Minimálna mzda 10 000 euro?

Najbohatšia krajina Európy – Nemecko – nemala zavedenú minimálnu mzdu do roku 2014 a napriek tomu sa stala zo všetkých najbohatšou.
Pri pohľade na tempo akým slovenská vláda
zvyšuje minimálnu mzdu vyvstáva otázka, ako sa vôbec mohlo Nemecko stať najbohatšou krajinou Európy a nemali pritom 50 rokov zákon o
minimálnej mzde? Dôvod bol ten, že väčšia časť ekonómov sa prikláňa k tvrdeniu, že minimálna mzda spôsobuje chudobu a trvalé vytlačenie z trhu práce
menej kvalifikovanej a menej vzdelanej pracovnej sily. Táto časť obyvateľstva sa trvalo dostáva do pozície odkázanosti
na sociálnych dávkach bez možnosti zamestnania sa. Príklad?
Plne automatizované pumpy, samoobslužné kasy, samoobslužné bankomaty, samoobslužné automaty na predaj nápojov, samoobslužné
umývarky áut. Tieto výdobytky modernej doby raketovým tempom prišli najskôr na americký trh potom, čo v USA Demokrati začali horúčkovito zdvíhať
minimálnu mzdu. Podnikatelia vtedy zistili, že určité podnikateľské činnosti pri vyššej minimálnej mzde sú stratové a jediným riešením
ako prežiť je zavedenie plnej automatizácie. Minimálna mzda v USA nezavrela pumpy, či auto umyvárne, len vyhnala z nich zamestnancov a zvýšila
nakoniec zisky podnikateľom. V momente
ako začali západné krajiny uvaľovať na trh minimálne mzdy, nastal nový, dovtedy nepoznaný problém a tým je nezamestnanosť mladých ľudí.
Krajiny západnej Európy dosahujú v týchto parametroch vyše 30% úroveň a hovorí sa o celej stratenej generácii. Dnešní už skoro štyridsiatnici nikdy
nerobili a nemajú dnes šancu konkurovať novej pracovnej sile. Takže vzniká otázka. Na Slovensku bola najnovšie zdvihnutá minimálna mzda na takmer 600 euro.
13% zamestnancov zarába menej ako je minimálna mzda. Čo môžeme očakávať? Najskôr tlak na prepúšťanie a tlak na zvýšenie produktivity u tejto
skupiny obyvateľstva. Inak povedané, podnikatelia sa budú snažiť zamestnať menej ľudí a budú od nich požadovať viac, za vyššiu minimálnu mzdu. Toto sa bude týkať tých subjektov, ktoré vykonávajú činnosť s nízkou produktivitou práce. Tí, ktorí aj bez minimálnej mzdy zarábajú viac ako 600 EUR tých sa
tento zákon o minimálnej mzde samozrejme netýka. Je absurdné, že štát, ktorý si naplánoval vyrovnaný štátny rozpočet a nakoniec hospodári s deficitom 1,6 mld EUR
nedokáže adresnejšie pomôcť chudobným ako ohrozovaním ich pracovných miest.
Ak si niekto myslí, že toto je pomoc chudobným, aby boli bohatší, tak je na omyle. Slovensko by malo ísť cestou znižovania DPH ako nespravodlivého
nástroja, ktorý ochudobňuje chudobných najviac. Platiť DPH na potraviny totiž musia všetci, chudobní aj bohatí. Na západe v krajinách ako napríklad Kanada
uskutočňujú refundáciu DPH pre tých, ktorí sú na hranici minimálnej mzdy, aby zvýšili ich životný štandard bez toho, aby ohrozovali ich pracovné miesta navyšovaním tejto mzdy nad úroveň, ktorá môže ohroziť ich zamestnanosť.  Ak si byrokrati myslia, že zvyšovanie minimálnej mzdy je najlepšia a najrýchlejšia cesta zvýšenia životnej úrovne, potom prečo nedáme minimálnu mzdu na 10 000 EUR? Práve preto,
že za túto mzdu by nikto ľudí na Slovensku nezamestnal. Ak vláda zvýšila minimálnu mzdu na hranicu, že 13% ľudí zarába už dnes menej, tak vzniká rovnaká otázka, koľkých zamestnancov za takúto vyššiu minimálnu mzdu firmy už nezamestnajú? Žijeme v čase, kedy nám vládnu úradníci, ktorí si myslia, že rast životnej úrovne sa dosahuje tlačením peňazí a nie produktivitou a rast príjmov, zvyšovaním minimálne mzdy a nie zvyšovaním produktivity. V Nemecku  55 rokov peniaze netlačili a minimálnu mzdu nepoznali. Aj preto nemecká marka bola najpevnejšia mena a nemecký zamestnanec patril k najbohatším.