Bezzubo pokrytecký boj za záchranu prírody! Duchovný pohľad na ekologické protesty

Je správne, že náš svet konečne prestáva ignorovať ekologickú problematiku. Novým ekologickým snahám však fatálnym spôsobom chýba zásadný prvok, bez ktorého nemôžu byť úspešné. O čo ide?

Miera ničenia prírody, vody, vzduchu i pôdy na našej planéte je tak obrovská, že skutočne stojíme pred ekologickým kolapsom, ktorého signály sú neprehliadnuteľné. Sú nimi suchá, neúroda, ničivé povodne, prívalové dažde, prudké otepľovanie, ozónová diera, roztápanie ľadovcov, a tak ďalej, a tak ďalej.

To sú fakty a je naozaj najvyšší čas, aby sa náš prístup k prírode výrazne zmenil. Je preto určite správne, ak sa začnú vysádzať stromy, ak začneme cestovať verejnou dopravou, ak sa budeme snažiť znižovať emisie, ak budeme jesť menej mäsa, ak nebudeme používať igelitové tašky a ak budeme robiť ešte veľa iných, k prírode šetrných vecí.

To všetko je dobré, ale žiaľ nedostatočné! A nedostatočné je to preto, lebo ľudia tak, ako takmer vo všetkom, nechcú ísť až ku koreňu problému. Nechcú poznať jeho hlboké, skryté príčiny. Nechcú si uvedomiť, že hroziaci kolaps prírody je len nevyhnutných dôsledkom týchto nepoznaných príčin. Že všetkými, vyššie spomínanými opatreniami na ochranu prírody budeme síce do určitej miery eliminovať vonkajšie dôsledky, ale nie príčiny toho, čo ich spôsobuje. A z týchto skrytých a neriešených príčin budú potom opäť vyrastať najrozmanitejšie nové neblahé dôsledky, pretože ľudia vo svojom boji za záchranu planéty boli povrchní a neochotní spoznať najhlbšiu, skrytú príčinnosť tohto stavu.

Jediný správny spôsob boja za záchranu prírody je boj na dvoch frontoch. A síce boj proti všetkým vonkajším a viditeľným dôsledkom tohto problému tak, ako to iniciujú aktivisti na svojich ekologických protestoch. Ale zároveň aj boj proti skrytým vnútorným príčinám, z ktorých tieto vonkajšie dôsledky vznikli.

No a my sa teraz skúsme detailnejšie pozrieť práve na nepoznané, skryté, skutočné príčiny.

Keď nahliadneme do histórie zistíme, že ľudia, i v rámci európskeho priestoru, žili oveľa duchovnejšie. Že duchovno malo v ich životoch oveľa väčšie miesto. I keď samozrejme existuje veľa zlého a nesprávneho, čo by sa dalo vytknúť ľuďom minulých dôb.

No a táto, pomerne silná spojitosť obyvateľstva s duchovným rozmerom bytia, trvala až do obdobia technickej revolúcie. Dovtedy boli vodstvo i vzduch čisté, a naša planéta nemala nijaké ekologické problémy.

Všetko sa však začalo rapídne meniť práve príchodom technickej revolúcie a naštartovaním technického pokroku. Ten mal okrem iného za následok, že v ľuďoch začala čoraz intenzívnejšie vzrastať dôvera vo vlastný rozum, ktorý prinášal nové, neuveriteľné technické vymoženosti. Prílišná dôvera v ľudské rozumové schopnosti však začala postupne odsúvať bokom duchovný rozmer bytia, na základe čoho sa čoraz viacej rozmáhal materializmus a ateizmus.

Základným princípom duchovnosti je láska a úcta k človeku i k stvoreniu, so smerovaním k večnému, duchovnému bytiu.

Základným princípom ateistického materializmu je princíp osobného prospechu, so snahou po konzumnom užívaní si.

Základným princípom ducha je teda láska ku všetkým a ku všetkému, zatiaľ čo základným princípom racionalistického materializmu je predovšetkým láska k sebe samému, prejavujúca sa snahou o dosahovanie osobného profitu.

Do obdobia príchodu priemyselnej revolúcie duchovnosť aspoň do určitej miery tlmila najnižšie, sebecké sklony a pudy človeka. Avšak presunutím absolútnej dôvery na rozum a odsunutím duchovnosti do ríše rozprávok zrazu padli všetky mantinely a všetky obmedzenia. Ľudia sa stali už len bezohľadnými materialistickými živočíchmi, túžiacimi mať stále viac.

Človek duchovný vidí hlavný cieľ bytia v dosiahnutí večnej duchovnej ríše, nachádzajúci sa mimo zeme, zatiaľ čo materialista vidí svoj hlavný cieľ v užívaní si matérie a v konzumnom raji priamo na zemi. A v sebeckom naplňovaní svojej vízie neváha všetko okolo seba zmeniť v ruiny. Veď podľa jeho názoru má len jeden život, a preto z neho musí vyžmýkať, čo sa len dá.

Zjednodušene povedané, kým bolo ľudstvo korigované princípom duchovnosti, žilo v ekologickej rovnováhe. Keď však odsunulo bokom princíp duchovnosti, stalo sa racionálne materialistické, a vo svojej bezohľadnej túžbe mať stále viac, začalo bezbreho drancovať a ničiť prírodné zdroje našej planéty, až to napokon dospelo do štádia, v ktorom sa nachádzame dnes.

Príčinou súčasného stavu je teda vyvýšenie hodnoty racionality rozumu, nad hodnoty ducha. To privodilo konzumný materializmus súčasného typu, ktorým žije západný svet, a ktorý sa ako zhubná choroba šíri do všetkých častí našej planéty. Ide však o proces, prostredníctvom ktorého duchovne mŕtva civilizácia smeruje k vlastnému sebazničeniu.

Žijeme totiž vo stvorení, ktoré je duchovné a jeho účelom je poskytnúť ľudským bytostiam, v ňom žijúcim, priestor pre ich duchovný vzostup k čoraz k čoraz väčšej zrelosti a dokonalosti. Kto však z tohto hlavného účelu stvorenia akýmkoľvek spôsobom vybočí, trebárs vo forme prehnaného uctievania rozumu, materializmu, ateizmu a prázdneho, konzumného spôsobu života, stáva sa duchovne mŕtvym. A preto sa celkom logicky stáva jeho ďalšie zotrvávanie vo stvorení neopodstatnené. Preto, hnaný zákonmi univerza, speje k sebazničeniu, ako to môžeme vidieť na príklade súčasného ľudstva, v jeho fatálnej strate duchovnosti.

Ľudia si však už začínajú uvedomovať tieto skutočnosti. Začínajú vnímať, že ich vskutku čaká ekologický kolaps a sebazničenie. A preto začínajú podnikať kroky k tomu, aby ekologický kolaps odvrátili, čo je chvályhodné a žiadúce.

Ale to je málo, pretože ide iba o odstraňovanie tých najvypuklejších dôsledkov, ktoré má svedomí skrytá, kľúčová vnútorná príčina. A ňou je katastrofálna strata duchovnosti ľudstva, ktorou si samo sebe vykopalo vlastný hrob. A do tohto hrobu ho zrazí buď ekologický kolaps, alebo niečo úplne iné, pretože to, čo je duchovne mŕtve patrí do hrobu.

Ak sa teda vrátime k súčasným ekologickým protestom, sú oprávnené a rozhodne treba zmeniť náš vzťah k prírode. Avšak naša doterajšia bezohľadnosť voči prírode je len dôsledkom skutočnej príčiny, ktorou je pýcha rozumu! Ktorou je pyšné vyvýšenie rozumového racionalizmu nad hodnoty ducha, na základe čoho vznikol sebecký materializmus, ateizmus a konzumné užívanie si.

A práve na týchto princípoch stojí, týmto princípom verí a v súlade s týmito princípmi žije väčšina tých, ktorí sa zúčastňujú ekologických protestov. Uctievanie týchto princípov dohnalo svet do dnešného stavu, avšak ľuďmi, ktorí ich uctievajú, sú aj samotní protestujúci. V tom spočíva veľká faloš a farizejstvo! Nie je predsa možné stáť vo svojom vlastnom živote na deštrukčných princípoch, a keď tieto princípy privolajú deštrukciu, budeme proti nej protestovať a budeme sa snažiť odvrátiť jej dôsledky. Ale svojej vlastnej deštruktívnej filozofie života, ktorá to ma všetko na svedomí, sa nevzdáme!

Milí protestujúci aktivisti! Len ten, kto sa stane duchovne živým, dokáže pomôcť nášmu svetu! Bojujme za ochranu prírody, ale zároveň sa zrieknime deštruktívneho princípu nadradenia hodnôt rozumu nad hodnoty ducha! Zrieknime sa materializmu, ateizmu a konzumného spôsobu života, ako základného zmyslu a jediného vrcholu nášho bytia, pretože len tak bude môcť byť náš boj pravý a úprimný!

Lebo len odstraňovaním vonkajších dôsledkov, bez odstránenia skutočnej príčiny v podstate nič nedosiahneme. Lebo to, čo je samo v sebe duchovne mŕtve, nemôže dospieť k ničomu inému, ako k záhube! K záhube prírody, k záhube planéty, alebo k záhube ľudstva!

Len to, čo je živé, to jest duchovne živé, má schopnosť všetko okolo seba smerovať k životu! Len to je schopné privodiť rozkvet! Rozkvet ľudstva, rozkvet prírody i rozkvet planéty!

Záchrana našej planéty pred ekologickým kolapsom stojí teda na dvoch pilieroch. Na vonkajších opatreniach a na vnútornom, duchovnom oživení jednotlivca, spoločnosti i civilizácie. Lebo duchovne mŕtva civilizácia nemôže nič zachrániť! Ani prírodu, ani svoju planétu, ani samu seba!

Sú však ľudia, zúčastňujúci sa na ekologických protestoch ľuďmi duchovnými? Alebo sú len racionalistickými materialistami, čiže ľuďmi, stojacimi práve na tej platforme, ktorá má ekologický kolaps na svedomí? Ako je na tom známa aktivistka Gréta Thunberg? Opiera sa o duchovné princípy, alebo je len ateistkou a materialistkou?

Náš svet sa môže zachrániť len tak, že sa duchovne obrodí! Inak ho čaká záhuba! Ekologická, alebo nejaká iná!

Mladí protestujúci ľudia by sa preto mali predovšetkým postaviť práve proti zhubnému uctievaniu racionalizmu, materializmu a ateizmu, ktoré moderná civilizácia postavila nad hodnoty ducha! To je príčina, z ktorej vyrastajú všetky jedovaté výhonky!

Mladí ľudia sú však žiaľ, zatiaľ len deťmi materializmu, ktoré si chcú zachrániť svoj racionálne materialistický svet, čo však bez komplexného, duchovno materiálneho snaženia nie je možné.