O čo ide v parlamentných voľbách? Túto otázku si v podvedomí kladie a má klásť každý volič, ktorému záleží na osude svojho národa, teda štátu. Ponúkam moje videnie odpovede. Pôjde v nich o racionálne videnie reality a možností radikálnej zmeny zdanlivého trendu nástupu progresívno-liberálneho teroru, teda mikro-menšinového terorizmu. Vo forme návratu drvivo-väčšinovej normálnosti, teda návratu demokracie. Ide o návrat podstaty demokracie, ktorá je reprezentáciou záujmov väčšiny, rešpektovaním práv nás, väčšinovo normálnych. Treba sa obrátiť aj na tých, ktorí sa dokážu poučiť aspoň z vlastných chýb, keď naleteli na marketingové korupčné volebné podvody. Aj na tých, ktorí radšej nešli voliť, ako by mali voliť menšie zlo.
Sám som po dlhé roky volil menšie zlo. Ako jeden z tých, ktorí aktívne prispeli v procese získania najčestnejšieho cieľa každého národa v zápase o jeho prežitie – získania suverenity, som roky volil tých, ktorí sa v prelomovom čase pri hlasovaní zľakli toho cieľa. A nehanbím sa za to. Štátnosť je najvyššia méta každého štátotvorného národa. Ak ju raz národ získal, nikdy sa jej dobrovoľne nevzdal. Iba donútením: vojnou, zradou, podvodom, vyvraždením, arbitrážou. Nikomu nevyčítam, keď pred 30 rokmi po desaťročiach manipulatívneho premývania mozgov nevedel a nebol si istý. Stačí keď sa medzitým spamätal. Slovensko vybudujeme a zmeníme len spoločne. Účasťou všetkých, ktorí si svoju dnešnú štátnosť a naše tradičné hodnoty vážia. Ochranou pred kolosálnym agresívnym liberálnym zlom oligarchických skupín, ktorí za cudzie judášske korupčné groše presadzujú zrušenie suverenity v prospech cudzích ríš, cudzie hodnoty, v konečnom dôsledku likvidujúce našu štátnosť, čiže prežitie národa.
Bude múdre a rozumné podporiť konkrétne mechanizmy na umožnenie voľby síl tradicionalizmu a normálnosti. Vyberať sa dá len z toho, čo je v ponuke. Ak vo voľbách prejdú tradicionalisti, zastupujúci drvivo-väčšinovú normálnosť, budú môcť vytvoriť blok, akúsi veľkú vlasteneckú dohodu. Ktorej cieľom bude udržanie a posilnenie štátnosti, tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti. Zároveň so zabezpečením dôstojného života pre poctivú drvivú väčšinu voličov a budúcich generácií. Vo voľbách si budeme vyberať medzi tým, či chceme tradicionalistický nacionalizmus, alebo dovolíme nástup protištátneho kozmopolitného liberálneho nacizmu.
Lebo práve o to pôjde. O rozpoznanie kolosálneho zla, ktoré sa na nás rúti. Tým nie je návrat Mečiara, ani Harabina. Je ním nástup „progresívno-spolu-zaľuďového“ agresívneho extrémistického liberalizmu. Dočasne hniezdiaceho na výslní paláca, namiesto toho, aby bol predmetom pohŕdania masou normálnosti. Vyberáme si medzi láskou a úctou k štátnosti, k vlasti zo strany nacionalistov, alebo sa môžeme rozhodnúť pre nenávisť, vyhrážanie a teror liberonacistov.
Pre tých, ktorí sú posadnutí obdivom k liberonacistom len pripomínam, že aj ich idol okupujúci prezidentský palác, o ktorého existencii a „genialite“ pred pár mesiacmi nikto ani netušil, by bez nás, nacionalistov a nášho výsledku – štátnosti, naďalej robil len pomocnú silu v protištátke. A rozvracal štát. Určite by si nemohol užívať služobné cesty vo vládnom lietadle. Ani by nemohol verejne špiniť na inštitút, ktorý mu všetky privilégiá umožňuje – na štát a štátnosť. Nemohol by ani osočovať tých, ktorí zabezpečili, že existuje funkcia slovenského prezidenta – nás, odvážnych a odhodlaných nacionalistov, vlastencov.
Ani ďalší liberonacisti by nemohli ani len snívať o premiérskej stoličke, či o privilegovanom mieste, na ktorého výkon nemali ani najmenšie predpoklady. Aj militaristickí poskokovia liberonacistov by bez nacionalistov neboli oblepení generálskymi lampasmi a epoletami. Boli by radi, keby dosiahli hodnosť majorov, aj to len vtedy, že by tu zostali vojská. O dôvod viac, aby sme vo voľbách vyberali dobre. Ešte o jeden viac pre tých zblúdených – šanca na spamätanie sa.
P.S. Cením si diskusné príspevky, aj neurážlivé nesúhlasné, lebo sú oslavou slobody vyjadrovania. Osobne nie som diskutér a nemám ani čas odpovedať.