KDH sa vždy prezentovalo ako vysoko eticky a nábožensky orientované hnutie. Vo svojich stanovách deklarujúce konzervatívne, kresťanské a demokratické hodnoty. Napriek tomu, že sa snažia uplatňovať práve vysoko morálne, konzervatívne a kresťanské hodnoty, nielen v bežnom, ale aj v politickom živote, dohodli sa v júli roku 2019 na predvolebnej spolupráci s liberálnym Progresívnym Slovenskom a SPOLU-OD pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Predseda KDH Alojz Hlina tak urobil z KDH hnutie, ktoré je ochotné spojiť sa prakticky s kýmkoľvek, ak to prinesie politické body a zvýši tak šance dostať sa do NR SR.
Nech sa páči, tu sú najznámejšie kauzy KDH:
– poslanci KDH hlasovali v roku 1992 proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti SR
– za Čarnogurského vlády došlo k rozbitiu poľnohospodárskych družstiev, čo bolo základom pre dnešnú potravinovú závislosť Slovenska
– Ján Figeľ na čele rezortu dopravy sľuboval vniesť morálku – jediné, čo vniesol bola kauza s pridelením bytu, nákupom áut, či poberanie dvoch platov súbežne. Počas starostovania Andreja Ďurkovského (KDH) bol J. Figeľovi pridelený byt v centre Bratislavy na Grösslingovej ulici, ktorý si po dvoch rokoch Figeľ odkúpil do osobného vlastníctva za 1800 eur, pričom cena takejto nehnuteľnosti sa pohybuje v státisícoch eur
– kauza o nezrovnalostiach s financovaním predvolebnej kampane – zaoberala sa ňou aj špeciálna prokuratúra
– ministerstvo vnútra pod vedením Daniela Lipšica bralo milióny eur aj na ľudí, ktorých v skutočnosti nezamestnávalo. Štátne peniaze na neobsadené miesta tak končili na konci roka vo vreckách úradníkov vo forme odmien. Fiktívni zamestnanci tvorili cca 4,8 percenta z celkovo vyše 37-tisíc zamestnancov rezortu vnútra
– na ministerstve dopravy zamestnali bez výberového konania na lukratívnom mieste Štefana Ungradyho – švagra ministra dopravy J. Figeľa. Ungrady sa stal šéfom investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove. Spôsob, akým sa do funkcie dostal je typickým príkladom rodinkárstva
– kauza s braním úplatkov – bývalý starosta mestskej časti Bratislava-Rača Pavol Bielik bol odsúdený za korupciu na 5 rokov väzenia a zákaz vykonávať funkciu verejného činiteľa počas 7 rokov. Bývalý funkcionár KDH si v roku 2004 vypýtal úplatok 5 mil. Sk. od podnikateľa Pavla Kollára. Špeciálny súd okrem väzenia vymeral bývalému starostovi aj pokutu vo výške pol milióna korún. Rozsudok bol následne v roku 2009 na neverejnom zasadnutí Najvyšším súdom SR zrušený
– bitka v parlamente, poslanec Alojz Hlina fyzicky napadol poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa, po tom, čo vyjadril svoj názor vo faktickej poznámke
– šialenosť z dielne Alojza Hlinu – v máji 2019 dal zahaliť Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach pri Nitre vlajkou Európskej únie. Nitrianska radnica sa vtedy vyjadrila: „Zneužitie národnej kultúrnej pamiatky na akékoľvek politické ciele je neprípustné. Radnicu o tomto kroku navyše nikto neinformoval. Kostolík síce nie je v majetku mesta, no je na jeho území a podanie včasnej informácie by sa pokladalo za elementárnu slušnosť.“
Jedinou „pozitívnou“ skutočnosťou existencie KDH vždy bolo, že slúžilo ako spoľahlivý výťah pre politikov – Dzurinda, Klepáč, Lipšic, Hlina a iní, ktorí sa pomocou tohto hnutia vyviezli do vysokej politiky.