva, sú a budú o činoch a zámeroch, nie o rečiach.

Základnou líniou SNS bol po desaťročia boj za štátnosť. Aj ja som pred rokmi prispel, keď som bol na ich kandidátke ako nečlen, preferenčnými hlasmi vyslaný do centra protislovenských zákerností vtedajšej mini-federácie (Praha). Nevidím rozdiel medzi praktikami protislovenských zákerností súčasnej pseudo-federácie pod značkou EÚ (Brusel). Tak ako nám už 27 rokov nechýba Praha, tak nemáme ani najmenší dôvod na náhradu Prahy za Brusel. Nemám ilúzie o Bratislave, vládne centrum je všade zvýhodňované. Ale na rozdiel od tých cudzích je Bratislava NAŠA. Pokojne si to parafrázujte – je to sviňa. Hej, možno – ale NAŠA.

Práve protištátny charakter rušenia a obmedzovania pilierov štátnosti je podstatou všetkých foriem nacizmu. V čase keď bol autor týchto riadkov za presadzovanie vlastnej obranyschopnosti (najskôr za naplnenie podvodom odignorovaných bodov povojnového Košického vládneho programu v oblasti obrany) terčom teroru, prokurátorských a normalizačných pohovorov, vedených proti nemu protislovenskými čechoslovakistickými nacistami, dnešný šéf národniarov dral lavice strednej školy. A iný dnešný ním dosadený bezpečnostný politik preformátovaný na národniara, sa vtedy v hodnosti tankového kapitána možno pohoršoval nad bezočivosťou vtedajšieho kapitána letectva (pozn.: vojenská hodnosť). nekompromisne a odvážne presadzujúceho obranyschopnosť svojej jedinej vlasti – Slovenska. Čoskoro budem publikovať niektoré moje vtedajšie aktivity a články, po malých úpravách sú vysoko aktuálne aj dnes.

Nebolo by na škodu, keby si obidvaja trochu naštudovali genézu zápasu za samostatnosť Slovenska. Moja lojalita k tzv. federácii bola aj vtedy nulová, zatiaľ čo moja lojalita k svojej jedinej vlasti – Slovensku, ako zakladajúcej súčasti formálne duálneho štátu, bola 100%-ná. Aj dnes je moja lojalita k EÚ nulová, moja lojalita k Slovensku, zostala naďalej 100%-ná. Mojou vlasťou bolo vždy výlučne a len Slovensko.

Práve svojou podstatou eliminácie národných štátností a odmietania práva na sebaurčenie sa obludná teória a prax všetkých odrôd nacizmu zásadne odlišuje od čestného, prirodzeného a pozitívneho nacionalizmu, čiže vlastenectva. V 20. storočí bol jeho odrodou pre našich predkov čechoslovakizmus, neskôr aj boľševizmus. Mimochodom, k nám importovaný zo „Západu“. Nezáleží na tom, či si to uvedomovali. Pre iných to bol nemecký nacizmus aj iné národné odrody fašizmu. V súčasnosti sú pokračovateľom nacistických ideí podporovatelia „europeizmu“, čiže superštátu EÚ. Ani teraz nezáleží na tom, že si to veľká časť Slovákov neuvedomuje. Je to realita.

To treba povedať a hovoriť nahlas. O to skôr teraz, keď tradične zabúdame na poučenia najmä z vlastnej slovenskej ideologicky nemanipulovanej histórie. Aj z tej, ktorej výročie protagonisti čechoslovakizmu práve dnes oslavujú rovnako nehanebne, rovnako necitlivo k nám slovenským vlastencom, k obrovským slovenským obetiam tejto šovinistickej teórie a praxe. Vysokých státisícov terorizovaných, normalizovaných, vyhnaných z vlasti, ba aj zavraždených alebo rokmi väznených, vtedy účelovo označovaných za „buržoáznych nacionalistov“, čiže nás, slovenských vlastencov. Naozaj je také ťažké vidieť paralely?

Oslavujú to rovnako bezočivo, ako podporovatelia nemeckého nacizmu bez rešpektu k desiatkam miliónov obetí jeho zverských zámerov oslavujú výročie Hitlerovho narodenia. Znovu vonkoncom nezáleží na tom, čo si myslím, ale aké sú fakty a strategické dôsledky dejinných udalostí, pričom strategické znamená „z pohľadu dlhodobého prežitia a existencie národa“ ako národa. Preto musím objektívne uznať, že dnešný dátum je dôvodom na oslavu pre český národ. Zároveň je presne rovnakým dôvodom na rovnako hlboké odignorovanie, ba odsúdenie nami, Slovákmi.

Ak sa dokážeme na udalosti tzv. spoločnej histórie pozerať takto, z dvoch úplne protichodných perspektív, tak začneme proces národného dozretia rovnako, ako v „Meruôsmych rokoch“ naši dejatelia spustili historický proces národnej obrody. Oni to urobili nie veľmi šťastným spôsobom – bolestínskym odignorovaním faktu, že história Uhorska bola po väčšinu jeho existencie predovšetkým históriou etnických Slovákov ako výrazne dominantného etnika Uhorska až do konca 18. storočia.